Preskočiť na obsah

Glezg obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Glezg obyčajný

Samec v zime
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coccothraustes coccothraustes
Linnaeus, 1758
Synonymá
glezg hrubozobý

Mapa rozšírenia glezga obyčajného
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Glezg obyčajný alebo glezg hrubozobý[3] (lat. Coccothraustes coccothraustes) je druh z čeľade pinkovité. Hniezdi v palearktíde od severnej Afriky až po Japonsko v dlhom páse južne od ihličnatej tajgy. Hniezdi na celom území Slovenska až do nadmorskej výšky 1 150 m n. m.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov glezg obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny vzostup.[1]

Glezg obyčajný meria 18 cm[5][6] a váži 51 - 63,5 g [7]. Glezga najviac vystihuje jeho veľká hlava a obrovský zobák.[6] Na modrastočiernych krídlach má široký biely pruh. Aj konce chvostových pier má biele. Hlava a chrbát sú hnedé, spodná časť tela ružovohnedá. Pod zobákom majú čiernu škvrnu. Od čiernej škvrny sa tiahne čierny pásik k oku a potom na čelo, krk je sivý.[7] Samička má menej výrazné farby ako samec a na krídlach má sivastý nádych.[6][5] Mláďatá majú na spodnej časti tela priečne pruhovanie[5][7] a nemajú čiernu škvrnu pod zobákom[7].

Spev a hlas "ziks"

19 s, Slovensko, okrem glezga počujeme spev nasledujúcich druhov: drozd čierny, sýkorka uhliarka

Glezg obyčajný žije málo nápadným životom, najčastejšie ho prezrádza hlasný a ostrý kovový hlas "zick"[5] alebo "ziks, tiks", ktorý počuť aj počas letu.[6] Vydáva aj hlas "ziő"[6] a "srri".[5] Párik sa počas letu udržuje v kontakte mäkkým "zíít". Prejavom agresivity je inštrumentálny klepot zobákom. Keď sa snažia upokojiť druhého, ozývajú sa tichým "büb, büb". Strach prejavujú vysokým a ostrým "críí", varovný hlas znie ako rýchle až zdvojené "cik, cike, cik".

V čase hniezdenia vyjadruje samička chuť byť kŕmená samcom žobravými hlasmi "ciek", "ciéét" alebo "ciet". Počas stavby hniezda sa párik dorozumieva hlasom "criek" aleb "crie". Mláďatá sa počas prých dní ozývajú úplne tichým "ciet", neskôr sa ich žobravý hlas skladá zo slabík "Crie", "Cirk" alebo "Ciet". Po opustení hniezda upozorňujú na seba hlasom "ciip". Pri prelietavaní vydávajú dlhé "ciéét".

Spieva často na vrcholkoch stromov so spustenými krídlami. Jeho spev je nepravidelný a neustály sa meniaci rad zo slabík volaní. Často začína spievať slabikami "cik-ciks-cik", potom pokračuje melodickým a melancholickým "zie-ő" a často nasledujú slabiky s veľmi vysokým tónom i "Cíííš-ci-ciet cik" a končieva tichým "Cip-čip". Sled týchto pasáži často mení alebo robí prestávky.

Jeho spev patrí medzi najjednoduchšie vtáčie spevy, porovnateľný je so spevom muchára sivého. Slúži na upevnenie partnerského vzťahu. Neslúži na obhajovanie teritória, na tie účely využíva svoj varovné hlas, klepot zobákom, sekanie a štípanie. Spieva krátko na jeseň po skončení obdobia pŕchnutia a potom znovu od januára / februára.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdenie glezga bolo dokázané na 92,5 % mapovacích kvadrátov. Maximálne hniezdne hustoty boli 2 páry / 10 ha v lužných lesoch rieky Moravy, 1,9 páru / 10 ha v pralesovitom poraste duba cerového NPR Boky, hodnotu 1,2 páru / 10 ha v jedľo-bukovom pralese NPR Mláčik ale v jedlo-bukovom pralese Badínsky prales len 0,7 páru / 10 ha a v horskom jedľovo-bukovo-smrekovom Dobročskom pralese nebol zaznamenaný ako hniezdič.

V zime sa populácie zo Slovenska presúvajú do južnej Európy a prilietajú populácie zo severu.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 110 000 - 220 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Glezg obyčajný hniezdi najmä v listnatých lesoch s výskytom dubov, hrabov[7] ale i aj v porastoch bukov, jaseňov, brestov a svetlých lužných lesoch. Obľubuje blízkosť vody. Hniezdi však aj v zmiešaných lesoch, stromoradiach, parkoch, sadoch a záhradách.[4][5] Vyhľadávajú okraje s krovinami, v zime prilietajú aj do miest a obcí.[7]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo stavajú zo suchých konárikov a na výstelku používajú jemné rastliny alebo srsť. Umiestňujú ho 1 - 3 m (max 8) vysoko na pri kmeni alebo na bočnom konári okrajového alebo osamelo stojaceho listnatého stromu. Zriedkavejšie umiestňujú hniezdo na ihličnatý strom. Koncom apríla znesú 3 - 6 (najčastejšie 4) zelenkasté vajíčka s rôznymi tmavohnedými bodkami, škvrnkami a čiarkami. Na inkubácii sa podielajú obaja rodičia 14 dní a výchova vyliahnutých mláďat trvá takisto 14 dní.[7]

Hlavnou potravou glezga obyčajného sú semená bukov, javorov, brestov, puky, hmyz a so svojím silným zobákom dokáže lúskať kôstky čerešní[5], višní, sliviek, čremchy obyčajnej, kaliny, hraba, javora horského, lipy a iných druhov.[7] V zime prilietajú na kŕmidlá a konzumujú semená slnečnice.[5]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 31. okóbra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Glezg obyčajný, s. 625 - 627.
  5. a b c d e f g h i JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  12. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kernbeißer (Art) na nemeckej Wikipédii.