Labuť veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Labuť veľká
SwansCygnus olor.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cygnus olor
Gmelin, 1789
Synonymá
labuť hrbozobá
Cygnus olor map.svg
Mapa rozšírenia labute veľkej

██  Hniezdiaca

██  Stála

██  Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Labuť veľká alebo labuť hrbozobá[3] (lat. Cygnus olor) je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde. Na Slovensku hniezdi najmä v západnej časti krajiny, hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 25,40 % mapovacích kvadrátov, zimovanie v 37,50 % mapovacích kvadrátov. [4][5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká meria 145 – 160 cm[6][7] a váži 8 – 13 kg.[5]

Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka.[5].

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými[6] a syčavými zvukmi.[7] Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80-tych rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch (krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 - 400, zimujúcich jedincov 300 - 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje výrazne narastajú o viac ako 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - majú vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica stavia. Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajciach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajcia páperím, samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajcia, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.[5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, dospelí jedinci (rodiča) sú s nimi a vytrhávajú rastliny z dna.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Labuť veľká, str. 106 – 108, Krištín, A., Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]