Kura domáca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kura domáca
Male and female chicken sitting together.jpg
kohút (vľavo) a sliepka (vpravo)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gallus gallus f. domestica
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kura domáca (iné názvy: kur domáci[1], v poľnohospodárstve a chovateľstve aj sliepka[2]; lat. Gallus gallus f. domestica, ďalšie lat. názvy pozri nižšie) je domestikovaný taxón z rodu kura (Gallus). Presnejšie je spravidla hodnotený ako forma (alebo staršie poddruh či varieta) druhu kura divá (Gallus gallus) alebo staršie ako samostatný druh kury.

Je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. V roku 2003 žilo v chovoch asi 24 miliárd jedincov tohto druhu.

Vedecké názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké názvy tohto taxónu z literatúry sú:

  • Gallus gallus f. domestica alebo Gallus gallus f. domesticus
  • Gallus gallus var. domestica alebo Gallus gallus var. domesticus
  • Gallus gallus domestica alebo Gallus gallus domesticus
  • Gallus domestica alebo Gallus domesticus

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Samec sa volá kohút (vykastrovaný kohút chovaný na mäso sa nazýva kapún), samica sliepka (v užšom zmysle) a mláďa kurča.

Domestikácia a rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kura domáca je vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus, synonymum: Gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do Lýdie v západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka. V starovekom Egypte sú skrotené kury známe od obdobia 18. dynastie. Dostali sa tam zrejme zo Sýrie a Babylonu.

Kury sú chované hlavne ako zdroj potravy, prevažne ich mäso a vajcia.

Plemená[upraviť | upraviť zdroj]

  • nosné plemená
  • mäsové plemená
  • plemená s kombinovanou úžitkovosťou
  • bojové plemená
  • okrasné plemená

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi hrabavce, je prispôsobená životu na zemi.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MALÍK, Vladimír a kol. Chov hrabavej hydiny. Dunajská Streda : ANIMAPRESS, 1995. 160 s. ISBN 80-85567-10-5.
  • MALÍK, Vladimír – ŠTEFKA, Štefan. Atlas plemien hydiny. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1966. 320 s.
  • SCHILLE, Hans-Joachim. Kura domáca : Plemená a chov. Preklad Květoslav Spiller. Bratislava : Ikar, 2006. 288 s. ISBN 80-551-1277-0.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠEVČOVIČOVÁ: Genetika - kap. 1 [1]
  2. Plemená hydiny [2]