Labuť veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Labuť veľká
SwansCygnus olor.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cygnus olor
Gmelin, 1789
Synonymá
labuť hrbozobá
Cygnus olor map.svg
Mapa rozšírenia labute veľkej

██  Hniezdiaca

██  Stála

██  Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Labuť veľká alebo labuť hrbozobá[3] (lat. Cygnus olor) je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde. Na Slovensku hniezdi najmä v západnej časti krajiny, hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 25,40 % mapovacích kvadrátov, zimovanie v 37,50 % mapovacích kvadrátov. [4][5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká meria 145 – 160 cm[6][7] a váži 8 – 13 kg.[5]

Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka.[5].

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými[6] a syčavými zvukmi.[7] Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80-tych rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch (krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 - 400, zimujúcich jedincov 300 - 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje výrazne narastajú o viac ako 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - majú vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica stavia. Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajíčkach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajíčka páperím, samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajíčka, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.[5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, dospelí jedinci (rodiča) sú s nimi a vytrhávajú rastliny z dna.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Labuť veľká, str. 106 – 108, Krištín, A., Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]