Jozef Maximilián Pecval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jozef Maximilián Petzval)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Maximilián Pecval
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
Narodenie6. január 1807
Spišská Belá, Uhorsko
Úmrtie19. september 1891 (84 rokov)
Viedeň, Rakúsko
RodičiaJán Fridrich Pecval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853)
SúrodenciOto Pecval
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Maximilián Pecval
Múzeum J. M. Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej

Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Pecval[1] alebo staršie Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský[pozn 1] fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).

Pecvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Pecval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Pecvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Pecvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Najvýznamnejšie práce[upraviť | upraviť kód]

  • v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
  • Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.

10 rokov po smrti J. Pecvala sa našli časti rukopisov:

  • Teória systémov tónových osnov,
  • Teória oporných čiar
  • Pecvalove sedemmiestne logaritmy.

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Jozef Pecval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Pecvala - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Pecvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Za slovenského fyzika/matematika ho označujú[2][3][4], niektoré zdroje jeho národnosť neuvádzajú[5][6][1][7], resp. ho spomínajú ako „spišského rodáka“[8]. Ako rakúskeho matematika ho uvádza.[9]
    O jeho pôvode je známe, že „Petzvalov otec Ján Fridrich pochádzal z dediny Loděnice na Morave; pôvodne si písal Pecival, ba je o ňom dokonca záznam, že bol 'Bohemus' a že pochádzal 'aus Mahren'“.[10] Na Spiši sa však rodina aspoň čiastočne ponemčila.[10]
    Problematiku národnosti a prisvojovania si Pecvala osvetľuje článok[11], ktorý uvádza, že za Slováka ho pokladal český fyzik Viktor Teissler. Prvý Pecvalov životopisec Lajos Eményi v knihe Dr. Josef Petzvals Leben und Verdienste (1902) píše, že Pecval dobre ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu a „dostatočne zbehlý“ bol v angličtine a maďarčine. Maďarský preklad tejto knihy s názvom Petzval József élete és érdemei (Budapest 1906) však už obsahuje tvrdenie, že Pecval vedel dobre po nemecky, latinsky a maďarsky a zbehlý bol v angličtine a francúzštine. Július Dančo to hodnotí: „Prekladateľov zámer je zrejmý.“ Inak však Eményi narážal na nezáujem o Pecvala v Uhorsku, v liste Michalovi Greisingerovi zo 4. mája 1903 si výslovne sťažoval: „… či azda preto, že Pecval nespieval vlastenecké košutovské piesne?“[11] Josef Maria Eder (Geschichte der Photographie, 1932) ho pokladal za Nemca, doklady k tomu neuvádzal. V ďalšej maďarskej monografii od Jánosa Seresa (Petzval József : 1807-1891 : a fényképező optika magyar származású feltalálójának mérnöki, professzori és feltalálói működése, 1954) o ňom píše výhradne ako o Maďarovi. Rovnako Sándor Majoros v článku „Magyar volt-e Pezval Jószef?“, ktorý za doklad toho, že bol Maďar považuje Pecvalov ďakovný list z roku 1973, kde píše „…ako verný syn maďarskej vlasti“, pričom obchádza to, že Pecval neuvádza národnosť, ale štát.[11] Počas pôsobenia vo Viedni sa Pecval verejne nehlásil za Slováka, rovnako sa nehlásil ani k inej národnosti.[11]
    Ondrej Pöss: „J. M. Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti prebehla diskusia temer v každej práci, v ktorej sa hodnotil jeho život a dielo. Túto otázku ani dnes nie je možné jednoznačne uzavrieť.“[12]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b PECVAL, Jozef Maximilián. In: Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 425-426.
  2. Petzval, Jozef Maximilián. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), december 1982, roč. XII, čís. 138, s. 4394. ISSN 0231-9047.
  3. Petzval Jozef Maximilián. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok IV M-Po. Praha : Academia, 1986. 992 s. S. 873.
  4. Petzval, Jozef Maximilián. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 546.
  5. Petzval, Maximilián Jozef. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N-Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 318.
  6. Petzval Maximilián Jozef. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 382.
  7. PETZVAL, Jozef Maximilián. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 260.
  8. SAMUEL, Cambel, ed Dejiny Slovenska III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1992. 831 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 613.
  9. Petzval, Joseph. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F.A. Brockhau, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  10. a b TIBENSKÝ, Ján. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1979. 543 s. S. 197.
  11. a b c d DANČO, Július. K pôvodu Jozefa M. Petzvala. Dějiny věd a techniky (Praha: Československá společnost pro dějiny věd a techniky v nakl. Academia), 1972, roč. 5, čís. 3, s. 165-168. ISSN 0300-4414.
  12. TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 2. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 407 – 413.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Zápis o pokrstení v matrike katolíckej farnosti Spišská Belá
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • CHOMA, Milan. Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval : významní matematici zo Spišskej Belej. [s.l.] : JADRO, 2007. Dostupné online.