Holub hrivnák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Holub hrivnák
Columba palumbus 1 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Columba palumbus
Linnaeus, 1758
Synonymá
hrivnák obyčajný
Columba-palumbus-dist.png
Mapa rozšírenia holuba hrivnáka

██  Hniezdiská

██  Stála populácia

██  Oblasti kde je zimným hosťom

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Holub hrivnák alebo hrivnák obyčajný[2] (Columba palumbus) je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde a v Oriente.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najväčší európsky holub. Dosahuje dĺžku 40[4] – 42 cm[5], hmotnosť 400 – 500 g[6].

Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a inde svetlomordý až sivý. Starým holubom sa okolo krku tvorí golier. Samec aj samica sú sfarbení rovnako.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas samca

12 s., Fínsko, okrem hlasu holuba hrivnáka počujeme aj straku obyčajnú.

Upozorňuje na seba pomerne silným trepaním krídel a najtypickejší je preň zvuk „ku-ku-ku“ a „gru-úhu“ či "du-dúú, dudú du"[5], opakované 3 – 4 razy. Samička sa ozýva slabým „grugrugruú“ opakované 2 – 4 razy.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je to sťahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 0 - 20. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi 3 – 4 razy do roka, vytvára veľmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Rodičia sa o potomstvo striedavo starajú a mláďatá opúšťajú hniezdo približne 30 dní po vyliahnutí. Neskôr sa zdržujú v okolí hniezda a rodičia ich ešte prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ako potravu obľubuje semená ihličnatých stromov, ale živí sa aj semenami burín, obilnín, žaluďmi, bukvicami a podobne. Vo viacerých oblastiach ho poľnohospodári považujú za škodcu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-09-13]. Dostupné online.
  3. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Holub hrivnák, s. 349 - 350.
  4. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]