Muchár sivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Muchár sivý
SpottedFlycatcheronfence.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Muscicapa striata
Pallas, 1764
Synonymá
muchárik sivý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchár sivý alebo muchárik sivý[2] (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae). Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike.[3] V rokoch 19701990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú. Tieto výkyvy početnosti sú pripisované zmenám klímy, stratám vhodných biotopov, ako sú staré porasty a tiež nadmernému využívaniu insekticídov.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g.[5][6] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Vábenie "cit čüp čüp"

11 s., Slovensko, nahrávka je v daždi.

Vábi svižným „pst“ alebo aj "cit čüp čüp"[7]. Spev je tvorený radom krátkych tichých drsných tónov a v základe znie asi ako „sip-sip-síh-siti-síh-SIH“.[5][6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov[8] a patrí medzi najrozšírenejšie druhy[4] (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený[9] a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.[8][10]) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra.[6]

Najvyššie hustoty boli zistené v lužných lesoch (až 9 párov / 10 ha), potom v dubovo-hrabových lesoch 12 párov na 100 ha, s pribúdajúcou nadmorskou výškou hustoty klesajú až na hodnoty 1 pár / 100 ha (horské smrečiny).[4]

Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh. Na Slovensku nie je ohrozený.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Obľubuje okraje lesov, aleje a sady [4].

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem obdobia hniezdenia žije samotársky. V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života.

Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.[11]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.[12]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muscicapa striata balearica
  • Muscicapa striata inexpectata
  • Muscicapa striata mongola
  • Muscicapa striata neumanni
  • Muscicapa striata sarudnyi
  • Muscicapa striata striata
  • muchár (sivý) stredomorský (Muscicapa striata tyrrhenica)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 29. decembra 2017
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  3. KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2008. ISBN 9788024222356. S. 445.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchár sivý, s. 528 - 529.
  5. a b VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9. S. 57.
  6. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. S. 202.
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b Atlas vtákov [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  9. Seznam zvláště chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  10. podľa IUCN
  11. N.B. Davies, M. de L. Brooke (01 Feb 1989). "An Experimental Study of Co-Evolution Between the Cuckoo, Cuculus canorus, and its Hosts. I. Host Egg Discriminatione". Journal of Animal Ecology 58: 207 – 224.
  12. U. N. Glutz v. BLOTZHEIM & KM Bauer:Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Bd. 13, Teil I, PASSERIFORMES (4. Teil): Muscicapidae - Paridae. AULA-Verlag, Wiesbaden 1993, ISBN 3-89104-022-9 (nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]