Historické administratívne členenie Bratislavy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toto je prehľad historických obvodov a okresov Bratislavy.

19. storočie[upraviť | upraviť kód]

V 19. storočí sa pred rokom 1848 Bratislava skladala z 3 častí:

  • Vnútorné mesto (v roku 1840 to boli domy číslo 1 až 223)
  • Vnútorné predmestia (v roku 1840 domy číslo 224 – 852)
  • Kvetná Dolina (v roku 1840 domy číslo 853 – 1392)

1848 – 1930[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1848 až 1930 sa Bratislava skladala z 5 mestských obvodov/okresov (v rokoch 1879 – 1919 boli úradné názvy nemecké, v rokoch 1890 – 1919 aj maďarské; od roku 1919 boli úradné názvy slovenské a čiastočne aj nemecké a maďarské):

  • Staré mesto (Altstadt/Óváros, I) – dnes časť Starého Mesta vo vnútri bývalých hradieb
  • Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt/Nándorváros, II), od roku 1920 Vinohrady – dnes časť Starého Mesta severne od bývalých hradieb a severne od hradu
  • Mesto Františka Jozefa (Franz Josephstadt/Ferencz-József-város, III), od roku 1920 Dunajská štvrť – dunajské nábrežie južne od Hviezdoslavovho námestia (teda od bývalých hradieb) a územie východne od bývalých hradieb
  • Mesto Márie Terézie/Terezino mesto (Theresienstadt/Terézváros, IV), od roku 1920 PodzámokPodhradie a Vydrica
  • Nové mesto (Neustadt/Ujváros, V; od roku 1920 Blumenthal/Virágvölgy) – dnes najmä severovýchodná časť Starého Mesta

1930 – 1945[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1930 – 1945 bola Bratislava rozdelená na 9 okresov, ktoré boli číslované (I., II., III.,... IX.)

1949 – 1954[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1949 – 1954 bolo 13 obvodov, na ktorých čele stáli tzv. obvodné rady. Obvody V.-XIII. tvoria predmestia a pričlenené obce.

  • I. Staré mesto
  • II. Kvetná (bývalé Nivy)
  • III. Vinohrady
  • IV. Nové mesto
  • V. Trnávka
  • VI. Karlova Ves
  • VII. Petržalka
  • VIII. Prievoz
  • IX. Dvorník (Vajnory)
  • X. Rača
  • XI. Lamač
  • XII. Dúbravka
  • XIII. Devín

1954 – 1960[upraviť | upraviť kód]

V roku 1954 boli zriadené 4 obvody (v zátvorke sú bývalé obvody 1949 – 1954), na ktorých čele stáli tzv. obvodné národné výbory:

  • I. Staré mesto (Staré mesto, Karlova Ves, Petržalka a Devín)
  • II. Nivy (Kvetná a Prievoz)
  • III. Vinohrady (Vinohrady, Lamač a Dúbravka)
  • IV. Nové mesto (Nové mesto, Trnávka, Dvorník (Vajnory) a Rača)

V roku 1957 bola Petržalka odčlenená od obvodu I. Staré mesto a bol vytvorený obvod V. Petržalka.

1960 – 1971[upraviť | upraviť kód]

V roku 1960 sa vrátilo členenie z roku 1949 s tým rozdielom, že Karlova Ves bola spojená s Devínom do obvodu VI. Karlova Ves-Devín.

V roku 1964 bol zrušený obvod Prievoz a bol vytvorený nový obvod 8 Ružinov. Rozdelenie bolo nasledovné:

  • 1 Staré mesto
  • 2 Nivy
  • 3 Vinohrady
  • 4 Nové mesto
  • 5 Petržalka
  • 6 Karlova Ves-Devín
  • 7 Trnávka
  • 8 Ružinov
  • 9 Vajnory
  • 10 Rača
  • 11 Lamač
  • 12 Dúbravka

V roku 1968 obvody (odteraz však s právomocou okresných národných výborov) ostali fakticky nezmenené, zmenil sa len názov a ak považujeme poradie ich uvedenia v zákone za číslovanie (v zákone číslované nie sú), tak sa zmenilo aj ich poradové číslo:

  • Bratislava-Staré Mesto
  • Bratislava-Nivy
  • Bratislava-Vinohrady
  • Bratislava-Nové Mesto
  • Bratislava-Ružinov
  • Bratislava-Petržalka
  • Bratislava-Karlova Ves, Bratislava-Devín
  • Bratislava-Trnávka
  • Bratislava-Vajnory
  • Bratislava-Rača
  • Bratislava-Lamač
  • Bratislava-Dúbravka

Od roku 1971[upraviť | upraviť kód]

V roku 1971 boli k Bratislave z okresu Bratislava-vidiek pripojené a začlenené obce Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V tom istom roku zákon č. 63/1971 vytvoril 5 mestských obvodov pod názvami Bratislava I – Staré mesto, Bratislava II – Ružinov, Bratislava III – Vinohrady, Bratislava IV – Devín a Bratislava V – Petržalka, ale zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 90/1971 a vykonávacia vyhláška č. 91/1971 o dva mesiace neskôr toto delenie zmenili na len 4 mestské obvody označované iba číslami, teda Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III a Bratislava IV; Petržalka bola zaradená do mestského obvodu Bratislava IV. Od septembra 1971 teda existovali tieto mestské obvody, ktoré mali naďalej postavenie okresu (v zátvorke obvody spred roku 1971 a novo pripojené obce spadajúce do územia obvodu):

  • Bratislava I (BA-Staré mesto, časť BA-Nivy, časť BA-Vinohrady)
  • Bratislava II (časť BA-Nivy, časť BA-Nové mesto, časť BA-Trnávka, časť BA-Ružinov; Podunajské Biskupice, Vrakuňa)
  • Bratislava III (časť BA-Nové mesto, časť BA-Vinohrady, časť BA-Trnávka, BA-Rača, BA-Vajnory)
  • Bratislava IV (BA-Karlova Ves-Devín, BA-Dúbravka, BA-Lamač, BA-Petržalka; Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves)

Mesto teda odteraz už tvorili katastrálne územia (vtedy označované aj ako mestské časti): Staré mesto, Nivy, Vinohrady, Nové mesto, Ružinov, Prievoz (od roku 1986 súčasť Ružinova), Trnávka, Vajnory, Rača, Lamač, Dúbravka, Devín, Karlova Ves, Petržalka, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V roku 1986 (č. 3/1986 Zb.) bol od mestského obvodu Bratislava IV nakoniec predsa len odčlenený mestský obvod Bratislava V – Petržalka (teda územie dovtedajšieho mestského obvodu Bratislava IV. na pravom brehu Dunaja). Bratislava V zaberá katastrálne územia Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo. Jeho vznik súvisel so skutočnosťou, že nastala posledná fáza výstavby sídliska Petržalka, ktoré samé o sebe malo okolo 100 000 obyvateľov a preto si vyžadovalo samostatnú správu.

V roku 1990 stúpol význam mesta ako celku a mestských častí a naopak klesol význam 5 mestských obvodov, ktoré už existujú de iure iba ako okresy štátnej správy, zákon o hlavnom meste SR ich ani nespomína. Okrem toho nastalo čiastočné odlíšenie pojmov katastrálne územie a mestská časť – hoci sú katastrálne územia naďalej zhodné s mestskými časťami, katastrálne územia Nivy + Ružinov + Trnávka ako aj Nové mesto + Vinohrady tvoria od roku 1990 dve mestské časti.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]