Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šafárikovo námestie – Jungmannova
Električky na konečnej Jungmannova
Električky na konečnej Jungmannova
Základné informácie
PrevádzkovateľDopravný podnik Bratislava
Dĺžka2,4 km
Parametre trate
Rozchod1 000 mm, 1 435 mm
Priebeh trate
km
Urban straight track
smer Jesenského,
Urban straight track
Námestie SNP,
Urban straight track
Kamenné námestie
Urban station on track
0 Šafárikovo námestie
Unknown route-map component "uABZgr"
smer Námestie Ľudovíta Štúra
Unknown route-map component "uhKRZWae"
Dunaj, Starý most
Urban station on track
Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna
Unknown route-map component "uhSTRae"
Estakáda Artmedia
Unknown route-map component "uhSTRa@g"
Estakáda Einsteinova
Unknown route-map component "uhSKRZ-E"
Einsteinova
Unknown route-map component "uhSKRZ-A"
Diaľnica D1
Unknown route-map component "uhSKRZ-E"
Einsteinova
Unknown route-map component "umhKRZ"
Železničná trať 132
Unknown route-map component "uhSKRZ-Ee"
Černyševského
Urban station on track
Farského
Urban station on track
2,4 Jungmannova
Unknown route-map component "uENDEe"
Unused straight waterway
(plánované predĺženie - Druhá etapa nosného systému)
Prvá etapa nosného systému MHD v Bratislave
(neformálne Petržalská rýchlodráha)
Základné informácie
Typ stavbyDuálna koľajová dráha pre električku a mestské vlaky
Trasa stavbyŠafárikovo námestie (Staré mesto) – Jungmannova (Petržalka)
Dĺžka stavbycca 2,4 km
Rozpočet70 580 170 €
ObjednávateľMesto Bratislava
StaviteľKonzorcium MHD – Starý most (Eurovia SK, Eurovia CS a SMP-CZ)[1]
Začiatok výstavby1. november 2013
Koniec výstavby15. december 2015
Odovzdanie stavby do prevádzky8. júl 2016

Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Pozri aj Cestný portál
Schéma prvej etapy nosného systému MHD v Bratislave

Prvá etapa nosného systému bratislavskej MHD je prvý úsek plánovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom električkami na trase Šafárikovo námestie – Jungmannova, ktorý bol spustený 8. júla 2016. Prevádzkovateľom dopravy na tejto trati je Dopravný podnik Bratislava, staviteľ trate vzišiel z tendra.

História projektu[upraviť | upraviť kód]

Počiatky[upraviť | upraviť kód]

Projekt rýchlej električky má tú istú trasu a zastávky ako petržalská časť od 70. rokov plánovaného projektu ťažkého metra sovietskeho typu, ktoré sa koncom 80. rokov 20. storočia aj začalo stavať, ale kvôli nedostatku finančných prostriedkov, bola po roku 1988 stavba zastavená. Podrobnosti pozri pod Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Súčasný projekt rýchlej električky, ktorá pretne najväčšie európske sídlisko Petržalka, vznikol okolo roku 2003, keď magistrát mesta rozhodol, že metro sa v Bratislave (vzhľadom na jeho veľkú cenu) zatiaľ nahradí električkami s mimoúrovňovými križovatkami, pričom trať bude napojená na súčasnú sieť električiek.

2006 – 2013: Prípravy na výstavbu trate električky[upraviť | upraviť kód]

Petržalská električka sa reálne začala pripravovať až v roku 2005 kedy boli podané na posúdenie vplyvu na životné prostredie tri varianty: povrchový, nadzemný (na estakádach) a polozapustený. Ministerstvo životného prostredia odporučilo zrealizovať kombináciu pozemného a nadzemného variantu. Po tomto odporúčaní sa začalo s obstarávaním projektovej dokumentácie a potrebných štúdií na statiku Starého mosta a vyhlásila sa súťaž na spracovanie dokumentácie projektu. Najnovšie sa na základe požiadaviek Miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka uvažuje o otvorenom celozapustenom (prakticky podpovrchovom) variante. V súvislosti s plánovanou investičnou výstavbou v blízkosti trate je možnosť "nadstavať" ju, čím sa stane prakticky podzemnou traťou a predišlo by sa rozdeleniu mestskej časti na dve polovice. Oproti tomu existujú aj požiadavky na realizáciu tzv. plytkého tunela, pričom povrch by ostal upravený ako mestský park. Aj v tomto prípade by išlo o prakticky zapustený variant.

Po podpise memoranda o spolupráci medzi železnicami a mestom v apríli 2007 sa rozdelili kompetencie výstavby trate. Úsek medzi zastávkami Janíkov dvor a Bosákova vybudujú železnice, a to v duálnom rozchode (1 000 aj 1 435 mm), aj s prispôsobenou dĺžkou a šírkou staníc pre širší typ rozchodu. Faktom však je, že vybudovať trať pre vlak aj električku je nereálne keďže vlaky používajú iný profil kolesa a napájanie ako električky v Bratislave. Dovtedy sa mesto zaviazalo vybudovať dočasnú 1 000 mm trať v úseku Bosákova – Šafárikovo námestie na zrekonštruovanom Starom moste. Tu sa napojí na existujúcu električkovú trať. Tu bude potrebné zdvojkoľajniť úsek Jesenského – Šafárikovo námestie a Námestie Ľudovíta Štúra – Šafárikovo námestie a pravdepodobne aj zrealizovať opravy niektorých tratí súčasnej siete.

2013 – 2016: Samotná výstavba[upraviť | upraviť kód]

22. októbra 2013 podpísalo mesto Bratislava zmluvu o dielo na rekonštrukciou Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky s konzorciom MHD – Starý most, ktorého členmi sú firmy Eurovia SK, Eurovia CS a SMP-CZ. Projekt mal byť realizovaný do 22 mesiacov.[1] Starý most bol uzatvorený pre chodcov a cyklistov 2. decembra 2013.[2] Pôvodná oceľová konštrukcia mosta má byť odstránená do marca 2014.[3]

Od 20. januára 2014 začala úplná výluka MHD na Štúrovej ulici. Električky boli presmerované cez Jesenského a na svoje trasy sa majú vrátiť až po odovzdaní stavby v roku 2016. Autobusy z obratiska na Šafárikovom námestí boli presmerované na náhradné trasy a s obnovou konečnej zastávky sa nepočíta.[4]

Celá stavba električkovej trate v úseku Jungmanova – Šafárikovo námestie bola oficiálne dokončená 15. decembra 2015.

16. februára 2016 bola prvýkrát preskúšaná celá električková trať až do Petržalky. Skúšobných jázd sa zúčastnili električky Škoda 30 T ev. č. 7530 a súprava vozidiel Tatra T6 ev. č. 7927+7928. 18. februára sa potom konala skúška normálneho (1 435 m) rozchodu trate. Tejto skúšky sa zúčastnila električka Tatra T3 ev. č. 7819, špeciálne upravená pre tento účel.[5][6]

Uvedenie trate do prevádzky s cestujúcimi bolo spustené 8. júla 2016.

Vozidlá[upraviť | upraviť kód]

Dopravný podnik Bratislava podpísal 18.7.2013 s českou spoločnosťou Škoda Transportation zmluvu na dodávku 15 obojsmerných električiek Škoda 30 T v hodnote 39,3 mil. €.[7] Dopravný podnik taktiež podpísal 30.7.2013 s tou istou spoločnosťou zmluvu na dodávku 15 jednosmerných električiek Škoda 29 T v hodnote 36,750 mil. € s opciou na ďalších 15 vozidiel.[8] Z väčšej časti (85 %) budú električky financované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ v rámci Operačného programu Doprava.

Električky boli podľa zmluvy dodané do 24 mesiacov, prvé z nich, na ktorých prebiehali typové skúšky do 17 mesiacov od podpísania zmluvy.

Trasa[upraviť | upraviť kód]

Začiatok električkovej trate je na križovatke Štúrovej s Jesenského. Jednokoľajná trať na Štúrovej ulici sa zvojkoľajnila. Od Šafárikovho námestia vedie nová trať cez čiastočne novovybudovaný Starý most. Za mostom na existujúcom násype pri vyústení Viedenskej cesty je umiestnená zastávka Sad Janka Kráľa. Pokračovanie násypu popri bývalom štadióne Artmedia je odstránené a nahradené estakádou. Nová estakáda je vybudovaná aj ponad Eisteinovu ulicu, diaľnicu D1 a železničnú trať 132. Križovanie s Bosákovou ulicou je úrovňové, hoci podľa prvotných návrhov malo byť mimoúrovňové. Ukončenie prvej časti električkovej trate je v priestore pri Jantárovej ceste medzi križovatkami s ulicami Bosákova a Rusovská cesta.[9] Trať nie je ukončená obratiskom, ale len koľajovou spojkou, čo spôsobuje, že sem nebudú môcť zachádzať jednosmerné električky.

Druhá etapa nosného systému bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Presná podoba električkovej trate aj jej okolia sa momentálne hľadá. Na konci trate južne od Panónskej cesty sa malo nachádzať depo Janíkov dvor, jeho vybudovanie už však v súčasnosti nie je plánované.

Zastávky na trati prvej etapy[upraviť | upraviť kód]

  • Šafárikovo námestie – Presun pôvodnej zastávky z polohy severnej od križovatky s Dobrovičovou ulicou do priestoru pri parčíku. Prvotný zámer predpokladal polohu zastávku až na Štúrovej ulici.
  • Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna – Na vyústení Starého mosta na petržalskom brehu.
  • Farského – Juhovýchodne od križovatky.
  • Jungmannova – Severne od križovania s Rusovskou cestou pred ukončením trate.

V prvotných návrhoch električky sa objavovala aj zastávka Einsteinova na estakáde nad železničnou traťou, ktorá by umožňovala prestup na vlaky.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta [online]. 2013-10-22. Dostupné online.
  2. Starý most bude od 2. decembra uzavretý [online]. 2013-11-29. Dostupné online.
  3. Informácia o NS MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám. [online]. 2013-11-21. Dostupné online.
  4. Obmedzenie MHD – Štúrova ulica [online]. [Cit. 2014-01-23]. Dostupné online.
  5. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka
  6. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm
  7. Obojsmerné nízkopodlažné električky dodá Škoda Transportation [online]. 2013-07-18, rev. 2013-08-05. Dostupné online.
  8. Aj jednosmerné nízkopodlažné električky dodá česká Škoda [online]. Zoznam.sk, 2013-07-30, [cit. 2013-07-30]. Dostupné online.
  9. Prvá električka do Petržalky vyrazí o dva roky [online]. 2013-07-08. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]