Tatranská Lesná

	Tatranská Lesná
	Tatranská osada
	Tatranská Lesná
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Historický región	Spišská župa
Nadmorská výška	915 m n. m.
Súradnice	49°09′02″S 20°15′25″V / 49,150417°S 20,257067°V
Obyvateľstvo	13 (2017)
založenie osady	od roku 1927
Primátor	Ing. Ján Mokoš (NEKA [1])
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	062 01
Tel. predvoľba	+421-52
EČV	PP
	Poloha mesta v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Tatranská Lesná
	Webová stránka: www.vysoketatry.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′02″S 20°15′25″V / 49,150417°S 20,257067°V

Tatranská Lesná (maď. Tátraerdőfalva, nem. Tatrawaldheim, poľ. Tatrzańska Leśna) je tatranská osada pri Ceste slobody, medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Leží poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tečie Studený potok. Je to jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry.

Názov

Územie patrilo obci Stará Lesná. Po roku 1927, keď v jej chotári bola postavená detská ozdravovňa Detský raj, bolo nové zoskupenie budov vyhlásené za osadu Tatranská Lesná.^[1]

Dejiny

Základom osady, ktorá sa vyvinula nad Cestou slobody v chotári obce Stará Lesná, bol hotel Carpathia. Na 1. poschodí mal pôvodne 10 dvojposteľových a 18 jednoposteľových izieb, na 2. poschodí dve spoločné turistické nocľahárne, ktoré po vzájomnej dohode s majiteľom obsadzovala miestna skupina Turistického spolku Priateľov prírody z Matejoviec. Hotel na pravom brehu Studeného potoka dal postaviť hostinský z Matejoviec Armin Eichner. Stavebné práce vykonal staviteľ Július Marcsán z Popradu, zariadenia dodala firma J. Hartmann a synovia z Kežmarku, a nábytok stolár Pataky z Popradu-Veľkej. Slávnostné otvorenie hotela Carpatia za širokej účasti verejnosti sa uskutočnilo 15. decembra 1928. Po znárodnení hotel zmenili na odborársku zotavovňu Karpatia, ktorá od začiatku 90. rokov je ako hotel opäť k dispozícii aj voľnému cestovnému ruchu.

Západne od hotela Carpathia bola ako tretia budova vznikajúcej osady v roku 1931 postavená ozdravovňa Detský raj, ktorej majiteľom bol kúpeľný lekár v Tatranskej Lomnici MUDr. Ladislav Jurecký. Vznikla ako reprezentačná trianglová stavba, prvá svojho druhu v Tatrách. Vyčnievajúce priečelie jednotlivých izieb mali tvar trojuholníka s oknami na juhovýchod a juhozápad, takže slnečné svetlo dopadalo dovnútra izieb v priebehu celého dňa. Dvojposchodová budova dlhá 80 metrov mala na prízemí jedáleň a spoločenské miestnosti a na dvoch poschodiach izby pre detských pacientov. Detský raj doteraz patrí deťom ako medzinárodná škola v prírode. Až po jeho postavení zoskupenie budov západne od Studeného potoka dostalo oficiálne pomenovanie Tatranská Lesná.

Asi dvesto metrov západne od rozostavaného Detského raja prevzal MUDr. Ladislav Jurecký aj nedokončený Rothov penzión a po stavebných úpravách tu začiatkom roka 1931 otvoril penzión Sanitas (zdravie). Stojí na vyvýšenine nad Cestou slobody. Pôvodne mal 14 izieb a pod odborným vedením majiteľa tu bol detský chirurgický ústav pre liečenie hltanu, nosných a ušných chorôb. Po roku 1939 sa majiteľom penziónu stal Eduard Alexy a po konfiškácii v roku 1946 zmenili penzión na odborársku zotavovňu, od začiatku 50. rokov pod názvom Úderník (priekopník nových socialistických metód práce), patriacu odborárskej rekreačnej ústredni Zdravá generácia. V roku 1990 zotavovňu nazvali Marína, podľa lyrickej básne Andreja Sládkoviča. Po privatizácii od roku 1996 je ako penzión Echo k dispozícii voľnému cestovnému ruchu.

Nižšie od penziónu Sanitas, bezprostredne nad Cestou slobody, vznikol v roku 1934 objekt pre rodinnú rekreáciu, ktorého majiteľom bol Ján Kozák. Penzión nazval Erika, podľa mena svojej dcéry. V objekte bolo 10 izieb a na prízemí veľká reštaurácia. Po znárodnení tu v roku 1950 zriadili odborársku zotavovňu Bratislava, ktorá zakrátko dostala nové pomenovanie Jánošík. Po reštitúcii vnuk pôvodného majiteľa penzión v roku 1996 opäť sprístupnil verejnosti a v roku 2002 ho zväčšil o stavbu ďalšieho poschodia.

V roku 1935 postavil popradský zubný lekár MUDr. Artur Fornousek v lesnom poraste na vyvýšenine nad Cestou slobody ako najzápadnejšiu budovu Tatranskej Lesnej penzión Bohémia. Jeho 16 izieb bolo určených na dlhodobú rodinnú rekreáciu. Pekný dvojposchodový objekt na kamennom základe po znárodnení v roku 1950 prevzalo Revolučné odborové hnutie a zriadilo v ňom zotavovňu Detvan, nazvanú podľa básne A. Sládkoviča. Na priečelí budovy, takto takisto ako aj na jej dvoch susedkách, boli v 50. rokoch v nadživotnej veľkosti znázornení nositelia ich nových mien. Po roku 1990 bývalú zotavovňu Detvan v reštitúcii vrátili dnes už 102 ročnému pôvodnému majiteľovi, no budova od toho času stojí nevyužitá.^[2]^[3]

Doprava

V Tatranskej Lesnej je zastávka TEŽ. Električky premávajú smerom na Starý Smokovec alebo do Tatranskej Lomnice. Je tam autobusová zastávka.

Galéria

Detský raj
Studený potok
Cesta od Starého Smokovca privádza návštevníka do Tatranskej Lesnej
Príchod do Tatranskej Lesnej od T. Lomnice, v pozadí je penzión Karpatia
Renovovaný penzión v Tatr.Lesnej

Referencie

↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranská Lesná

Externé odkazy

[1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[2] BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.

[3] HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.

[1]

[2]

[3]