Košice – mestská časť Dargovských hrdinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg Toto je článok o mestskej časti v Košiciach. O iných významoch výrazu „Dargovských hrdinov“ pozri Dargovských hrdinov.
Súradnice: 48°44′18″S 21°16′57″V / 48,738333°S 21,282500°V / 48.738333; 21.282500
Košice – mestská časť Dargovských hrdinov
Furča
mestská časť Košíc
Sídlisko Dargovských hrdinov.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice III
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 321 m n. m.
Súradnice 48°44′18″S 21°16′57″V / 48,738333°S 21,282500°V / 48.738333; 21.282500
Rozloha 11,09 km² (1 109 ha) [1]
Obyvateľstvo 26 004 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 2 344,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 29. jún 1976
Starosta Jozef Andrejčák[3] (SMER-SD)
PSČ 040 22
ŠÚJ 598682
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Dvorkinova 7
E-mailová adresa starosta@kosice-dh.sk
Telefón 055/300 90 01
Fax 055/300 90 28
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Wikimedia Commons: Dargovských hrdinov
Webová stránka: www.kosice-dh.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Dargovských hrdinov[4] (iné názvy: Košice-Dargovských hrdinov, Dargovských hrdinov) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice III.

Mestská časť je situovaná na kopci známom ako Furča, čo je tiež ľudový názov tejto mestskej časti. V súčasnosti v nej žije približne 26 000 obyvateľov, veľká väčšina z nich v sídliskovej zástavbe. V mestskej časti Dargovských hrdinov sa nenachádza prakticky žiadny priemysel.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mestská časť Dargovských hrdinov sa rozkladá z prevažnej časti na kopci Furča, na severovýchode Košíc. Spolu s mestskou časťou Košická Nová Ves, ktorá leží na juh od sídliska je súčasťou okresu Košice III. Ďalšími susednými mestskými časťami sú na severozápade Sídlisko Ťahanovce, na západe Džungľa a Staré mesto a z juhu Vyšné Opátske. Na východe mestská časť susedí s okresom Okres Košice-okolie, s katastrálnymi územiami obcí Budimír, Hrašovík, Košické Olšany (časť Vyšný Olčvár) a Sady nad Torysou (časť Zdoba).

Ulice[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako samotná mestská časť, aj väčšina ulíc v mestskej časti je pomenovaná po miestach spätých s bojmi na východnom fronte alebo udalosťami druhej svetovej vojny a po vedúcich predstaviteľoch odboja. Po nežnej revolúcii v r. 1989 sa nenašla občianska vôľa tieto názvy zmeniť.

Na sídlisku sa nachádzajú nasledovné ulice: Adlerova, Bašťovanského, Benadova, Bielocerkevská, Buzulucká, Clementisova, Dvorkinova, Exnárova, Fábryho, Furčianska*, Herlianska*, Charkovská*, Jaltská, Jegorovovo námestie, Kalinovská, kapitána Jaroša, Krosnianska, Kurská, Lidické námestie, Lupkovská*, maršala Koneva, Maurerova, Ovručská, Postupimská, Povstania českého ľudu, Slivník, Svätej rodiny, Tokajícka, Trieda armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zupkova. Pod sídliskom tiež Drieňová, Orechová, Pod Furčou, Prešovská cesta*, Sečovská*, Slivník, Vo výmoli.

  • * – ulicou prebieha hranica s inou mestskou časťou

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Cez intravilán nepreteká žiadny vodný tok. Okrajom preteká potok Moňok a Košariský potok. V mestskej časti sa nenachádzajú žiadne vodné plochy.

Symboly obce[upraviť | upraviť kód]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 494 na svojom XVI. rokovaní dňa 26. júna 2008 v súlade so zákonom o o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 101 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Dargovských hrdinov.

Erb[upraviť | upraviť kód]

V zlatom štíte tri čierne kliny.

Vlajka[upraviť | upraviť kód]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov žltého, čierneho, žltého, čierneho, žltého, čierneho a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[1]

História[upraviť | upraviť kód]

Výstavba sídliska začala 29. júna 1976 o 9. hodine za prítomnosti vedúceho tajomníka Východoslovenského KV KSS Jána Pirča, vedúceho tajomníka MV KSS Dezidera Zagibu, riaditeľa odb. ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky Ing. Kristla, zástupcov politického a verejného života kraja a mesta, dodávateľov a projektových závodov. Pamätný list v medenom puzdre s údajmi týkajúcimi sa výstavby nového sídliska položil do základného kameňa bloku 606 so 192 bytovými jednotkami v 6. okrsku vedúci tajomník Vsl. KV KSS Ján Pirč.[5]

Politika[upraviť | upraviť kód]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť kód]

Po komunálnych voľbách v decembri 2006 bolo v piatich volebných obvodoch zvolené 23-členné miestne zastupiteľstvo s nasledovnou štruktúrou: SMER – sociálna demokracia 11 poslancov, Kresťanskodemokratické hnutie 4 poslancov, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko 3 poslanov, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana 3 poslanocov, Strana regiónov Slovenska 1 poslankyňu a jeden poslanec kandidoval ako nezávislý. 17 z 23 poslancov má vysokoškolské vzdelanie, v zastupiteľstve sú tri ženy.[6]

Po komunálnych voľbách v decembri 2010 bolo v piatich volebných obvodoch zvolené 23-členné miestne zastupiteľstvo s nasledovnou štruktúrou: koalícia SMER – sociálna demokracia, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Most-Híd má 12 poslancov, koalícia Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície má 10 poslancov a jeden poslanec je nezávislý.[7]

Starostom Dargovských hrdinov je Mgr. Jozef Andrejčák (SMER-SD).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

K 31. decembru 2006 žilo na území Dargovských hrdinov 27 667 obyvateľov, z toho 13 441 mužov (48,58 %) a 14 226 žien (51,42 %). V predproduktívnom veku 0 – 14 rokov bolo 3 703 obyvateľov (13,38 %), v produktívnom veku 15 – 54 21 109 obyvateľov (76,30 %), v poproduktívnom veku bolo 2 855 obyvaľov (10,32 %). Hoci je natalita (298 obyv., 2006) dvojnásobná oproti mortalite (142 obyv., 2006), počet obyvateľov má mierne klesajúcu tendenciu – hlavným dôvodom je sťahovanie na iné miesta.

Pri sčítaní v roku 2001 sa vyše 91% obyvateľov hlásilo k slovenskej národnosti, vyše 3% k maďarskej, niečo vyše percenta k rómskej a približne percento k rusínskej alebo ukrajinskej národnosti.

Pri rovnakom sčítaní sa asi 57% obyvateľov prihlásilo k rímskokatolíckemu vyznaniu, 8% gréckokatolíckemu a 4% evanjelickému. 21% obyvateľov bolo bez vyznania a ďalšie 4% sa nevyjadrili.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Šport[upraviť | upraviť kód]

  • V doline medzi ulicami Tokajíckou a Lidickým námestím zo severu a Benadovou ulicou z juhu sa nachádza bikrosová dráha vybudovaná v rokoch 1999 – 2000. Je dlhá 390 metrov, má sedem zákrut a jedenásť skupín prekážok. Využíva sa súťažne i na rekreačný bikros.
  • Lesoparkom v miestnej časti od ulice Furčianska prechádza turistický chodník na Zelený dvor.
  • Od roku 2003 sa v lesoparku beží Furčiansky maratón – memoriál Štefana Semana [8] usporadavaný občianskym združením O5 Bežecký klub Furča.
  • V roku 2013 v rámci európskeho hlavného mesta kultúry vznikol na Lidickom námestí 1 Pamätník ľudovej architektúry, iniciovaný sochárom Tomášom Džadoňom.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Dopravné spojenie s centrom mesta a ostatnými mestskými časťami zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice. Spojenie je zabezpečované autobusmi (Linky 15, 17, 20L, počas týždňa v špičke aj linka 54. Rýchle spoje do U. S. Steelu zabezpečujú linky RA6 a RA7 (Lingov)), nočná linka N5 premáva zo Staničného námestia. Od roku 1993 tu premávali aj trojebusmi (linky 71, 72), no v súčasnosti sú nahradené autobusmi. Popod sídlisko, cez územie, ktoré spadá do mestskej časti, prechádzajú aj ďalšie linky (autobusy 10, 33, 51, 56, RA5 a nočná linka N1).

Hlavnou dopravnou tepnou sídliska Dargovských hrdinov je Trieda armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorá prechádza celou mestskou časťou. Po západnej strane mestskú časť ohraničuje Prešovská cesta, ktorá sa napája na diaľnicu Košice-Prešov a z juhu Sečovská cesta (ďalej Herlianska), ktorá spája Košice so Sečovcami a Michalovcami.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

  • Materské školy: Jaltská 33, Kalinovská 9, Lidické námestie 18, Ovručská 14, Povstania českého ľudu 11, Zupkova 37
  • Základné školy: Fábryho 44, Krosnianska 4, Krosnianska 2, Maurerova 21, Postupimská 37
  • Stredné školy: Katolícka stredná pedagogická škola Košice, Súkromná stredná odborná škola Postupimská 37
  • Gymnáziá: sv. Edity Steinovej (Charkovská 1)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Košický večer – 29. jún 1976
  6. http://www.kosice-dh.sk:8080/webocrat/citizen/article.jsp?article=1070
  7. http://kosice-dh.sk/index.php?id=57
  8. http://www.maratonfurca.sk/

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]