Historické administratívne členenie Bratislavy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toto je prehľad historických obvodov a okresov Bratislavy.

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí sa pred rokom 1848 Bratislava skladala z 3 častí:

  • Vnútorné mesto (v roku 1840 to boli domy číslo 1 až 223)
  • Vnútorné predmestia (v roku 1840 domy číslo 224 – 852)
  • Kvetná Dolina (v roku 1840 domy číslo 853 – 1392)

1848 – 1930[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1848 až 1930 sa Bratislava skladala z 5 mestských obvodov/okresov (v rokoch 1879 – 1919 boli úradné názvy nemecké, v rokoch 1890 – 1919 aj maďarské; od roku 1919 boli úradné názvy slovenské a čiastočne aj nemecké a maďarské):

  • Staré mesto (Altstadt/Óváros, I) – dnes časť Starého Mesta vo vnútri bývalých hradieb
  • Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt/Nándorváros, II), od roku 1920 Vinohrady – dnes časť Starého Mesta severne od bývalých hradieb a severne od hradu
  • Mesto Františka Jozefa (Franz Josephstadt/Ferencz-József-város, III), od roku 1920 Dunajská štvrť – dunajské nábrežie južne od Hviezdoslavovho námestia (teda od bývalých hradieb) a územie východne od bývalých hradieb
  • Mesto Márie Terézie/Terezino mesto (Theresienstadt/Terézváros, IV), od roku 1920 PodzámokPodhradie a Vydrica
  • Nové mesto (Neustadt/Ujváros, V; od roku 1920 Blumenthal/Virágvölgy) – dnes najmä severovýchodná časť Starého Mesta

1930 – 1945[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1930 – 1945 bola Bratislava rozdelená na 9 okresov, ktoré boli číslované (I., II., III.,... IX.)

1949 – 1954[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1949 – 1954 bolo 13 obvodov, na ktorých čele stáli tzv. obvodné rady. Obvody V.-XIII. tvoria predmestia a pričlenené obce.

  • I. Staré mesto
  • II. Kvetná (bývalé Nivy)
  • III. Vinohrady
  • IV. Nové mesto
  • V. Trnávka
  • VI. Karlova Ves
  • VII. Petržalka
  • VIII. Prievoz
  • IX. Dvorník (Vajnory)
  • X. Rača
  • XI. Lamač
  • XII. Dúbravka
  • XIII. Devín

1954 – 1960[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1954 boli zriadené 4 obvody (v zátvorke sú bývalé obvody 1949 – 1954), na ktorých čele stáli tzv. obvodné národné výbory:

  • I. Staré mesto (Staré mesto, Karlova Ves, Petržalka a Devín)
  • II. Nivy (Kvetná a Prievoz)
  • III. Vinohrady (Vinohrady, Lamač a Dúbravka)
  • IV. Nové mesto (Nové mesto, Trnávka, Dvorník (Vajnory) a Rača)

V roku 1957 bola Petržalka odčlenená od obvodu I. Staré mesto a bol vytvorený obvod V. Petržalka.

1960 – 1971[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1960 sa vrátilo členenie z roku 1949 s tým rozdielom, že Karlova Ves bola spojená s Devínom do obvodu VI. Karlova Ves-Devín.

V roku 1964 bol zrušený obvod Prievoz a bol vytvorený nový obvod 8 Ružinov. Rozdelenie bolo nasledovné:

  • 1 Staré mesto
  • 2 Nivy
  • 3 Vinohrady
  • 4 Nové mesto
  • 5 Petržalka
  • 6 Karlova Ves-Devín
  • 7 Trnávka
  • 8 Ružinov
  • 9 Vajnory
  • 10 Rača
  • 11 Lamač
  • 12 Dúbravka

V roku 1968 obvody (odteraz však s právomocou okresných národných výborov) ostali fakticky nezmenené, zmenil sa len názov a ak považujeme poradie ich uvedenia v zákone za číslovanie (v zákone číslované nie sú), tak sa zmenilo aj ich poradové číslo:

  • Bratislava-Staré Mesto
  • Bratislava-Nivy
  • Bratislava-Vinohrady
  • Bratislava-Nové Mesto
  • Bratislava-Ružinov
  • Bratislava-Petržalka
  • Bratislava-Karlova Ves, Bratislava-Devín
  • Bratislava-Trnávka
  • Bratislava-Vajnory
  • Bratislava-Rača
  • Bratislava-Lamač
  • Bratislava-Dúbravka

Od roku 1971[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 boli k Bratislave z okresu Bratislava-vidiek pripojené a začlenené obce Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V tom istom roku zákon č. 63/1971 vytvoril 5 mestských obvodov pod názvami Bratislava I – Staré mesto, Bratislava II – Ružinov, Bratislava III – Vinohrady, Bratislava IV – Devín a Bratislava V – Petržalka, ale zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 90/1971 a vykonávacia vyhláška č. 91/1971 o dva mesiace neskôr toto delenie zmenili na len 4 mestské obvody označované iba číslami, teda Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III a Bratislava IV; Petržalka bola zaradená do mestského obvodu Bratislava IV. Od septembra 1971 teda existovali tieto mestské obvody, ktoré mali naďalej postavenie okresu (v zátvorke obvody spred roku 1971 a novo pripojené obce spadajúce do územia obvodu):

  • Bratislava I (BA-Staré mesto, časť BA-Nivy, časť BA-Vinohrady)
  • Bratislava II (časť BA-Nivy, časť BA-Nové mesto, časť BA-Trnávka, časť BA-Ružinov; Podunajské Biskupice, Vrakuňa)
  • Bratislava III (časť BA-Nové mesto, časť BA-Vinohrady, časť BA-Trnávka, BA-Rača, BA-Vajnory)
  • Bratislava IV (BA-Karlova Ves-Devín, BA-Dúbravka, BA-Lamač, BA-Petržalka; Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves)

Mesto teda odteraz už tvorili katastrálne územia (vtedy označované aj ako mestské časti): Staré mesto, Nivy, Vinohrady, Nové mesto, Ružinov, Prievoz, Trnávka, Vajnory, Rača, Lamač, Dúbravka, Devín, Karlova Ves, Petržalka, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V roku 1986 (č. 3/1986 Zb.) bol od mestského obvodu Bratislava IV nakoniec predsa len odčlenený mestský obvod Bratislava V – Petržalka (teda územie dovtedajšieho mestského obvodu Bratislava IV. na pravom brehu Dunaja). Bratislava V zaberá katastrálne územia Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo. Jeho vznik súvisel so skutočnosťou, že nastala posledná fáza výstavby sídliska Petržalka, ktoré samé o sebe malo okolo 100 000 obyvateľov a preto si vyžadovalo samostatnú správu.

V roku 1990 stúpol význam mesta ako celku a mestských častí a naopak klesol význam 5 mestských obvodov, ktoré už existujú de iure iba ako okresy štátnej správy, zákon o hlavnom meste SR ich ani nespomína. Okrem toho nastalo čiastočné odlíšenie pojmov katastrálne územie a mestská časť – hoci sú katastrálne územia naďalej zhodné s mestskými časťami, katastrálne územia Nivy + Ružinov + Trnávka ako aj Nové mesto + Vinohrady tvoria od roku 1990 dve mestské časti.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]