Ida Urrová
| Ida Urrová | |
| lekárka, poetka | |
| Iné mená | Ida Urr maď. Urr Ida |
|---|---|
| Narodenie | 24. november 1904 Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 2. august 1989 (84 rokov) Budapešť, Maďarská ľudová republika (dnes Maďarsko) |
| Alma mater | Univerzita v Budapešti |
MUDr. Ida Urrová (maď. Urr Ida; * 24. november 1904, Košice – † 2. august 1989, Budapešť) bola lekárka a poetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi za záchranu Židov vo vojnovom Maďarsku pred holokaustom.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Štúdium a pôsobenie v ČSR[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa pravdepodobne v rodine rezbára Juraja Urra (* 1871 – † 1941[1]), ktorý mal za manželku Máriu, rod. Kohuthovú a od roku 1896 žil v Košiciach.[2] Po absolvovaní štúdia na dievčenskom gymnáziu v Košiciach študovala medicínu na lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti (dnes Univerzita Loránda Eötvösa), kde spromovala v roku 1929. Následne pracovala ako praktická lekárka vo viacerých mestách na území Česko-Slovenska. Publikovala aj odborné lekárske príspevky.[2][3]
Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1939 – 1941 pôsobila ako pracovníčka Švédskeho Červeného kríža a od roku 1941 pracovala ako internistka (neskôr primárka) interného oddelenia nemocnice v Budapešti.[2][3]
Urrová využila svoje postavenie lekárky Švédskeho Červeného kríža na to, aby zachránila Židov pred holokaustom. Znemožňovala predstaviteľom fašistického režimu Strany šípových krížov prenasledovať, zadržiavať a týrať židovských obyvateľov. Vo svojom byte ukrývala prenasledovaných Židov, pričom zároveň si prenajala byt, ktorý im slúžil ako útočisko a poskytla im falošné doklady. 19. júna 1989 bola za túto svoju činnosť vyznamenaná ocenením Spravodlivá medzi národmi.[4]
Básnická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Ako autorka avantgardných básnických zbierok sa zaradila medzi popredných predstaviteľov a predstaviteľky maďarskej medzivojnovej poézie na Slovensku. Na jej tvorbe sa podpísal vplyv expresionizmu a symbolizmu, pričom sa snažila nadviazať na tradíciu Endreho Adyho. Spočiatku spracovávala predovšetkým biblické a sociálne témy, jej neskoršia tvorba obsahuje antifašistické motívy. Básne publikovala aj v časopisoch A Mi Lapunk, Kassai Napló, Magyar Írás, Prágai Magyar Hírlap a i. Po roku 1940 sa básnicky odmlčala a až v roku 1985 vydala zbierku kaligramických básní pod názvom Hernádparti himnuszok.[2]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- 1923 – Zokogások
- 1925 – Bíborkehely
- 1927 – Kormozott lámpással
- 1930 – Szent pokol
- 1936 – Nincs kenyér
- 1940 – Itt az írás
- 1980 – A fényrács mágiája, výbery
- 1985 – Hernádparti himnuszok
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ „URR, Juraj“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), VI. zväzok T – Ž (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1994, str. 189, ISBN 80-7090-111-X
- ↑ a b c d „URROVÁ, Ida (Urr)“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), VI. zväzok T – Ž (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1994, str. 189, ISBN 80-7090-111-X
- ↑ a b Falisová, Anna (2010), „URROVÁ, Ida (Urr)“, Lekári na Slovensku (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 418, ISBN 978-80-224-1166-0
- ↑ „Urr Ida“, The Righteous Among the Nations Database, Jerusalem: Yad Vashem, c2023, https://righteous.yadvashem.org/?searchType=righteous_only&language=sk&itemId=4044394&ind=NaN, dost. 2023-12-09
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |