Vnútorné mesto (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bratislavské Hlavné námestie
Michalská
Laurinská
Mapa vnútorného mesta (Innere Stadt) z roku 1905
Bratislava v 15. storočí
Bratislava v 17. storočí
Bratislava v 18. storočí

Vnútorné mesto je časť Bratislavy vo vnútri bývalých mestských hradieb, t. j. pôvodné vlastné mesto Bratislava.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie "vnútorné mesto" sa používalo aj ako oficiálne administratívne označenie, a to (prinajmenšom) v 18. storočí a až do roku 1848. V roku 1848 bolo totiž k Bratislave administratívne pripojené Podhradie a pri tejto príležitosti bolo okrem iného jedno predmestie premenované na Nové Mesto a Vnútorné mesto (nem. Innere Stadt) premenované na Staré mesto (nem. Altstadt; 1921 - 1930 nazývané I. okres Staré mesto, 1930 - 1949 I. okres). Dnes pojem Staré mesto zahŕňa výrazne širšie územie než len vnútorné mesto.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorné mesto nezahŕňa dunajské nábrežie (patrilo k predmestiam), Podhradie (kam patrí Vydrica a Zuckermandel) ani Bratislavský hrad, ktorý bol oddelený od mesta vodnou priekopou, ktorá sa nachádzala zhruba v miestach dnešnej Staromestskej.

V súčasnosti ho ohraničuje na západe Staromestská, na severe Kapucínska, Hurbanovo námestie a Námestie SNP, na východe Kamenné námestie a na juhu Hviezdoslavovo námestie a Gorkého ulica.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to historická časť Bratislavy medzi historickými mestskými hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami a medzi štyrmi bývalými mestskými bránami, ktorými boli Michalská brána, Laurinská brána, Rybárska brána a Vydrická brána. Dnes tvorí časť mestskej časti Staré Mesto a je to turisticky najnavštevovanejšia časť mesta, obsahujúca početné kultúrne a historické pamiatky. Jeho rozloha je iba okolo 0,2 km². Dodnes sa zachoval pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer pôvodnej podobe. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala uhorská šľachta, boli tu korunovaní králi a istý čas tu zasadal Uhorský snem.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje prehľad ulíc a námestí a ich historických názvov platných v roku 1900 (názvy sa predtým aj potom mnohokrát menili). Prvé úradné pomenovanie ulíc v Bratislave sa vyskytlo v roku 1879 (od roku 1890 povinne dvojjazyčné nemecké a maďarské), ale ulice boli pomenované už dávnejšie. Maďarské názvy ulíc sa pred rokom 1879 vyskytovali veľmi zriedkavo (spravidla len pre zopár najvýznamnejších ulíc), inak boli všetky názvy nemecké resp. dávnejšie aj latinské.

Názov Historický názov 1900
Nemecký  Maďarský
Baštová Basteigasse Rekész utca
Biela Corvinusgasse Corvinus utca
Farská Pfarrgasse Plébánia utca
Františkánska Franziskanergasse Barát utca
Kapitulská Kapitelgasse Káptalan utca
Klariská Klarissergasse Klarussa utca
Klobučnícka Hutterergasse (Kis) Kalapos utca
Kostolná Rathhausgässchen Városház utca
Laurinská ulica Lorenzerthorghasse Lőrinckapu utca
Michalská Michaelergasse Mihályutca
Na vŕšku Berg(e)lgasse Domb utca
Nedbalova Hummelgasse Hummel utca
Panská Langegasse, Herrengasse, Szilágyigasse (od 1901) Hosszú út, Szilágyi Dezső utca (od 1901)
Podjazd Schwiebbogen Boltív
Prepoštská Pázmánygasse Pázmány utca
Radničná Rathausgasse Városház utca
Sedlárska Sattlergasse Nyerges utca
Uršulínska Ursulinengasse Orsolya utca
Úzka Zwingergasse Szűk utca
Ventúrska Venturgasse Ventur utca
Zámočnícka Rómergasse Rómer Flóris utca
Zelená Grünstüblgasse Zöldszoba utca

Námestia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Historický názov
Nemecký  Maďarský
Františkánske námestie Franziskanerplatz Ferenciek tér
Hlavné námestie Hauptplatz Főtér
Primaciálne námestie Batthyányplatz Prímás tér
Rudnayovo námestie Domplatz Székesegyház tér
Chlebový trh (dnes časť Námestia SNP) Brodplatz Kenyér piac

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy - Staré Mesto, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2006, 244 s. ISBN 80-89218-12-1