Hrdlička záhradná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrdlička záhradná
Collared.dove.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Streptopelia decaocto
Frivaldszky, 1838
Synonymá
hrdlička bronzová
Streptopelia decaocto range map.png
Mapa rozšírenia hrdličky záhradnej


██  Pôvodná oblasť výskytu

██  Zavlečené

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová[2] (lat. Streptopelia decaocto) je holub z čeľade holubovitých. Od roku 1936, kedy prenikla aj na Slovensko, už hniezdi a zimuje na celom území s výnimkou horských oblastí nad 900 m n. m. a súvislých lesných porastov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria podrad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.[4]

Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150 – 292)[4] a meria 27[5] – 33 cm[6], s rozpätím krídel 47 – 55 cm.[6] Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

14 s., USA.

Typický hlas tejto hrdličky je huhúú–hu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia až po Indiu, sa v Európe objavila ako hniezdič až po roku 1900. Najprv na Balkánskom polostrove (1928) a v roku 1936 sa prvýkrát objavila na Slovensku pri Komárne.[4] V druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a do roku 1954 osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 900 m.[3] Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2 000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km². Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.

Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov minulého storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná, a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná hniezdi v 87,4 % mapovacích kvadrátov. V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov (až 400 jedincov) pri vhodných potravných zdrojoch. Zimovanie bolo preukázané v 81,4 % mapovacích kvadrátov.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 000 – 80 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o maximálne 20 – 50%. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28 – 32 × 23 – 25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod.[4] Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdlička záhradná, str. 351 – 352, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]