Električková doprava v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa električkovej siete
Mapa električkovej siete v roku 2012 pred výstavbou trate do Petržalky a počas výluky v tuneli a na trati na hlavnú stanicu
Električky Tatra K2S na obratisku v Ružinove
Modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Električkový tunel pod Bratislavským hradom
Električka Škoda 06 T, ktorá sa v Bratislave testovala koncom roka 2006
Dvojvozová súprava na Hlavnej stanici
Električka Tatra T3 na nábreží Dunaja neďaleko Mosta SNP
Dvojvozová súprava električiek Tatra T6A5
Historická električka #38 s prívesným vozňom SGP #135

Električková doprava v Bratislave tvorí nosný systém MHD v Bratislave. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600 V jednosmerných, kladný pól je v trolejovom vedení, záporný v koľajnici (klasický systém). Rozchod koľají je 1 000 mm. Dĺžka tratí v meste je 42 kilometrov a má 155 zastávok. Celkový počet liniek je 9 (očíslované sú 1 – 9). Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do 65 km/h, ale interným predpisom je povolená len rýchlosť 50 km/h. Na niektorých tratiach je nižšia. Za rok 2006 električky celkovo vykonali viac ako 11,4 milióna vozokilometrov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1893 – 1905: Počiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V 60. rokoch 19. storočia sa objavili v uliciach Bratislavy prvé omnibusy. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal Alexander Werner, rakúsky inžinier, o povolenie vybudovať systém konskej železnice. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil električkou. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak 27. augusta 1895, oveľa skôr, ako napríklad v Prahe a mnohých iných mestách[chýba zdroj]. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od dnešného Mosta SNP až k Hodžovmu námestiu. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli pohánané prúdom s napätím 550 V.

Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri 1895 bol otvorený nový k hlavnej stanici, dlhý vyše 3 km. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov.

Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu Lindheim a spol. vytlačila uhorská Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára (Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku 1961 bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia prevažne autobusy. Od roku 2016 bola opäť sprevádzkovaná električková trať na toto sídlisko, premáva však po inej trase ako v minulosti.

1906 – 1938: Rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom desaťročí 20. storočia sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava.

Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho Česko-Slovenska, začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy.

1939 – 1945: Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku 1941 začala výstavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku 1949. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku 1983 je určený výlučne pre električky.

V roku 1942 skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku 1945 bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od 14. júna už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku 1946.

1946 – 1980: Budovanie za socializmu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku 1949, išlo o predchodcov električiek typu 6MT, ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku 1952 sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudovaná vozovňa Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku 1953 musela byť upravená aj celá tarifa. 8. augusta 1957 sa objavil prvý prototyp električky typu Tatra T2, čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel.

V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu Tatra K2, .

O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku 1973 začala slúžiť aj Vozovňa Krasňany.

Podobne ako v Prahe, aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 Kčs, ale o 2 roky neskôr, 1. apríla 1976.

1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro[upraviť | upraviť zdroj]

Ropná kríza z roku 1973 úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Československu sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru (Rača, 1988). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu Tatra T2 a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená.

Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny (tiež nazvaný železničný alebo Stephensonov) rozchod 1 435 mm, lebo v tom čase bol v Československu metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou tratí a prerozchodovaním trate na 1 435 mm (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré bolo údajne možné vyrobiť len pre rozchod 1 435 mm. Namiesto nich teda boli dodané električky typu T6A5.

90. roky boli v znamení modernizácie vozového parku (K2S, T3G, T3Mod a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom Tatra T6A5, dodávanými medzi rokmi 19911997. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD.

2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plány[upraviť | upraviť zdroj]

Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku 2002 všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri Petržalská rýchlodráha), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku 2006 kedy bol projekt električky do Petržalky predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý mal byť v lete 2007. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo Škoda 06 T. Toto vozidlo bolo pôvodne vyvinuté pre talianske mesto Cagliari, kde je rozchod 960 mm, pričom pre skúšky v Bratislave mu boli upravené podvozky na rozchod 1 000 mm.

Ďalší zvrat nastal v marci 2007 kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod 1 000 mm (bratislavský električkový) aj 1 435 mm (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnych dopravných systémov.

V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravky a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu – práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spomínanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lafranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu Cubicon, náhrada autobusových liniek 31 a 39).

Proti stavbe električky do Petržalky hovorilo stanovisko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorilo, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrovali aj dotknutí obyvatelia Petržalky. Preto bolo možné, že trať do Vajnôr a Devínskej Novej Vsi by boli postavené skôr, nakoľko mal o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnôr zas CEPIT.

Z dôvodu havarijného stavu trate bola od 2. novembra 2011 zastavená električková doprava na Hlavnú stanicu. Zrušené boli linky 2 Hlavná stanica – Zlaté piesky, 3 Hlavná stanica – Rača, 8 Hlavná stanica – Ružinov a 13 Hlavná stanica – Nám. Ľ. Štúra, pričom vznikli nové linky 15 Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Nám. SNP – Jesenského/Šafárikovo nám. – Nám. Ľ. Štúra a 16 Rača – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Vazovova – Trnavské mýto – Ružinov.[1]. Termín opravy nie je známy, je možné, že rekonštrukcia prebehne až súčasne s prestavbou Predstaničného námestia firmou IPR.[2]

31. januára 2011 sa začalo spoločné stavebné konanie pre stavbu Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvorŠafárikovo námestie, 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Jej súčasťou je aj nová električková trať Šafárikovo námestie – Bosákova a rekonštrukcia trate na Štúrovej ulici.[3]

Od 2. februára 2012 bola v električkovom tuneli pod hradom zistená prasklina v ostení (obmurovke) tunelovej rúry. Následne bol z bezpečnostných dôvodov tunel uzavretý a električkové linky 1, 5 a 9 boli dočasne presmerované na náhradné trasy.[4]

19. marca 2012 bolo výrazne reorganizované linkové vedenie električiek, počet liniek sa znížil zo 14 na 8. Zároveň došlo k zhusteniu intervalov na nových linkách. Cieľom zmien bolo zvýšenie prehľadnosti a pravidelnosti, zníženie čakacej doby, lepšia obsluha centra mesta a zvýšenie prepravnej kapacity v pracovných dňoch.[5]

2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do Petržalky[upraviť | upraviť zdroj]

Električka Tatra T3 s 1435 milimetrovými podvozkami po absolvovaní skúšky normálneho rozchodu električkovej trate do Petržalky

Linky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam električkových liniek v Bratislave
Linka Trasa
1
Hlavná Stanica – Obchodná – Nám. SNP – Štúrova - Starý most - Petržalka, Jungmannova
2
ŽST Nové Mesto – Vajnorská – Trnavské mýto – Radlinského – Hlavná stanica
3
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Americké nám. – Štúrova - Starý most - Petržalka, Jungmannova
4
Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – Kamenné nám. - » Jesenského / « Štúrova – « Most SNP – Karlova Ves – Dúbravka, Pri kríži
5
Rača, Komisárky – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – tunel – Karlova Ves – Dúbravka, Pri kríži
6
Karlova Ves - nábrežie - Šafárikovo nám.
7
Rača, Komisárky - ŽST Vinohrady - » Americké nám. / « Obchodná - Nám. SNP
8
Ružinov, Astronomická – Trnavské mýto – Vazovova – Obchodná – Nám. SNP - » Jesenského / « Štúrova - Nám. Ľ. Štúra
9
Ružinov, Astronomická – Trnavské mýto – Špitálska – tunel – Karlova Ves

Stav k 9. júlu 2016.[18]

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Vozový park tvoria rôzne typy električiek, existuje aj mnoho modernizácií.

Obrázok Typ Roky výroby Počet vozidiel Wheelchair symbol.svg Snowflake-black.png Poznámka
Tatra T3CS 1975 1 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg Voz do premávky nezasahuje
Tatra T3M Tatra T3M 1975 – 1982
(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1984 a 1992)
4 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra T3G Tatra T3G 1989
(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch 1993 – 1997)
12 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra T3S 1975
(modernizácie v rokoch 1998 – 1999)
2 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra T3AS Tatra T3AS 1975
(modernizácia v rokoch 2000 – 2001)
1 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg V súprave s T3Mod
Tatra T3Mod 1975
(modernizácia v roku 2001)
1 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg V súprave s T3AS
Tatra T3R.P Tatra T3P 1975 – 1987
(modernizácie v rokoch 2002 – 2013)
22 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra K2G 1983
(modernizácia v rokoch 1998 – 2005)
1 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra K2S Tatra K2S 1971 – 2009
(modernizácie v rokoch 1998 – 2009)
35 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Tatra T6A5 Tatra T6A5 1991 – 1997 58 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg
Škoda 30 T Škoda 30 T 2014 – 2015 30 Black check.svg Black check.svg
Škoda 30 T Škoda 29 T 2015 – 2016 30 Black check.svg Black check.svg

K 22. decembru 2016 eviduje Dopravný podnik Bratislava 211 vozidiel, z toho v bežnej premávke s cestujúcimi 197 (93,4 %). Priemerný vek vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi je 19,2 rokov, podiel nízkopodlažných vozidiel je 30,5 % (60 vozidiel).[19]

Mestský náter[upraviť | upraviť zdroj]

Už od roku 1935 sa začal na električky aplikovať červeno-béžový náter. Prvý pokus o mestský náter pochádza z roku 1997. Vtedy bolo dodaných 10 električiek typu T6A5 v modro-červeno-strieborno-bielom nátere. Od roku 2006 tvorí unifikovanýmestský náter celočervená skriňa vozidla s nálepkami Bratislava – Little Big City. Od dodávky nových nízkopodlažných električiek je na typoch Škoda 30 T a Škoda 29 T aplikovaný inovovaný, bordovo-čierny mestský náter. Zaujímavosťou je, že ešte v roku 2015 sa na električky, ktoré už boli vybavené celočerveným náterom aplikuje pôvodný, červeno-béžový alebo modro-červeno-strieborno-biely náter. V meste sú potom dlhé roky rozšírené celovozidlové reklamy.

Rozvoj a modernizácie[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2013 – 2015 prebiehala 1. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy do Petržalky cez Starý most. Prerobil Starý most, zrekonštruovala Štúrova ulica a vybudovala samotná električková trať po Bosákovu ulicu.

Za peniaze aj z eurofondov z Operačného Programu Doprava sa kúpilo 30 obojsmerných električiek typu Škoda 30 T a 30 jednosmerných električiek typu Škoda 29 T[20]. Týmto podpisom DPB ukončil tri veľké tendre na vozidlá elektrickej trakcie. Okrem električiek DPB kúpil aj trolejbusy.

Modernizačný program vozidiel Tatra K2 bol dokončený a od 1. februára 2010 premávajú po bratislavských koľajniciach len zrekonštruované, resp. nové vozne Tatra K2S a Tatra K2G. Električky Tatra T3 sa stále modernizujú a to hlavne v súvislosti so spustením električkovej rýchlodráhy do Petržalky.Všetky radiály by mali byť zmodernizované z eurofondov medzi rokmi 2016 – 2019. Koncepcia rozvoja 2013 – 2025 je zverejnená na stránke Bratislavy. Taktiež je zverejnený Uzemný Generel Dopravy mesta Bratislavy v pdf. formáte.

Testované električky[upraviť | upraviť zdroj]

Vozovne[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. d3k0. Zastavenie električkovej dopravy na Hlavnú stanicu od 2.11.2011 [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2011-10-26, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  2. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Náhradu za električky má zaplatiť súkromník [online]. Bratislava : Petit Press, a. s., 2011-12-29, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  3. FREŠO, Pavol. Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám., 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Oznámenie o začatí spoločného stavebného konania - verejnou vyhláškou. [online]. Bratislava : Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, 2012-01-31, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  4. mhd. Presmerovanie liniek 1 5 a 9 z dôvodu uzavretia tunela pod hradom (od 2.2.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-02-02, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  5. d3k0. Nové trasy električiek (od 19.3.2012) [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-03-13, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.
  6. Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta [online]. 2013-10-22. Dostupné online.
  7. am.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html
  8. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html
  9. Nová električka Škoda 29T už v Bratislave [online]. 2015-02-17. Dostupné online.
  10. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html
  11. http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/
  12. http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/
  13. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html
  14. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15088/Bratislava-ma-po-vyse-stvrtstoroci-novu-elektrickovu-trat
  15. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka
  16. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm
  17. https://imhd.sk/ba/doc/sk/15523/Obnovenie-premavky-elektriciek-cez-Safarikovo-nam-od-15-6-2016
  18. http://imhd.zoznam.sk/ba/trasy-liniek.html
  19. http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html
  20. http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html?
  21. d3k0. Nová električka bude jazdiť s cestujúcimi zdarma od 1. júna [online]. Bratislava : mhd.sk, občianske združenie, 2012-06-06, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]