Sýkorka uhliarka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sýkorka uhliarka
Parus ater 2 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Periparus ater
Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus ater
Periparus ater distribution.png
Mapa rozšírenia sýkorky uhliarky
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka uhliarka[3] (Periparus ater, staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka meria 11[5] - 11 5 cm[6] a váži 7 - 10 g [7]. Na hlave má podobný vzor s čiernou farbou ako sýkorka veľká s bielymi škvrnami na lícach. Na rozdiel od nej má vzadu bielu škrvrnu.[5][7] Chrbát je sivozelený[5] alebo sivomodrastý[7], spodok tela je sivobiely so žltkavými bokmi, na krídlach má dva rady bielych škvŕn v podobe dvoch čiar[5][7] Mladé vtáky majú čiernu farbu s hnedým nádychom.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev, typické "wii-ce wii-ce.."

25 s, Slovensko, okrem spevu sýkorky uhliarky počuť spev červienky obyčajnej a pinky obyčajnej.

Spev, rôzne variácie

12 s, Rusko, počuť aj typické "wii-ce wii-ce.."

Sýkorka uhliarka má rôzne vábenia vysokých tónov ako "sisi-sisi"[5][6], "psit" a flautovité "sizü, tüjti"[5] alebo "tii-e"[6]. Varovné hlasy znejú podobne ako u sýkorky belasej "tsi si si si si si".[6]

Spev sýkorky uhliarky má rôzne variácie, niektoré pripomínajú spev sýkorky veľkej no sú mäkšie a jednoduchšie. Typické sú slabiky "wii-ce wii-ce wii-ce..".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka je najbežnejší druh sýkorky v horských oblastiach Slovenska. Spodná hranica hniezdneho rozšírenia prebieha súbežne s hranicou rozšírenia buka, od 350 m n. m. Hniezdi aj v borovicových lesoch Borskej nížiny na Záhorí a ako jediná zo sýkoriek hniezdi aj v kosodrevine vo Veľkej a Malej Fatre. Je to stály druh, v mimohniezdnom období a v zime zalieta aj do nižších polôh a k ľudským sídlam.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 250 000 - 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na hniezdenie využíva dutiny v stromoch a tiež aj v zemi, v skalách, v múroch, zruboch i v hniezde orla.[7]. Sýkorka uhliarka hniezdi dva krát do roka. Na 8 - 10 vajíčkach sedí samička 14 - 16 dní a v hniezde ich kŕmia 16 - 17 dní.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka uhliarka sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja, pavúkmi i mäkkýšmi. Na jeseň a v zime aj ihličím a bobulami krov.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 1. septembra 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka uhliarka, s. 545 - 546.
  5. a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]