John Flamsteed

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Flamsteed
John Flamsteed
astronóm britského pôvodu

Narodenie 19. august 1646
Denby, Anglicko
Úmrtie 31. december 1719 (73 rokov)
Greenwich, Anglicko

John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Denby (grófstvo Derbyshire, Anglicko) ako syn prosperujúceho obchodníka. V rokoch 1662-1669 študoval napriek protestom jeho otca sám astronómiu. Počas tohto obdobia sa venoval predpovedaním slnečných zatmení. Podarilo sa mu presne vypočítať zatmenia v rokoch 1666 a 1668. V roku 1675 bol ordinovaný za dekana miestnej farnosti, ale na odporúčanie Jonasa Moorea dostal od kráľa Karola II. možnosť pracovať ako kráľovský astronóm, ktorú aj využil. V júni tohto istého roku dostal oprávnenie postaviť v Greenwichi hvezdáreň a v auguste tak mohol Flamsteed položiť základný kameň. V roku 1676 sa stal jej riaditeľom a začal prvé pozorovania. O rok neskôr bol menovaný za člena Kráľovskej astronomickej spoločnosti.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou náplňou jeho práce sa stalo meranie presných polôh hviezd, čoho výsledkom bol neskôr katalóg Historia Coelestis Britannica a atlas hviezdnej oblohy s názvom Atlas Coelestis. V katalógu označoval hviezdy s rastúcou rektascenziou. Hviezde v určitom súhvezdí s najmenšou rektascenziou priradil číslo jedna a hviezde s najväčšou priradil najvyššie číslo a latinský genitív názvu súhvezdia, v súhvezdí Býk takto očísloval až 139 hviezd.

V tomto období sa astronómovia márne pokúšali zmerať paralaktický pohyb hviezd ale ani Flamsteedove merania, presné na niekoľko uhlových sekúnd, žiadny paralaktický pohyb hviezd neukazovali. Napriek tomu Flamsteed nevedomky urobil veľmi zaujímavé objavy. Hviezdu 3 Cassiopeiae pozoroval 16. augusta 1680 (bez toho žeby vedel, že ide o supernovu)[1], neskôr sa ju podarilo spojiť s rádiovým zdrojom známym ako Cassiopeia A. V decembri 1690 pozoroval inú hviezdu, ktorú zaznačil do katalógu ako 34 Tauri, v skutočnosti to bola planéta Urán. Tiež si všimol niekoľko hmlovín a hviezdokôp. Okrem iného sa venoval aj teóriám pohybu Mesiaca, optike ďalekohľadov, určovaniu zemepisnej dĺžky a rôznym meteorologickým meraniam.

V roku 1712 napriek nesúhlasu autora vyrobil Edmund Halley 400 kópií katalógu, ktorý sám upravil. Medzi oboma astronómami vznikali aj predtým často spory, keďže Halley a Flamsteed si neprejavovali príliš veľké sympatie. Flamsteedovi sa neskôr za pomoci Lorda Chamberlaina podarilo získať 300 kópií, ktoré verejne spálil pred budovou Kráľovskej spoločnosti. Katalóg vydali posmrtne jeho spolupracovníci Joseph Crosthwait a Abraham Sharp v roku 1725, obsahoval všetky Flamsteedove vlastné pozorovania a dovtedy najpresnejšie polohy až 2866 hviezd.

Po Johnovi Flamsteedovi bol pomenovaný aj kráter na Mesiaci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Csere, E.: História Astronómie 18. storočie – Hvezdáreň Prešov, 1993
  • [1] John Flamsteed
  1. bild der wissenschaft:Supernova Lichtecho einer Sterneexplosion, 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 13

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]