Košice – mestská časť Nad jazerom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nad jazerom)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°41′21″S 21°17′04″V / 48,6893°S 21,2844°V / 48.6893; 21.2844
Košice – mestská časť Nad jazerom
mestská časť Košíc
Nad jazerom.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Nadmorská výška 192 m n. m.
Súradnice 48°41′21″S 21°17′04″V / 48,6893°S 21,2844°V / 48.6893; 21.2844
Rozloha 3,66 km² (366 ha) [1]
Obyvateľstvo 24 613 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 6 724,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Lenka Kovačevičová[3] (nezávislá)
PSČ 040 12
ŠÚJ 599816
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Poludnikova 7
E-mailová adresa poslať email
Telefón 055 / 302 77 11
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Sidlisko nad jazerom ke.GIF
Wikimedia Commons: Nad jazerom
Webová stránka: www.jazerokosice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Nad jazerom[4] (iné názvy: Košice-Nad jazerom, Nad jazerom) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV, Košického kraja. Názov mestskej časti je odvodený od existujúceho jazera – pôvodného miesta na ťažbu štrkopieskov. Pôvodne toto jazero bolo napájané vodami blízkeho Hornádu. Po úpravách je napájanie spodnými vodami.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 273/2007 na svojom 9. zasadnutí dňa 25. októbra 2007 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 96/2007 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Nad jazerom

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte pod zlatým zvlneným brvnom strieborná plávajúca labuť v zlatej zbroji, to všetko prevýšené zlatou ľaliou.[1]

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého, žltého, a bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Situovanie MČ je v južnej časti mesta Košice v cestnom ťahu na Slanec. Hranicu MČ zo západnej a juhozápadnej strany tvorí železničná trať Košice – Rožňava/Košice – Miskolc, severnú a severozápadnú hranicu tvorí rýchlostná cestná komunikácia vonkajšieho okruhu mesta a MČ Vyšné Opátske, severovýchodnú a východnú hranicu tok rieky Hornád a južnú hranicu MČ Krásna.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Irkutská, Čingovská, Dneperská, Sputniková, Gagarinovo námestie, Galaktická, Donská, Levočska, Azovská, Amurská, Čiernomorská, Kaspická, Baltická, Bukovecká, Jenisejská, Uralská, Ladožská, Polárna, Poludníková, Slanecká, Teplárenská, Teslova, Rovníková, Ždiarska, Važecká, Meteorová, Raketová, Námestie kozmonautov, Stálicová, Družicová, Talinská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Komunikačne je mestská časť spojená s ostatnými časťami mesta cez hlavný rýchlostný obchvat Košíc, na ktorý sa napája na dvoch miestach (Slaneská – Nižné Kapustníky a Slanecká – Južné nábrežie). V severnom smere je prístup na/zo sídliska cez diaľnicný privádzač Južné nábrežie a cez Južnú triedu, v západnom smere cez Nižné kapustníky a privádzač Červený rak. Od severu na juh, na rozhraní priemyselnej a obytnej zóny, prechádza celou mestskou časťou hlavná komunikácia sídliska – Slanecká ulica, ktorá je tiež jedným z južnych vstupov do mesta v smere z Trebišova a ktorá je kapacitne dlhodobo preťažená a miestom každodenných dopravných kolón v rannej a popoludňajšej dopravnej špičke.

Spojenie mestskou hromadnou dopravou je zabezpečené niekoľkými električkovými linkami, ktoré sú predovšetkým v dopravných špičkách výrazne rýchlejšie ako individuálna doprava. Verejnú dopravu zabezpečuje aj niekoľko autobusových mestských a prímestských liniek.

Situovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť Nad jazerom patrí medzi mladé mestské časti. Tvorí ju obytná zóna a priemyselná časť. Katastrálne pôvodne patrilo územie pod Košice Juh a Krásnu. Pôvodne územie bolo plánované ako priemyselná oblasť s objektmi potravinárskeho charakteru. V roku 1969 sa začalo s výstavbou obytnej zóny – typickej „panelákovej“ zástavby. Celkove bolo postavené 9 131 bytových jednotiek v pomerne náročných geologických pomeroch. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží.

Priemyselná časť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tepláreň Košice – TEKO – uhoľná elektráreň, výroba tepla a elektrickej energie
  • Frucona, a. s. – výroba alkoholických a nealkoholických nápojov
  • Sodamix s.r.o. – výroba nealkoholických nápojov
  • Mäsovýchod spracúvajúci mäso a mäsové výrobky
  • Hydina ZK, a. s. so spracovaním hydiny a výrobkov
  • Medea, a. s. – pekáreň chleba, rôzneho pečiva a cukrárenských výrobkov
  • Vamex, a. s. – pekáreň chleba a rôzneho pečiva
  • Mlyn, a. s. – Košice, mlynárenský komplex
  • Peugeot – predaj a servis automobilov
  • Mitsubishi – predaj a servis automobilov
  • Suzuki – predaj automobilov
  • AAA Auto – predaj jazdených automobilov

V priemyselnej oblasti sa nachádza aj viacero menších autoservisov, autobazárov, skladovacích objektov, sídel menších firiem, ale aj veľkosklad potravín.

Obchodné centrá[upraviť | upraviť zdroj]

V mestskej časti Nad jazerom sa nachádza niekoľko obchodných centier, kde sa nachádzajú obchody s rôznymi službami.

Okrem toho sa v MČ nachádza niekoľko supermarketov:

Rekreácia[upraviť | upraviť zdroj]

MČ Nad jazerom ponúka vodný lyžiarsky vlek ktorý je spustený počas letnej sezóny. Uskutočňujú sa tu súťaže vo free style lyžovaní a skoku na lyžiach. Blízko jazera sa nachádza aj malá chatová osada, ktorá ponúka možnosť ubytovania. Počas zimnej sezóny, jazero ponúka možnosť zimného korčuľovania.

Na rekreáciu je v letnom období taktiež využívaný lesopark, nachádzajúci sa medzi jazerami a riekou Hornád.

Po okraji rieky Hornád je, na vyvýšenom brehu od hate v strednej časti MČ až po centrum vybudovaný cyklistický chodník, ktorý umožňuje priame spojenie pre cyklistov do centra, čím je vyriešený zákaz prejazdu po súbežnej rýchlostnej komunikácii vonkajšieho okruhu mesta (napojenie na diaľnicu Diaľnica D1.svg). Cyklistický chodník je hojne využívaný cyklistami a korčuliarmi počas celej letnej sezóny ako príjemná rekreácia.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na ploche bytovej zástavby je situovaných 7 základných škôl s predškolskými zariadeniami. Po prechode náporu na predškolské a školské zariadenia, sú niektoré z nich využívané pre potrebu základných umeleckých škôl s hudobným a výtvarným zameraním a ako centrá voľného času.

Odborné školstvo je zastúpené Obchodnou akadémiou, Súkromnou strednou odbornou školou a Združenou strednou školou odevnou a textilnou, ktorá vznikla zlúčením dvoch škôl – Dievčenskej odbornej školy a Stredného odborného učilišťa textilného. V mestskej časti sa nachádza aj súkromné štvor a osemročné gymnázium.

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bukovecká
  • Dneperská – Súkromná základná škola
  • Jenisejská
  • Družicová 4
  • Galaktická

Stredné školy, gymnázium[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dneperská 1 – Súkromné gymnázium
  • Textilná 1 – Združená stredná škola odevná a textilná
  • Polárna – Obchodná akadémia
  • Bukovecká – Súkromná stredná odborná škola

Základná umelecká škola[upraviť | upraviť zdroj]

  • Irkutská 1

Inštitúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]