Muchár sivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muchár sivý
SpottedFlycatcheronfence.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Muscicapa striata
Pallas, 1764
Synonymá
muchárik sivý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchár sivý alebo muchárik sivý[2] (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g.[3][4] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Vábi svižným „pst“. Spev je tvorený radom krátkych tichých drsných tónov a v základe znie asi ako „sip-sip-síh-siti-síh-SIH“.[3][4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike.[5] Žije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Obľubuje okraje lesov, aleje a sady [6]. Na území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov[7] (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený[8] a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.[7][9]) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra.[4] V rokoch 1970 – 1990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem obdobia hniezdenia žije samotársky. Živí sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.[10]

V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života.

Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.[11]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muscicapa striata balearica
  • Muscicapa striata inexpectata
  • Muscicapa striata mongola
  • Muscicapa striata neumanni
  • Muscicapa striata sarudnyi
  • Muscicapa striata striata
  • muchár (sivý) stredomorský (Muscicapa striata tyrrhenica)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-29]. Dostupné online.
  3. a b VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9. S. 57.
  4. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. S. 202.
  5. KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2008. ISBN 9788024222356. S. 445.
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton (ed), kolektív autorov. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : VEDA, 2002. ISBN 80-224-0714-3.
  7. a b Atlas vtákov [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  8. Seznam zvláště chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  9. podľa IUCN
  10. U. N. Glutz v. BLOTZHEIM & KM Bauer:Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Bd. 13, Teil I, PASSERIFORMES (4. Teil): Muscicapidae - Paridae. AULA-Verlag, Wiesbaden 1993, ISBN 3-89104-022-9 (nemecky)
  11. N.B. Davies, M. de L. Brooke (01 Feb 1989). "An Experimental Study of Co-Evolution Between the Cuckoo, Cuculus canorus, and its Hosts. I. Host Egg Discriminatione". Journal of Animal Ecology 58: 207 – 224.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]