Električková doprava v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Košická električka Vario LF2+ na Kuzmányho ulici

Električková doprava v Košiciach je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na Slovensku. Električková sieť má dĺžku 34 km, rozchod koľají je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská električková rýchlodráha, spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom U. S. Steel v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1891 – 1948[upraviť | upraviť zdroj]

Trojvozňový vlak mestskej dráhy s parným rušňom pri továrni na poľnohospodárske stroje v Čermeli
V Košiciach v roku 1913 zahajovali dopravu električky vyrobené v Győre

Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. 14. novembra 1891 bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút). Prepravca okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate, ku ktorým boli vystavané vlečky. Podnik vlastnil 15 osobných a jeden nákladný vozeň. Medzi rokmi 1895 a 1913 zaradil do premávky i sedem parných rušňov. Duálna prevádzka konskej i parnej trakcie sa ukázala ako nerentabilná a až do elektrifikácie celej siete zostali Košice v rokoch 1909 – 1913 bez mestskej dopravy.

Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Dodaných bolo 18 električiek typu B z vagónky v Győre, päť vlečných uzavretých a päť vlečných otvorených letných vozňov. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho, Masarykova a Bencúrova) ako aj trať k Franckovej továrni a cintorínu (1915). Mestská doprava tak bola zabezpečovaná na troch linkách (podľa dnešných názvov):

  • Železničná stanica – Hlavná – Komenského – Čermeľ
  • Námestie osloboditeľov – Kuzmányho – Námestie Maratónu mieru
  • Námestie osloboditeľov – Južná trieda – cintorín

Trate na Masarykovej, Bencúrovej a po teheľňu sa využívali iba pre nákladnú dopravu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku boli zavedené linky i po Bencúrovej (1939) a ku tehelni (1942, dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu desiatich električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer. Niektoré z nich poslúžili na výrobu desiatich vlastných vozidiel miestnej produkcie, ktoré boli vyrobené v rokoch 1948 – 1952 (vyradené do roku 1968).

1948 – 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Električka T2 na Komenského ulici
Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady
Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981

V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej dopravy ako rozhodujúcej trakcie pri zabezpečovaní prepravy obyvateľstva z rezidenčných štvrtí do novovybudovaných priemyselných areálov. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla trať do mestskej časti Barca (1952), na sídlisko Solovjevova (1959, dnes trať ku Botanickej záhrade) a jednokoľajná trať do Ťahanoviec (1960, zrušená však už po piatich rokoch). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956 – 57 spolu 11 kusov, T2 v rokoch 1958 – 62 spolu 32 kusov a T3 v rokoch 1963 – 89 spolu 192 kusov).

V roku 1960 električky zabezpečovali dopravu na siedmich linkách:

  • 1. Havlíčkova – Barca
  • 2. Havlíčkova – Železničná stanica
  • 3. Železničná stanica – Kuzmányho – Železničná stanica
  • 4. Čermeľ – Barca
  • 5. Havlíčkova – Ťahanovce
  • 6. Železničná stanica – Moldavská
  • 7. Námestie Maratónu mieru – Solovjevova (Botanická záhrada)

V roku 1964 bola spustená do prevádzky rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu dnešnej vozovne na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli od roku 1979 prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov.

V roku 1978 došlo k najväčšej tragédii v dejinách mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Pri neubrzdení schádzajúcej električky na linke 6 zo sídliska Terasa na zastávku Amfiteáter prišlo o život deväť ľudí a niekoľko desiatok skončilo s ťažkými zraneniami.

Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská Terasa (1964 – 1966) a Nad jazerom (1983). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1965) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. Okrem týchto menej využitých úsekov bola premávka zastavená aj na okružnej linke 3 (1968), čo v konečnom dôsledku viedlo k poklesu vnútromestských liniek zo siedmych na štyri. V 70. a 80. rokoch už väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie (prevádzkovaná v rokoch 1993 – 2015). Električky prestali premávať i po Hlavnej ulici z dôvodu rekonštrukcie Dómu svätej Alžbety a Štátneho divadla. Náhradou za túto kľúčovú košickú dopravnú os bola obnova električkovej trate po Kuzmányho ulici v roku 1986. Posledná dosiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici z roku 1989 výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta. V tomto roku dosiahla električková doprava v Košiciach svoje maximum s nasledujúcimi linkami (okrem železiarenských liniek R1-R8):

  • 1. Havlíčkova – Kuzmányho – Nad jazerom
  • 2. Havlíčkova – Kuzmányho – Železničná stanica
  • 3. Železničná stanica – Nad jazerom
  • 4. Havlíčkova – Kuzmányho – Barca
  • 5. Amfiteáter – Trieda SNP – Námestie osloboditeľov – Nad jazerom
  • 6. Železničná stanica – Trieda SNP – Námestie Maratónu mieru
  • 7. Botanická záhrada – Kuzmányho – Nad jazerom
  • 8. Amfiteáter – Alejová – Barca
  • 9. Havlíčkova – Trieda SNP – Alejová – Nad jazerom

1990 – 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere v roku 1993 na Námestí osloboditeľov

Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.

Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu KT8D5 (v rokoch 1986 – 91 spolu 40 kusov) a T6A5 (v rokoch 1992 – 93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko, 10 kusov), Strausbergu (Nemecko, 3 kusy) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina, 4 kusy).

Na električkách typu T6A5 boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 – 2009 prešlo 8 kusov električiek KT8D5 vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ KT8D5R.N2 a niekoľko električiek T3 bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ T3Mod, ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.

Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav T6A5 a KT8D5 s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu T6A5) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.[1]

Obnova siete 2014 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Električky Vario LF2+ na Námestí osloboditeľov
Schéma električkovej siete v Košiciach

Havarijný stav tratí a zastaranosť vozidlového parku si vynútili rozsiahlu investíciu do električkovej dopravy v Košiciach, financovanú zo štrukturálnych fondov Európskej únie od roku 2014. V rokoch 2014 – 2015 bolo dodaných 33 nových, čiastočne nízkopodlažných električiek Vario LF2+.

V rámci projektu IKD (Integrovaná koľajová doprava) sa overuje možnosť prepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) by využívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Potencionálna regionálna linka napríklad z Prešova by zo železničnej trate odbočila na vnútromestský okruh (Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu, Staničné námestie) a po opätovnom pripojení na železničnú trať by pokračovala až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého by mohli viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park Kechnec, Moldavu nad Bodvou či Čaňu. Pre regio-električky sa plánuje nová vozovňa v priestore bývalej magnezitovej továrne.

Prvá etapa projektu IKD sa zrealizovala v rokoch 2014 – 2015, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie – Štúrova – Kuzmányho – Námestie Maratónu mieru. Na prvú etapu IKD nadväzoval v roku 2015 projekt MEU (Modernizácia električkových uzlov – pozmenený projekt MET1), v rámci ktorého sa zrekonštruovali tieto úseky:

  • Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná
  • obratisko Amfiteáter
  • obratisko Havlíčkova
  • Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP

Projekt MET1 (modernizácia električkových tratí) sa začal realizovať na jeseň roku 2016. V rámci projektu sa zrekonštruujú tieto úseky:

  • úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
  • kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
  • Trieda SNP
  • úseky ulíc Zimná a Boženy Němcovej
  • obratisko Botanická záhrada
  • Komenského ulica
  • križovatka VSS

Projekt MET1 zahŕňa komplexnú rekonštrukciu električkovej trate, a to : kompletnú výmenu koľajového spodku i zvršku (aj prekládky a sanačné práce na inžinierskych sietiach), vybudovanie nových zastávok a výmenu ich mobiliára (i pre priľahlé zastávky autobusovej dopravy), osadenie nových stĺpov trakčného vedenia a jeho výmenu. Osadené budú aj nové stĺpy trakčného vedenia tratí rekonštruovaných v rámci projektu MEU, keďže ich výmena nebola súčasťou spomínaného projektu. Zároveň dôjde k výstavbe nových meniarní na Havlíčkovej ul. a v areáli DPMK, zrekonštruuje sa meniareň na Popradskej ul.

Rekonštrukcie odštartovali 22.11.2016 na úseku ulíc Zimná a B. Němcovej. 4.3.2017 sa pridal aj veľmi exponovaný a náročný uzol VSS križovatka a nakoniec po Veľkej noci 2017 uzatvorili aj Komenského ulicu. Súčasťou odstávky električkovej dopravy na Komenského ulici je aj odstávka dopravy na ulici ČSA a to od Amfiteátra po križovatku pri radnici. Tento úsek bol odstavený z dôvodu výmeny stĺpov trakčného vedenia. Postupne počas leta 2017 došlo k uzavretiu Triedy SNP, najprv na úseku Kino Družba - Amfiteáter, neskôr až po zastávku Magistrát mesta Košice. Začali sa rekonštrukčné práce na samotnej stavbe telesa trate i na meniarni na Popradskej ul..

Dňa 2.9.2017 boli po rekonštrukcii otvorené rekonštruované úseky : Radnica starého mesta - Zimná - Botanická záhrada a uzol VSS križovatka. Následným uvoľnením autobusov náhradnej dopravy, došlo ten istý deň k uzavretiu Triedy SNP v plnom profile, t.j. celý úsek Amfiteáter - Spoločenský pavilón, kde sa rozbehli ďalšie rekonštrukčné práce. Pred Vianocami 2017 došlo k spusteniu premávky na zrekonštruovanom úseku Komenského ulice.

Dňa 3.2.2018 došlo k ďalšej uzávere. Stavbári odštartovali práce na úseku UČS 08 a to konkrétne v úseku od križovatky ulíc Štúrova × Toryská po križovatku Idanská × Dunajská × Moldavská cesta. Zároveň pokračujú stavbári aj na Triede SNP, kde sa pomaly finalizuje. Dokončujú sa zastávky a kryt telesa trate, prebiehajú skúšobné jazdy. Predbežné ukončenie je plánované v rozhraní mesiacov marec - apríl 2018. Po ukončení prác na Triede SNP a spustení premávky električiek, dôjde k uzavretiu exponovaného uzla - kruhovej križovatky na Moldavskej ceste.

Dopravný podnik plánuje v rokoch 2016 – 2017 aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici, v rámci ktorej sa vykonajú nasledujúce úpravy:

  • vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
  • rekonštrukcia umyvárne električiek
  • rekonštrukcia haly denného ošetrenia
  • modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
  • rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami.

Vozidlový park[upraviť | upraviť zdroj]

K 14. októbru 2015 evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 29% (40 vozidiel).[2] Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet Poznámky
T3 tram.jpg Tatra T3 Tatra T3SUCS, Tatra T3Mod 18 vozidlá od roku 2015 slúžia ako tzv. "studená záloha"
Tatra KT8D5, Moldavská cesta.jpg Tatra KT8D5 Tatra KT8D5, Tatra KT8D5R.N2 19 z toho 8 vozidiel modernizovaných na typ R.N2
T6a5.jpg Tatra T6A5 Tatra T6A5 29
VarioLF, Námestie osloboditeľov.JPG Vario LF Vario LFR.S 1
Vario LF2+ Košice č801.JPG Vario LF2+ Vario LF2+ 46
Spolu 113

Linkové vedenie (Stav ku 7.4.2018)[upraviť | upraviť zdroj]

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna – Trieda SNP a Havlíčkova – centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.

Číslo Trasa Wheelchair symbol.svg Poznámky
Električkové linky
2 Nám. Maratónu mieru – Hlavná pošta – Nám. osloboditeľov – Staničné nám. Black check.svg
3 Staničné nám. – Nám. osloboditeľov – Stará nemocnica – Ryba – Važecká Black check.svg
4 Havlíčkova – Kuzmányho – Nám. osloboditeľov – Ryba – Barca Black check.svg
5 Staničné nám. – Nám. osloboditeľov – OC Optima Black check.svg premáva len v nedeľu počas vyučovania vysokých škôl, nahradená autobusmi
6 DP mesta Košice – Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – Hlavná pošta – Nám. osloboditeľov – Staničné nám. Black check.svg
7 Važecká – Nám. osloboditeľov – Kuzmányho – Botanická záhrada Black check.svg
9 DP mesta Košice – Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – Nám. maratónu mieru – Havlíčkova Black check.svg
R1 Staničné nám. – Nám. osloboditeľov – Spoločenský pavilón – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg nahradená autobusmi
R2 Važecká – Železníky, križovatka – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg nahradená autobusmi
R3 Havlíčkova – Amfiteáter – DP mesta Košice – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg
R4 Botanická záhrada – Amfiteáter – DP mesta Košice – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg
R5 Ryba – Nám. osloboditeľov – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg nahradená autobusmi
R6 Moldavská, OC – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg
R7 Amfiteáter – DP mesta Košice – Moldavská, OC – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg
R8 Barca – Rozvojová – Moldavská, OC – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel Black check.svg nahradená autobusmi
  • Stav liniek električkovej trakcie je uvedený k 7.4.2018. Tento stav je len dočasný, kvôli prebiehajúcej výluke v rámci projektu MET. Za zrušené resp. skrátené električkové linky premáva náhradná autobusová doprava, linka X6 a X9.
  • Náhradná doprava za električky:
Číslo Trasa Wheelchair symbol.svg Poznámky
Náhradné linky
X6
Staničné nám. – Krajský súd – SOŠ automobilová Black check.svg náhradná linka
X9
Spoločenský pavilión – Moldavská, OC – Važecká Black check.svg náhradná linka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky
  2. http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]