Drozd čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Drozd čierny
Common Blackbird.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Turdus merula
Linnaeus, 1758
Eurasian Blackbird.png
Mapa rozšírenia drozda čierneho

██ Hniezdiaci

██ Stály

██ Zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozd čierny[3] (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike[4] a v južnej Ázii, bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídiel.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny meria 25cm[5][6] a váži 80 - 120 g[7] Samce sú neprehliadnuteľné pre svoje charakteristické čierne perie a žltý zobák. Samica má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Zobák má hnedý a hrdlo belavé. Mláďatá majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

31 s, Maďarsko

Hlas vzrušenia tix tix..

18 s, Slovensko, na pozadí počuť tikanie a spev druhu červienka obyčajná

Upozorňujú na seba melodickým flautovitým spevom. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi.[6] Pri vyrušení sa ozýva prudkým "tjak" či "tix", ktorý môže prejsť do dlhého kovovo znejúceho kriku.[5]. Nepriateľa zhora hlásia vysokým "sííí".[8]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny je rozšírený na celom území Slovenska, od nížin až do pásma kosodreviny s poslednými roztrúsenými veľkými smrekmi 1 650 m n. m.. Pôvodne lesný druh prenikol aj do miest a obcí, kde v parkoch dosahuje najväčšie hustoty až 29,7 páru/10 ha. Na Slovensku je to skoro stály druh, iba časť zimuje v južnej Európe.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 - 800 000, zimujúcich jedincov 80 000 - 160 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4] Žiaľ poslednou dobou sa veľmi rozmnožili jeho predátori počas jeho hniezdenia ako sú straky a vrany. Preto ubudla značne i jeho populácia v mestách a na okrajov obydlí.

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny obýva rôzne typy biotopov. Pôvodne bol iba v lesoch, kde dodnes žije od nížin po najvyššie položené porasty kosodreviny 1 650 m n. m..[4] V lesnom prostredí vyhľadáva rozhrania medzi lesom rôznych vekov, lesom a inými biotopmi ako sú lúky a pasienky s krovinami, krovinaté okraje lesov a tmavé vlhké lesy s potôčikmi.[7] Začiatkom 20. storočia prenikol do urbárneho prostriedia.[7] V súčasnosti ho preto možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách i v mestskej zeleni sídlisk.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny hniezdi 2 krát do roka, v mestách aj 3 krát.[7] Hniezdo býva v kríkoch pri kmeni, v mestách aj na rôznych zákutiach stavieb (rímsy, verandy, balkóny, odkvapové rúry a podobne).[7] Hniezdo stavia samička, umiestnené býva až do výšky 5 - 6 m, v mestách aj vyššie.[7] Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou. Znáša 3 - 7 vajíčok modrozelenej farby s hrdzavými škvrnami. Inkubácia začína od znesenia posledného vajca a trvá 13 - 14 dní.[7] Na znáška sedí najmä samička. Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia 14 - 15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr ako vedia dobre lietať.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny sa živý živočíšnou i rastlinnou potravou. Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky. Z plodov je to čerešňa, jahoda, malina, moruša, jarabina, baza čierna, kalina, ruža šípová, hruška, hrozno, borievka i brečtan.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 21. septembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Drozd čierny, s. 480 – 482.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. STEHPAN, Burkhard. Die Amsel. Wittenberg Lutherstadt : Die Neue Brehm-Bücherei, 1985. ISBN 0138-1423 Chybné ISBN. (po nemecky)
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]