Nový Smokovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°08′14″S 20°12′55″V / 49,137222°S 20,215278°V / 49.137222; 20.215278
Nový Smokovec
liečebná a turistická osada
Nový Smokovec r.1922.jpg
Nový Smokovec Smokovec - koniec 19.storočia
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Historický región Spišská župa
Nadmorská výška 1 010 m n. m.
Súradnice 49°08′14″S 20°12′55″V / 49,137222°S 20,215278°V / 49.137222; 20.215278
Obyvateľstvo 495 (2017)
založenie osady 1876
Primátor Ing. Ján Mokoš (NEKA[1])
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 062 01
Tel. predvoľba +421-52
EČV PP
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Webová stránka: www.vysoketatry.sk]]
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Nový Smokovec tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí Slavkovského štítu.

Zakladateľom osady bol Dr. Mikuláš Sontág starší (1843-1899), ktorý si v roku 1875 prenajal od obce Veľký Slavkov 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného Starého Smokovca, s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo Vysokých Tatrách.

Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára Marca Aurelia. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Výstavba osady[upraviť | upraviť zdroj]

Nový Smokovec
Kostoly v Novom Skokovci

Výstavba Nového Smokovca sa začala v roku 1875, no najstaršie sanatóriá dali do prevádzky 1. júla 1876 ako prvú špecializovanú liečebňu tuberkulózy v Uhorsku. Sontág zrejme považoval tento termín aj za dátum založenia Nového Smokovca, ako nasvedčuje mohutný žulový balvan pri rodinnej vile s vytesaným rokom 1876.

Nový Smokovec bol prvou tatranskou osadou, ktorá bola v prevádzke i v zime. Predpokladaná prvá zimná sezóna 1881-82 sa pre obavy pacientov, a ich liečiteľov nekonala, ale počas nasledujúcej zimy zostali už obidve sanatóriá otvorené a pomerne dobre obsadené. Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do zimnej záhrady (terajšieho kina Kriváň). Na začiatku 20. storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria budovy Európa a Branisko. Obytný dom Sontágovcov slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom Vila Szontagh. Po smrti Mikuláša Sontága majetok a teda aj kúpele zdedil jeho syn Mikuláš Sontág mladší.

Počas prvej svetovej vojny sa sontágovské sanatóriá premenili na vojenské lazarety. Súčasne sa začalo budovať aj nové veľké sanatórium účastinnej spoločnosti, ktoré otvorili roku 1925. Nazvali ho Palace, ale keď ho prevzal a prestavoval Všeobecný penzijný ústav a po ďalšej reorganizácii Penzijný ústav súkromných úradníkov, zaviedli sa oficiálne názvy Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu, resp. Sanatórium Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PÚSÚ). V miestnom slangu sa ujalo a pretrváva označenie Penzák.

Neskôr bola postavená nová ozdravovňa v priestorovej nadväznosti na starú liečebnú osadu. Po dostavbe na ňu preniesli roku 1933 názov jej premenovanej predchodkyne - Palace.

Popri všetkých týchto liečebných objektoch vyrástli v Novom Smokovci od 80. rokov 19. storočia aj viaceré vilky rôznych súkromníkov. Najväčšia z nich patrila pôvodne Telekiovcom a volali ju Szikra, t. j. Iskra, podľa pseudonymu majiteľky, maďarskej spisovateľky Júlie Kende - Telekiovej. Po prvej svetovej vojne ju prevzala Legiobanka a premenovala ju na Sibír. Dnes sú v nej umiestnené predškolské zariadenia a názov Sibír prevzalo v miestnom slangu obytné sídlisko, ktoré sa od roku 1958 rozrástlo poniže pôvodnej nositeľky mena, na západnom okraji Nového Smokovca.

Krátko po vojne dali do prevádzky nový turistický hotel Bystrina a roku 1954 prvú tatranskú novostavbu odborárskej zotavovne s názvom Budovateľ, dnes Telekomunikácie. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 postavili hotel MS 70 a nový hotel Park dnes po rekonštrukcii hotel Átrium, na mieste staršieho, demolovaného menovca z roku 1930. Niekdajšie rozhranie medzi Novým a Starým Smokovcom už celkom zaniklo.[2][3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1]
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  4. BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]