Električková doprava v Bratislave

Električková doprava v Bratislave tvorí nosný systém MHD v Bratislave. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600 V jednosmerných, kladný pól je v trolejovom vedení, záporný v koľajnici (klasický systém). Rozchod koľají je 1 000 mm. Dĺžka tratí v meste je 42 kilometrov a má 155 zastávok. Celkový počet liniek je 9 (očíslované sú 1 – 9). Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do 65 km/h, ale interným predpisom je povolená len rýchlosť 50 km/h. Na niektorých tratiach je nižšia. Za rok 2006 električky celkovo vykonali viac ako 11,4 milióna vozokilometrov.
Obsah
- 1 Dejiny
- 1.1 1893 – 1905: Počiatky
- 1.2 1906 – 1938: Rozvoj
- 1.3 1939 – 1945: Druhá svetová vojna
- 1.4 1946 – 1980: Budovanie za socializmu
- 1.5 1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro
- 1.6 2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plány
- 1.7 2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do Petržalky
- 2 Linky
- 3 Vozový park
- 4 Rozvoj a modernizácie
- 5 Testované električky
- 6 Vozovne
- 7 Pozri aj
- 8 Iné projekty
- 9 Referencie
- 10 Externé odkazy
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
1893 – 1905: Počiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V 60. rokoch 19. storočia sa objavili v uliciach Bratislavy prvé omnibusy. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal Alexander Werner, rakúsky inžinier, o povolenie vybudovať systém konskej železnice. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil električkou. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak 27. augusta 1895, oveľa skôr, ako napríklad v Prahe a mnohých iných mestách[chýba zdroj]. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od dnešného Mosta SNP až k Hodžovmu námestiu. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli pohánané prúdom s napätím 550 V.
Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri 1895 bol otvorený nový k hlavnej stanici, dlhý vyše 3 km. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov.
Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu Lindheim a spol. vytlačila uhorská Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára (Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku 1961 bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia prevažne autobusy. Od roku 2016 bola opäť sprevádzkovaná električková trať na toto sídlisko, premáva však po inej trase ako v minulosti.
1906 – 1938: Rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]
V prvom desaťročí 20. storočia sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava.
Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho Česko-Slovenska, začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy.
1939 – 1945: Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku 1941 začala výstavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku 1949. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku 1983 je určený výlučne pre električky.
V roku 1942 skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku 1945 bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od 14. júna už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku 1946.
1946 – 1980: Budovanie za socializmu[upraviť | upraviť zdroj]
Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku 1949, išlo o predchodcov električiek typu 6MT, ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku 1952 sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudovaná vozovňa Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku 1953 musela byť upravená aj celá tarifa. 8. augusta 1957 sa objavil prvý prototyp električky typu Tatra T2, čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel.
V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu Tatra K2, .
O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku 1973 začala slúžiť aj Vozovňa Krasňany. Novátorské riešenie integrovalo všetky prevádzky do monobloku. Autorom bola Valéria Triznová.
Podobne ako v Prahe, aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 Kčs, ale o 2 roky neskôr, 1. apríla 1976.
1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro[upraviť | upraviť zdroj]
Ropná kríza z roku 1973 úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Československu sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru (Rača, 1988). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu Tatra T2 a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená.
Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny (tiež nazvaný železničný alebo Stephensonov) rozchod 1 435 mm, lebo v tom čase bol v Československu metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou tratí a prerozchodovaním trate na 1 435 mm (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré bolo údajne možné vyrobiť len pre rozchod 1 435 mm. Namiesto nich teda boli dodané električky typu T6A5.
90. roky boli v znamení modernizácie vozového parku (K2S, T3G, T3Mod a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom Tatra T6A5, dodávanými medzi rokmi 1991 až 1997. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD.
2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plány[upraviť | upraviť zdroj]
Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku 2002 všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri Petržalská rýchlodráha), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku 2006 kedy bol projekt električky do Petržalky predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý mal byť v lete 2007. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo Škoda 06 T. Toto vozidlo bolo pôvodne vyvinuté pre talianske mesto Cagliari, kde je rozchod 960 mm, pričom pre skúšky v Bratislave mu boli upravené podvozky na rozchod 1 000 mm.
Ďalší zvrat nastal v marci 2007 kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod 1 000 mm (bratislavský električkový) aj 1 435 mm (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnych dopravných systémov.
V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravky a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu – práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spomínanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lafranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu Cubicon, náhrada autobusových liniek 31 a 39).
Proti stavbe električky do Petržalky hovorilo stanovisko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorilo, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrovali aj dotknutí obyvatelia Petržalky. Preto bolo možné, že trať do Vajnôr a Devínskej Novej Vsi by boli postavené skôr, nakoľko mal o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnôr zas CEPIT.
Z dôvodu havarijného stavu trate bola od 2. novembra 2011 zastavená električková doprava na Hlavnú stanicu. Zrušené boli linky 2 Hlavná stanica – Zlaté piesky, 3 Hlavná stanica – Rača, 8 Hlavná stanica – Ružinov a 13 Hlavná stanica – Nám. Ľ. Štúra, pričom vznikli nové linky 15 Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Nám. SNP – Jesenského/Šafárikovo nám. – Nám. Ľ. Štúra a 16 Rača – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Vazovova – Trnavské mýto – Ružinov.[1]. Termín opravy nie je známy, je možné, že rekonštrukcia prebehne až súčasne s prestavbou Predstaničného námestia firmou IPR.[2]
31. januára 2011 sa začalo spoločné stavebné konanie pre stavbu Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo námestie, 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Jej súčasťou je aj nová električková trať Šafárikovo námestie – Bosákova a rekonštrukcia trate na Štúrovej ulici.[3]
Od 2. februára 2012 bola v električkovom tuneli pod hradom zistená prasklina v ostení (obmurovke) tunelovej rúry. Následne bol z bezpečnostných dôvodov tunel uzavretý a električkové linky 1, 5 a 9 boli dočasne presmerované na náhradné trasy.[4]
19. marca 2012 bolo výrazne reorganizované linkové vedenie električiek, počet liniek sa znížil zo 14 na 8. Zároveň došlo k zhusteniu intervalov na nových linkách. Cieľom zmien bolo zvýšenie prehľadnosti a pravidelnosti, zníženie čakacej doby, lepšia obsluha centra mesta a zvýšenie prepravnej kapacity v pracovných dňoch.[5]
2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do Petržalky[upraviť | upraviť zdroj]
- 20. januára 2013 došlo k odkloneniu električkových liniek cez Šafárikovo námestie z dôvodu výstavby električkovej trate do Petržalky.
- 22. októbra 2013 podpísalo mesto Bratislava zmluvu o dielo na rekonštrukciou Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky, čím sa začala výstavba električkovej trate na pravý breh Dunaja. Prvá etapa projektu má byť dokončená v auguste 2015 [6]
- 14. júla 2014 sa začala rekonštrukcia električkovej trate do Dúbravky, ktorá mala podľa plánu trvať do novembra 2014. Električkové linky 4 a 5 boli skrátené po obratisko Karlova Ves a v úseku medzi zastávkami Borská – Pri Kríži bola zavedená náhradná autobusová linka X5.[7]
- 2. novembra 2014 bol privezený prototyp električky Škoda 30 T. Dňa 6. novembra sa následne uskutočnilo jeho predstavenie za prítomnosti predstaviteľov dopravného podniku, mesta, ministerstva dopravy a Škoda Transportation.[8]
- 11. novembra 2014 bola linka 2 dočasne presmerovaná na Hlavnú Stanicu z dôvodu dokončenia prác opráv úseku Hl. stanica – Radlinského. Zároveň bola vytvorená nová linka č. 1 s trasou Hlavná Stanica – Nábrežie – Tunel – Hlavná Stanica. Na jar roku 2015 je naplánovaná rekonštrukcia trate Kyčerského – Radlinského, čím sa uzavrie trať na Hlavnú Stanicu.
- 18. novembra 2014 boli električkové linky 4 a 5 opäť predĺžené na zmodernizovaný úsek Hanulova – Pri Kríži v Dúbravke a zároveň bola zrušená náhradná autobusová linka X5.
- 17. februára 2015 bola privezená prvá nová jednosmerná električka Škoda 29 T s obchodným názvom ForCity Plus. Následne sa bude električka podrobovať skúškam, ktoré sú potrebné pre schválenie nového typu vozidla.[9]
- 25. apríla 2015 bola na linku č. 4 nasadená prvá obosmerná električka Škoda 30 T s evidenčým číslom 7501 [10][11] a tri dni nato, 28. apríla bola na rovnakú linku nasadená prvá jednosmerná električka Škoda 29 T s evidenčým číslom 7401[12][13].
- Od 1. júna 2015 sa začala rekonštrukcia trate na Hlavnú stanicu. Linka 2 začala premávať zo ŽST Nové mesto na Nám. Ľ. Štúra, linka 1 bola zrušená.
- 4. júla 2015 sa začala výluka trate na Jesenského ul. v súvislosti s výstavbou električkovej trate do Petržalky. Linky 2 a 4 boli presmerované, linka 6 začala jazdiť na trase Dúbravka – Most SNP.
- Od 1. septembra 2015 bola po rekonštrukcii trate obnovená premávka električiek na Hlavnú stanicu. Začala sem zo ŽST Nové mesto premávať linka 2. Linka 1 nebude premávať až do dokončenia rekonštrukcie križovatky na Jesenského ul.

- Od 28. októbra 2015 je sprejazdnený zrekonštruovaný triangel Jesenského – Štúrova – Kam. Námestie. Tak isto 28. októbra bola obnovená linka 1 (Hl. Stanica – Obchodná – Tunel – Most SNP – Nám. SNP – Obchodná – Hl. Stanica), tak isto linka 6 (Karlova Ves – nábrežie – Nám. SNP – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – Krásňany – Komisárky) a linka 4 ( Dúbravka – Karlova Ves – nábrežie – Most SNP – Kamenné nám. – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Zlaté piesky ) zároveň bola zrušená linka 7.
- 16. decembra 2015 bola oficiálne odovzdaná mestu čiastočne dokončená električková trať do Petržalky, vrátene nového Starého mosta a zrekonštruovanej Štúrovej ulice.[14]
- 16. februára 2016 bola prvýkrát preskúšaná celá električková trať do Petržalky. Skúšobných jázd sa zúčastnili električky Škoda 30 T ev. č. 7530 a súprava vozidiel Tatra T6 ev. č. 7927+7928. 18. februára sa potom konala skúška normálneho (1435 mm) rozchodu trate. Tejto skúšky sa zúčastnila električka Tatra T3 ev. č. 7819, špeciálne upravená pre tento účel. [15][16]
- Od 15. júna 2016 bola obnovená premávka električiek cez Vajanského nábrežie a Šafárikovo námestie. Prechádzať tadiaľ začali linky č. 1, 4 a 6. [17]
- Pre konanie predsedníctva Rady Európskej únie je od 25. júna do 27. júla 2016 pre všetku dopravu uzavretá Jesenského a Mostová ulica. Električky premávajú odklonom cez tunel.
- V podvečer 8. júla 2016 bola slávnostne spustená premávka električiek do Petržalky, od 9. júla v ostrom režime. Do Petržalky boli presmerované linky číslo 1 a 3.
Linky[upraviť | upraviť zdroj]
Linka | Trasa |
---|---|
Hlavná Stanica – Obchodná – Nám. SNP – Štúrova – Starý most – Petržalka, Jungmannova | |
ŽST Nové Mesto – Vajnorská – Trnavské mýto – Radlinského – Hlavná stanica | |
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Americké nám. – Štúrova – Starý most – Petržalka, Jungmannova | |
Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – Kamenné nám. – » Jesenského / « Štúrova – « Most SNP – Karlova Ves – Dúbravka, Pri kríži | |
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – tunel – Karlova Ves – Dúbravka, Pri kríži | |
Karlova Ves – nábrežie – Šafárikovo nám. | |
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – » Americké nám. / « Obchodná – Nám. SNP | |
Ružinov, Astronomická – Trnavské mýto – Vazovova – Obchodná – Nám. SNP – » Jesenského / « Štúrova – Nám. Ľ. Štúra | |
Ružinov, Astronomická – Trnavské mýto – Špitálska – tunel – Karlova Ves |
Stav k 4. máj 2018.[18]
Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]
Vozový park tvoria rôzne typy električiek, existuje aj mnoho modernizácií.
Obrázok | Typ | Roky výroby | Počet vozidiel | ![]() |
![]() |
Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
Tatra T3CS | 1975 | 1 | ![]() |
![]() |
Voz do premávky nezasahuje | |
![]() |
Tatra T3M | 1975 – 1982 (modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1984 a 1992) |
4 | ![]() |
![]() |
|
![]() |
Tatra T3G | 1989 (modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1993 – 1997) |
12 | ![]() |
![]() |
|
Tatra T3S | 1975 (modernizácie v rokoch 1998 – 1999) |
2 | ![]() |
![]() |
||
Tatra T3AS | 1975 (modernizácia v rokoch 2000 – 2001) |
1 | ![]() |
![]() |
V súprave s T3Mod | |
Tatra T3Mod | 1975 (modernizácia v roku 2001) |
1 | ![]() |
![]() |
V súprave s T3AS | |
Tatra T3P | 1975 – 1987 (modernizácie v rokoch 2002 – 2013) |
22 | ![]() |
![]() |
||
Tatra K2G | 1983 (modernizácia v rokoch 1998 – 2005) |
1 | ![]() |
![]() |
||
![]() |
Tatra K2S | 1971 – 2009 (modernizácie v rokoch 1998 – 2009) |
35 | ![]() |
![]() |
|
![]() |
Tatra T6A5 | 1991 – 1997 | 58 | ![]() |
![]() |
|
![]() |
Škoda 30 T | 2014 – 2015 | 30 | ![]() |
![]() |
|
![]() |
Škoda 29 T | 2015 – 2016 | 30 | ![]() |
![]() |
- pre zoznam historických vozidiel pozri Dopravný podnik Bratislava
K 22. decembru 2016 eviduje Dopravný podnik Bratislava 211 vozidiel, z toho v bežnej premávke s cestujúcimi 197 (93,4 %). Priemerný vek vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi je 19,2 rokov, podiel nízkopodlažných vozidiel je 30,5 % (60 vozidiel).[19]
Mestský náter[upraviť | upraviť zdroj]
Už od roku 1935 sa začal na električky aplikovať červeno-béžový náter. Prvý pokus o mestský náter pochádza z roku 1997. Vtedy bolo dodaných 10 električiek typu T6A5 v modro-červeno-strieborno-bielom nátere. Od roku 2006 tvorí unifikovanýmestský náter celočervená skriňa vozidla s nálepkami Bratislava – Little Big City. Od dodávky nových nízkopodlažných električiek je na typoch Škoda 30 T a Škoda 29 T aplikovaný inovovaný, bordovo-čierny mestský náter. Zaujímavosťou je, že ešte v roku 2015 sa na električky, ktoré už boli vybavené celočerveným náterom aplikuje pôvodný, červeno-béžový alebo modro-červeno-strieborno-biely náter. V meste sú potom dlhé roky rozšírené celovozidlové reklamy.
Rozvoj a modernizácie[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 2013 – 2015 prebiehala 1. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy do Petržalky cez Starý most. Prerobil Starý most, zrekonštruovala Štúrova ulica a vybudovala samotná električková trať po Bosákovu ulicu.
Za peniaze aj z eurofondov z Operačného Programu Doprava sa kúpilo 30 obojsmerných električiek typu Škoda 30 T a 30 jednosmerných električiek typu Škoda 29 T[20]. Týmto podpisom DPB ukončil tri veľké tendre na vozidlá elektrickej trakcie. Okrem električiek DPB kúpil aj trolejbusy.
Modernizačný program vozidiel Tatra K2 bol dokončený a od 1. februára 2010 premávajú po bratislavských koľajniciach len zrekonštruované, resp. nové vozne Tatra K2S a Tatra K2G. Električky Tatra T3 sa stále modernizujú a to hlavne v súvislosti so spustením električkovej rýchlodráhy do Petržalky.Všetky radiály by mali byť zmodernizované z eurofondov medzi rokmi 2016 – 2019. Koncepcia rozvoja 2013 – 2025 je zverejnená na stránke Bratislavy. Taktiež je zverejnený Uzemný Generel Dopravy mesta Bratislavy v pdf. formáte.
Testované električky[upraviť | upraviť zdroj]
- Škoda 06 T (2006, bez cestujúcich)
- Bombardier Flexity Outlook (2012, od 1. júna s cestujúcimi)[21]
Vozovne[upraviť | upraviť zdroj]
- Vozovňa Jurajov Dvor
- Vozovňa Krasňany
- Odstavná hala Janíkov dvor (plánovaná)
- Vozovňa Martanovičova (zrušená)
- Vozovňa Kopčany (zrušená)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Električková trať Bratislava – Viedeň
- Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
- Petržalská rýchlodráha
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava v Bratislave
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ d3k0. Zastavenie električkovej dopravy na Hlavnú stanicu od 2.11.2011 [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2011-10-26, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
- ↑ TKÁČIKOVÁ, Lucia. Náhradu za električky má zaplatiť súkromník [online]. Bratislava : Petit Press, a. s., 2011-12-29, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
- ↑ FREŠO, Pavol. Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám., 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Oznámenie o začatí spoločného stavebného konania – verejnou vyhláškou. [online]. Bratislava : Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, 2012-01-31, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
- ↑ mhd. Presmerovanie liniek 1 5 a 9 z dôvodu uzavretia tunela pod hradom (od 2.2.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-02-02, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
- ↑ d3k0. Nové trasy električiek (od 19.3.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-03-13, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta [online]. 2013-10-22. Dostupné online.
- ↑ am.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html
- ↑ Nová električka Škoda 29T už v Bratislave [online]. 2015-02-17. Dostupné online.
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html
- ↑ http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/
- ↑ http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html
- ↑ https://imhd.sk/ba/doc/sk/15088/Bratislava-ma-po-vyse-stvrtstoroci-novu-elektrickovu-trat
- ↑ https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka
- ↑ https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm
- ↑ https://imhd.sk/ba/doc/sk/15523/Obnovenie-premavky-elektriciek-cez-Safarikovo-nam-od-15-6-2016
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/trasy-liniek.html
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html?
- ↑ d3k0. Nová električka bude jazdiť s cestujúcimi zdarma od 1. júna [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-06-06, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- imhd.sk: Bratislava
- MHD.Zastavka.net: Bratislava – tramvaje a trolejbusy (září 2005)
- PrahaMHD.VHD.cz Bratislava (Poslední aktualizace 26. 10. 2006)
- Dopravný podnik Bratislava, a. s.
- MHDCR.biz: Tramvaje – fotogalerie: Bratislava
- Rail.sk: Bratislavský tunel
- SME.sk: Námietku k súťaži na rekonštrukciu Starého mosta stiahli
- imhd.sk: Obojsmerné nízkopodlažné električky dodá Škoda Transportation
- imhd.sk: Aj jednosmerné nízkopodlažné električky dodá česká Škoda