Prievoz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Disambig.svg O význame v doprave pozri tranzit.

Súradnice: 48°08′47″S 17°10′02″V / 48,146299°S 17,167103°V / 48.146299; 17.167103

Bývalý Csákyho kaštieľ v Prievoze
Poloha Prievozu v rámci Ružinova

Prievoz je miestna časť Bratislavy v mestskej časti Ružinov v okrese Bratislava II.

Územie Prievozu v stredoveku ohraničovali ramená Dunaja. V mieste, kde sa oddeľuje Malý Dunaj od hlavného toku, je iné ako bolo v 14. storočí. Oblasť dnešného Prievozu na severe ohraničovalo Mlynské rameno Dunaja a na juh Malý Dunaj. Obe ramená sa spájali severne od Prievozu a západne od Vrakune. Výhodná poloha pre osídlenie tzv. Podunajskej cesty, ktorá tu prekračovala Dunaj a dunajské ramená cez brod, kde sa platilo mýto. Koncom 16. storočia nastal nový rozvoj obce príchodom obyvateľov z Bavorska, ktorí museli ako protestanti opustiť vlasť a vysťahovať sa. Odvtedy tvorili v Prievoze väčšinu obyvateľstva. Koncom 16. storočia si založili školu a zachovali si výrazný nemecký folklór, najdlhšie chýrne vianočné a trojkráľové hry ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Bola to zemepanská obec, ktorá patrila bratislavskému hradnému panstvu. Obec mala poľnohospodársky charakter s rozsiahlymi oráčinami, lúkami, lesmi a hájmi s bohatou ťažbou dreva. Obyvatelia sa zamestnávali okrem iného aj pasením dobytka, prievozníctvom po Dunaji a povozníctvom. Od toho je odvodený názov Prievoz.

K Prievozu patrila samota Pálenisko (Brenner), jeho obyvatelia mali mlyny na hornom ramene Dunaja, roku 1817 dostali osobitné privilégiá. V stredoveku sem patrilo aj Ovsište, avšak po zmene koryta hlavného toku Dunaja sa dostalo na petržalskú stranu.

Od 1. apríla 1946 je obec pričlenená k Bratislave, väčšina ulíc sa premenovala kvôli duplicite názvov.

V roku 1604 sa prvý raz spomína richtár a prísažní, 1615 sedliaci, 1618 mýtnik, 1638 obyvatelia, 1700 osliar, 1745 stolár, 1761 poddaní, 1766 mlynári, 1772 povozníctvo, 1774 povodne, pastviny pred dobytok, 1775 Pálffyho panstvo a aleja, 1778 vinohradníctvo, 1780 povozníci, záhradníci, honci, 1792 kožušník, 1796 pekári, 1823 učiteľ, 1825 čižmár, 1826 kolár. Rozvoj remesiel nastal hlavne v 18. a 19. storočí najväčšie zastúpenie tu mali čižmári ktorí boli traja, dvaja mlynári, kováči a kolári, jeden hostinský a krajčír. Tunajší hrnčiar bol členom bratislavského cechu.

Okolo obce sa rozprestierali rozsiahle záhrady, nivy a sady. V roku 1786 mala 91 domov, roku 1828 64 domov a 467 obyvateľov, roku 1855 594 obyvateľov, 1884 759 obyvateľov, roku 1919 177 domov a 1433 obyvateľov, roku 1938 vyše 1600 domov a cca 9500 obyvateľov, Brenner (Pálenisko) 157 domov a vyše 3000 obyvateľov, Ovsište 350 domov a vyše 3000 obyvateľov. Roku 1801 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta na bratislavskom lietajúcom moste. Roku 1849 sa uvádza prechod ruského vojska, 11. augusta 1877 vyhorela takmer celá obec do základov. Roku 1891 výstavba evanjelického kostola, 1923 elektrifikácia (1936 Pálenisko, 1937 Ovsište), mestské poľovnícke právo, výstavba župnej cesty, hrádze a vodovodu, 1927 adaptácia kina na účely dočasnej slovenskej štátnej ľudovej školy, výstavba cesty do Páleniska, prestavba dreveného mosta na betónový. V obci bol hostinec Hercegovina po vojne hostinec u Oravca. Roku 1931 sa spomína výstavba obecného domu, 1932 bývalý obecný dom odovzdaný pre účely evanjelickej fary. Od roku 1973 je tu ústredná nákladná stanica ČSD, od roku 1978 aj kontajnerový terminál.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1382 Obern urfar
  • 1440 Oberer Urfar
  • 1441 Felvér
  • 1541 Ober Urfar
  • 1606 Ober Urphar
  • 1632 Ober Urffarth
  • Ober Urffer
  • 1721 Ober-Ufer
  • 1753 Förév
  • 1765 villa Csáky
  • 1941 Prievoz, ľudovo Feriba (Horný brod, Horný Prievoz)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]