Labuť veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Labuť veľká
SwansCygnus olor.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cygnus olor
Gmelin, 1789
Synonymá
labuť hrbozobá
Cygnus olor map.svg
Mapa rozšírenia

██  Hniezdenie

██  Celoročný výskyt

██  Zimovisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Labuť veľká alebo labuť hrbozobá[2] (lat. Cygnus olor) je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde.[3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká meria 145 – 160 cm[5][6] a váži 8 – 13 kg.[4]

Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka.[4].

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými[5] a syčavými zvukmi.[6] Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80-tych rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch (krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 400, zimujúcich jedincov 300 - 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje výrazne narastajú o viac ako 50%. Stupeň ohrozenia S - majú vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica stavia. Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajíčkach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajíčka páperím , samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajíčka, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, rodičia sú s nimi a vytrhávajú rastliny z dna.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-07]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Labuť veľká, str. 106 – 108, Krištín, A., Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]