Košický región
| Košický región | |
| Abov | |
| región | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Košice I., II., III., IV., Košice-okolie |
| Mestá | Košice, Medzev, Moldava nad Bodvou |
| Rozloha | 1 778,33 km² (177 833 ha) |
 Poloha Košického regiónu na mape Slovenska
| |
| Webová stránka: kosiceregion.com | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Košický región (cestovného ruchu) (v niektorých textoch Košice a okolie) alebo Abov je slovenský región a región cestovného ruchu. Zodpovedá zhruba časti Abovsko-turnianskej župy, ktorá roku 1918 pripadla Československu. V regióne sa nachádzajú 3 mestá a 112 dedín.[1]
Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa:[2][3]
Územie susedí na západe s Gemerom, na severozápade so Spišom, na severe so Šarišom, na severovýchode s Horným Zemplínom, na východe s Dolným Zemplínom a na juhu s Maďarskom.
Dejiny od roku 1918[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa severná časť Abovsko-turnianskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska a južná časť Maďarska. Abovsko-turnianska župa na česko-slovenskom území ďalej existovala až do 31. decembra 1922, kedy sa stala súčasťou Košickej župy a niekoľko dedín Podtatranskej župy, ktoré zanikli r. 1928.
Počas 2. svetovej vojny bola väčšina česko-slovenskej časti Abova obsadená Maďarskom a pripojená k tamojšej župe Abaúj-Torna s centrom v Košiciach. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice. V súčasnosti je Abov súčasťou Košického kraja.
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Po ekonomickej stránke patrí región Abova v súčasnosti medzi bohatšie slovenské regióny, je to však najmä zásluhou Košíc.
Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]
- Medzi zaujímavosti slovenského Abova patria mesto Košice, Zádielska tiesňava a Turniansky hrad.
- Na kúpanie možno využiť gečovské štrkoviská pri Čani či teplý prameň vo Vyšnej Myšli.
- Na turistiku sú zaujímavé Slanské vrchy a Volovské vrchy. Atraktívne v Slanských vrchoch sú hlavne jazerá Izra a Malá Izra. Izra je z hľadiska turistiky nádherným miestom, ktoré láka milovníkov horskej turistiky i rekreantov vyhľadávajúcich oddych pri vode.
- Rovnako netreba pri návšteve Abova vynechať Skárošský hrad nad obcou Skároš, z ktorý je dnes ruinou, no vidno pozostatky múrov a hradnej priekopy. Z hradu je pekný výhľad.
- Herľany: nachádza sa tu studenovodný herliansky gejzír (asi 30 km od Košíc). V minulosti významné liečebné stredisko (počas Rakúsko-uhorska dokonca na úrovni Piešťan či Trenčianskych Teplíc), kde aj v súčasnosti môžete nájsť pokoj a oddych.[2]
Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti prevažujú v slovenskej časti Abova Slováci, Maďari tvoria asi 9% obyvateľstva, Nemcov tu po roku 1945 takmer niet.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovensko v Kocke. Košický región (Abov) [online]. slovenskovkocke.sk, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Slovak Region. Región Abov [online]. slovakregion.sk, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
- ↑ SZABÓ, Slavomír. Spoznajte Abov [online]. Košice: abov.vucke.sk, 2013-05-09, rev. 2013-06-05, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DUCHOŇ, Jozef. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova. Nitra : SPU, 2008. ISBN 978-8-05-520073-6. Abov – premeny územia v dejinách, s. 9-16.
