Kolobeh vody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma obehu vody

Kolobeh vody (alebo vodný či hydrologický cyklus) je termín označujúci stály obeh vody na Zemi, poháňaný slnečným žiarením a gravitačnými silami Zeme. Cyklus v sebe zahŕňa vodu v atmosfére v podobe vodných pár, na povrchu v podobe riečnej, jazernej a morskej vody, ako aj pod povrchom v podobe podzemných vôd. Ako voda prechádza jednotlivými fázami cyklu mení sa jej skupenstvo od plynnej, kvapalnej až po tuhú fázu. Vodný cyklus je hlavným predmetom skúmania hydrológie.

Kolobeh vody nemá jasne definovaný štart a koniec. Molekuly vody sa pohybujú spojito cez celú hydrosféru rôznymi fyzikálnymi procesmi a nemusia nutne absolvovať všetky etapy cyklu. Od vyparovania v oceánoch a moriach cez tvorbu oblakov, kondenzáciu vody v nich do podoby dažďových kvapiek, alebo snehových vločiek a následný pád na zemský povrch v podobe zrážok. Celý cyklus sa uzatvára transportom vody v riečnych tokoch naspäť do morí. Celkové množstvo vody v cykle je konštantné, teda, množstvo vody, ktorá odchádza z určitého zdroja (rezervoáru) sa rovná množstvu vody, ktoré doňho vstúpi.

Zotrvanie vody v rezervoároch[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervoár Priemerná doba
uchovania vody
Oceány 3 200 rokov
Ľadovce 20 až 100 rokov
Sezónna pokrývka snehu 2 až 6 mesiacov
Pôdna vlhkosť 1 až 2 mesiace
Spodné vody 100 až 10 000 rokov
Jazerá 50 až 100 rokov
Rieky 2 až 6 mesiacov
Atmosféra 9 dní

Každý z prirodzených vodných rezervoárov uchováva vodu rôzne dlho. Napr. voda vo forme pôdnej vlhkosti sa zadržiava asi 2 mesiace, kým hlboko uložené rezervoáre spodných vôd môžu mať aj 10 000 rokov. Čas zotrvania vody v určitom rezervoári sa odhaduje na základe zákona zachovania hmotnosti, teda, že množstvo vody v určitom rezervoári je konštantné a na základe nameraných, alebo vypočítaných úbytkov/príbytkov sa stanovuje doba uchovania. Druhý spôsob (zameraný skôr na spodné vody) je založený na izotopových technikách.

Vplyv vodného cyklu na podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyparovanie vody z oceánov má závažný dôsledok na celkovú klímu Zeme. Na prechod vody z kvapalného do plynného skupenstva totiž treba dodávať značné množstvo tepla. Pokiaľ by sa toto teplo nespotrebovalo, priemerná teplota povrchu Zeme by bola asi 67 °C.

Zmeny v kolobehu vody[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudská činnosť značne ovplyvňuje kolobeh vody, či už sú to zmeny hladiny podzemnej vody poľnohospodárskou činnosťou, zmeny absorpčných schopností pôdy odlesňovaním (alebo zalesňovaním), stavba hydroenergetických zariadení (priehrad) a následné ovplyvnenie prísunu vody v riekach a urbanizácia. Z prírodných fenoménov vodný cyklus najviac ovplyvňuje teplota povrchu (v posledných ľadových dobách bolo množstvo odparenej vody menšie ako dnes).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]