Holub hrivnák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Holub hrivnák
Columba palumbus 1 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Columba palumbus
Linnaeus, 1758
Synonymá
hrivnák obyčajný, hrivnák
Columba-palumbus-dist.png
Mapa rozšírenia holuba hrivnáka

██  Hniezdiská

██  Stála populácia

██  Oblasti kde je zimným hosťom

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Holub hrivnák (iné názvy: hrivnák obyčajný[2], hrivnák[3], zastarano aj hrivniak, divý holub[4]; lat. Columba palumbus) je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde a v Oriente.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najväčší európsky holub. Dosahuje dĺžku 40[6] – 42 cm[7], hmotnosť 400 – 500 g[8].

Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a inde svetlomordý až sivý. Starým holubom sa okolo krku tvorí golier. Samec aj samica sú sfarbení rovnako.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas samca

12 s., Fínsko, okrem hlasu holuba hrivnáka počujeme aj straku obyčajnú.

Upozorňuje na seba pomerne silným trepaním krídel a najtypickejší je preň zvuk „ku-ku-ku“ a „gru-úhu“ či "du-dúú, dudú du"[7], opakované 3 – 4 razy. Samička sa ozýva slabým „grugrugruú“ opakované 2 – 4 razy.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je to sťahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, najvyššie hniezdenia boli preukázané 1 250 m n. m. na Vtáčniku a 1 330 m n. m. na Poľane.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 – 120 000, zimujúcich jedincov 0 – 20. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi 3 – 4 razy do roka, vytvára veľmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Rodičia sa o potomstvo striedavo starajú a mláďatá opúšťajú hniezdo približne 30 dní po vyliahnutí. Neskôr sa zdržujú v okolí hniezda a rodičia ich ešte prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ako potravu obľubuje v lesoch Európy najmä semená dubov, bukov a ihličnatých stromov, na poliach sa semenami obilnín. Zbiera aj kukuricu, hrach a šošovicu, živí sa aj semenami burín a podobne.[8] Ak nie je dostatok semien, ozobáva aj zelené časti rastlín, mladé ihličie, puky listnatých stromov[8], rôzne bobule, plody, hálky i koreňovú zeleninu, v obciach a mestách sa naučil na chlieb a pečivo. Príležitostne prijímajú aj živočíšnu potravu hlavne červce (Coccoidea), húsenice a kukly, tiež ale zriedkavejšie článkonožce a dážďovky. Z dôvodu príjmu vápnika žerie kamienky, mäkkýše a lastúrniky.[8] Na rozdiel od ostatných holubov a hrdličiek žijúcich v strednej Európe vyhľadáva potravu nielen na zemi ale aj na kríkoch a stromoch. Pri zbere potravy mimo svojho teritória sa spája do malých skupín. Vo viacerých oblastiach ho poľnohospodári považujú za škodcu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  3. hrivnák. In: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968. dostupné online
  4. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 111 dostupné online
  5. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Holub hrivnák, s. 349 – 350.
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ringeltaube na nemeckej Wikipédii.