Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách bola forma verejnej hromadnej dopravy vo Vysokých Tatrách, ktorá bola v prevádzke medzi rokmi 1904 a 1906.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Omnibus, ako prezývali v tej dobe trolejbus, začal premávať medzi Popradom a Starým Smokovcom v roku 1904

Na začiatku 20. storočia sa začali Vysoké Tatry turisticky rozvíjať, obmedzením sa stala absencia verejnej dopravy. Prvý tatranský hromadný dopravný prostriedok bol vlak, ktorý začal na trati Studený potok – Tatranská Lomnica jazdiť od roku 1895. Od roku 1898 sa k nemu pripojila parná ozubnicová trať Štrba – Štrbské Pleso.

Srdce Tatier Starý Smokovec bolo od dopravy stále odrezané. Podnikatelia Viliam Krieger a Vincent Matejka 2. augusta 1904 uviedli do prevádzky trolejbusovú prevádzku (vtedy omnibusovú) na linke PopradVeľký SlavkovStarý Smokovec. V tej dobe v Rakúsko-Uhorsku to bol unikát. Trať merala 13,8 km a jej súčasťou bola jediná meniareň v Starom Smokovci, ktorú napájal vodný elektrický mlyn v obci Veľká. Trolejové vedenie bolo napájané prúdom 550 voltov. Práce na výstavbe omnibusovej trate trvali len 4 mesiace. Robotníci osadili drevené podpery s kovovými konzolami, na ktoré upevnili trolej. Vozne dodal Karol August Stoll z Drážďan a boli vybavené elektromotormi s výkonom 12 - 15 kW. Voz mal tri nápravy, nad prostrednou - poháňanou bol elektromotor. Kolesá boli drevené, v oceľových ráfoch.

Na trati premávali dva omnibusy a posádka pozostávala z vodiča a pomocníka, ktorý obsluhoval káblovú zbernicu. Omnibus premával len v lete, lebo koncesia bola vydaná na obdobie od 1. júna do 15. októbra. Keď pršalo, omnibus nevládal prekonať zablatenú cestu najmä pri Dolnom Smokovci. Ak bolo dobré počasie prešiel svoju trasu za 75 minút. Návštevníci omnibus pokladali za zaujímavú novinku, ale radšej na cestu do Starého Smokovca využili fiakre. V roku 1905 omnibus prepravoval cestujúcich bez väčších problémov. Starosti vodičovi robila úzka vozovka, najmä vtedy, keď sa stretol s fiakrom. Počas prevádzky sa vyskytlo niekoľko kolízií povozov ťahaných koňmi. Inšpektori, ktorí v roku 1905 vykonali revíziu, konštatovali, že omnibusy, až na veľmi zlú hradskú, sú schopné ďalšej prevádzky. Ale v roku 1906 omnibusy náhle skončili a ako neskôr vysvitlo, kone arcikňažnej Izabely, boli na omnibus "alergické" a pri jednom takom stretnutí s elektrickou "mašinou" sa splašili a koč s jej výsosťou vyvrátili do priekopy. Habsburgovci zasiahli a premávku zastavili v auguste 1906.[1]

Vozidlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Po celý čas prevádzky (2 roky) slúžili v prevádzke 2 trolejbusy typu Daimler-Stoll, ktoré mohli prepraviť až 20 osôb.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože sa trolejbusy neosvedčili, bol v roku 1906 schválený projekt rovnakých podnikateľov na výstavbu železničnej trate s rozchodom 1000 mm na trase Poprad – Starý Smokovec. So stavbou sa začalo koncom roku 1907 a v roku 1908 bola spustená prevádzka úzkokoľajky. Dnes je vo Vysokých Tatrách v prevádzke okrem trate s normálnych rozchodom do Tatranskej Lomnice aj tato úzkorozchodná trať, ktorá bola predĺžená na Štrbské Pleso s odbočkou do Tatranskej Lomnice.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bohuš Ivan: Od ohnísk a kolíb po tatranské osady. Vydal IaB, Ivan Bohuš, Tatranská Lomnica, 2004

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]