Sýkorka uhliarka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sýkorka uhliarka
Parus ater 2 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Periparus ater
Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus ater
Periparus ater distribution.png
Mapa rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka uhliarka[2] (Periparus ater, staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka meria 11[4] - 11 5 cm[5] a váži 7 - 10 g [6]. Na hlave má podobný vzor s čiernou farbou ako sýkorka veľká s bielymi škvrnami na lícach. Na rozdiel od nej má vzadu bielu škrvrnu.[4][6] Chrbát je sivozelený[4] alebo sivomodrastý[6], spodok tela je sivobiely so žltkavými bokmi, na krídlach má dva rady bielych škvŕn v podobe dvoch čiar[4][6] Mladé vtáky majú čiernu farbu s hnedým nádychom.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev, typické "wii-ce wii-ce.."

25 s, Slovensko, okrem spevu sýkorky uhliarky počuť spev červienky obyčajnej a pinky obyčajnej.

Spev, rôzne variácie

12 s, Rusko, počuť aj typické "wii-ce wii-ce.."

Sýkorka uhliarka má rôzne vábenia vysokých tónov ako "sisi-sisi"[4][5], "psit" a flautovité "sizü, tüjti"[4] alebo "tii-e"[5]. Varovné hlasy znejú podobne ako u sýkorky belasej "tsi si si si si si".[5]

Spev sýkorky uhliarky má rôzne variácie, niektoré pripomínajú spev sýkorky veľkej no sú mäkšie a jednoduchšie. Typické sú slabiky "wii-ce wii-ce wii-ce..".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka je najbežnejší druh sýkorky v horských oblastiach Slovenska. Hniezdi aj v borovicových lesoch Borskej nížiny na Záhorí a ako jediná zo sýkoriek hniezdi aj v kosodrevine vo Veľkej a Malej Fatre. Je to stály druh, v mimohniezdnom období a v zime zalieta aj do nižších polôh a k ľudským sídlam.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 250 000 - 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na hniezdenie využíva dutiny v stromoch a tiež aj v zemi, v skalách, v múroch, zruboch i v hniezde orla.[6]. Sýkorka uhliarka hniezdi dva krát do roka. Na 8 - 10 vajíčkach sedí samička 14 - 16 dní a v hniezde ich kŕmia 16 - 17 dní.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja, pavúkmi i mäkkýšmi. Na jeseň a v zime aj ihličím a bobulami krov.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 9. decembra 2016.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka uhliarka, s. 545 - 546.
  4. a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]