Janíkov dvor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Približná poloha Janíkovho dvora v užšom zmysle
Približná poloha Janíkovho dvora v širšom zmysle

Janíkov dvor (staršie aj: Kopčiansky nový majer, v období po roku 1926 aj: Popperov majer; nem. Antonienhof; maď. Új-major[1], Antónia-major, János major udvar) je (najmä historické) územie v dnešnej južnej Petržalke. V širšom zmysle (ako majetky, majer) územie zodpovedá zhruba dnešnej miestnej časti Petržalka-Juh a lokalite Nové pole, v užšom zmysle ide len o (dnes už neobývané) sídlo na hranici dnešných lokalít Južné mesto-Zóna A a Južné mesto-Zóna B (čiže zhruba južne od Lúk 5). Do vzniku Česko-Slovenska Janíkov dvor patril pod Kittsee (slovenský historický názov Kopčany).[2][3][4][5][6]

Ak sa pojem Janíkov dvor chápe ako základná sídelná jednotka, ide v súčasnosti o územie zhruba zodpovedajúce oficiálnej lokalite Južné mesto-Zóna A, juhozápadnej (čiže zatiaľ novostavbami nezastavanej) časti Južného mesta-Zóny B a strednej časti lokality Janíkovské pole; toto vymedzenie vlastne zodpovedá blízkemu okoliu bývalého sídla Janíkov dvor okrem novo vybudovaných budov v Južnom meste-Zóne B. [7]

Janíkov dvor bol v dávnej minulosti ostrov[2]. Do roku 1926 bol majetkom šľachtického rodu Baťánovcov (Batthyány), potom od roku 1926 majetkom F. L. Poppera (odtiaľ názov Popperov majer), neskôr sa stal štátnym majetkom.[3]

Až do výstavby panelového sídliska v Petržalke centrum Janíkovho dvora tvorila rovnomenná malá osada tvorená niekoľkými rodinnými domami a objektami JRD, ktorá bola zbúraná v súvislosti s plánovaným pokračovaním výstavby sídliska až po hranice Jaroviec. Posledný objekt (neobývaný jednoposchodový rodinný dom) bol zbúraný počas cvičenia civilnej obrany a NATO v roku 1999. V časoch prvej Česko-slovenskej republiky a v rokoch 1945-47 sa nachádzal Janíkov dvor v hraničnom pásme. Na vstup do tejto oblasti bolo treba špeciálne povolenie. V roku 1947 túto pozíciou po pričlenení Jaroviec, Rusoviec a Čunova k ČSR stratil.

Dnes sa v tejto oblasti nachádza len záhon s loveckým revírom, štátny majetok, po ktorých nesie meno, a nedokončená stavba depa, ktoré malo slúžiť pre bratislavské metro už pred rokom 1989, avšak projekt bol zrušený a tak objekt chátra. V súčasnosti sa tu plánuje vybudovanie konečnej zastávky a depa električkovej rýchlodráhy, ktorá má viesť cez Petržalku až po Šafárikovo námestie na protiľahlom brehu Dunaja. V minulosti sa tu tiež nachádzala železničná zastávka zrušená po preložení trate južnejšie.

Na územie sú spracované plány (urbanistická štúdia), ktorá predpokladá vznik novej štvrte s bývaním, školami, občianskou vybavenosťou.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.fullextra.hu/modules.php?name=News&file=article&sid=3138 (mapa v strede)
  2. a b HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 130.
  3. a b Pozsonyligetfalu hányatott sorsa [online]. epa.oszk.hu, [cit. 2019-05-21]. Dostupné online. S.70
  4. Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel [online]. petrzalka.sk, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
  5. Bratislava Petržalka. Orientačná mapa. Bratislava: Slovenská kartografia, 1987
  6. Pustnúci Janíkov dvor už nebude smetiskom. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2019-03-18. Dostupné online [cit. 2019-05-21]. ISSN 1336-362X.
  7. http://rzsj.enviroportal.sk/prehliadac/

Súradnice: 48°05′28″S 17°06′21″V / 48,091023°S 17,105713°V / 48.091023; 17.105713