Tatra T3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tatra T3
Električky typu Tatra T3 v Prahe
Električky typu Tatra T3 v Prahe
Výrobné údaje
TypT3
VýrobcaČKD
Prototyp(y)1960
Rok výroby1962 – 1997
Počet vyrobených kusov13 945 + 131 skríň
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)14 000 mm
Šírka2 500 mm
Výška3 050 mm
Pohotovostná hmotnosť16 000 kg
Max. rýchlosť65 km/h
Rozchod1 000 / 1 435 / 1 524 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie23 / 36 (verzia SU)
Miest na státie87 / 59 (verzia SU)
Motory a elektrická výzbroj
MotorTE 022
Výkon4×40 kW
Elektrická výzbrojodporová TR37
odporová UB 13 (verzia D)
Napájacie napätie600 / 750 V
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons

Tatra T3 (projekt a prototyp označovaný pôvodne TIII[1]) je typ česko-slovenskej električky, vyrábaný od začiatku 60. rokov do druhej polovice 90. rokov 20. storočia podnikom ČKD Praha v závode Tatra Smíchov. S približne 14 000 kusmi ide o najpočetnejšie vyrábaný električkový vozeň na svete.[2]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Súprava vozňov dodaných v roku 1976. Vyššiu výrobnú sériu zodpovedá trojdielne čelné okno, vyššia vetracia časť bočných okien, skriňa filtra pred zberačom a nepoužitie krycích líšt.

Električka typu T3 vychádza zo svojho predchodcu, električky Tatra T2, a je ďalším členom typového radu električiek zodpovedajúcich americkej koncepcii PCC. To znamená, že ide o jednosmerný jednočlánkový motorový električkový vozeň s dvoma dvojnápravovými podvozkami a podlahou v jednej úrovni, určený pre prevádzku sólo alebo v súprave zhodných spriahnutých vozňov, bez vlečného vozňa.[3]

Všetky dvojkolesia sú poháňané jednosmernými elektromotormi so sériovým budením; vždy dva motory rovnakého podvozka sú elektricky spojené do série a obe skupiny sú trvalo spojené paralelne. V podvozku sú umiestnené pozdĺžne a poháňajú dvojkolesia cez kĺbový hriadeľ a kužeľovou prevodovku konštruovanú s ohľadom na nízky spôsobovaný hluk. Hluk jazdy znižujú aj gumené vložky v kolesách.

Na svoju dobu patrila k najmodernejším vozňom, boli použité nové materiály (napr. plasty). Hlavným konštruktérom električky T3 je Antonín Honzík, konštrukciu elektrickej výzbroje TR37 viedol Vladimír Zouhar a autorom vonkajšieho vzhľadu vozňa je František Kardaus, ktorý navrhol aj dizajn modelu T2.[4]

T3 bola vyvinutá predovšetkým kvôli veľkej hmotnosti typu Tatra T2, ktorý nebol pre menšie prevádzkovateľa s nekvalitným koľajovým zvrškom ideálny. Oproti T2 bola úplne prepracovaná stavba skrine s cieľom zníženia hmotnosti, k tomu prispievalo aj použitie škrupinových laminátových čiel.

Počnúc druhým vozňom boli zjednotené šírky dverí. Pokiaľ ide o interiér, v prvých výrobných sériách boli použité koženkové červené sedačky v priečnom usporiadaní 1+1. Od roku 1964 boli inštalované laminátové od návrhára Miroslava Navrátila (vychádzajúce z návrhu pôvodne určeného pre podnik Vertex Litomyšl); spestrením bolo striedanie šedého a červeného prevedenia. Pre vetranie slúžila posuvná horná časť bočných okien. Osvetlenie interiéru je žiarivkové na trolejové napätie (zaujímavým prvkom bolo povinné ručné prepínanie polarity v každej konečnej stanici, pretože bežné žiarivky na striedavé napätie boli použité sa jednosmerným napájaním).

Elektrická výzbroj bola vylepšená odporová sa zrýchľovačom typu TR37. Ako zberač prúdu bol montovaný pantograf (u niektorých vozňov s elektrickým sťahovákom, prevažne však s ručným sťahovaním).

Podvozky zostali bez zmeny. Je možné montovať podvozky ako pre normálny rozchod koľaje 1435 mm, tak aj pre rozchody 1524 mm a 1000 mm. Taktiež je možná prevádzka aj na iných, neštandardných rozchodoch podľa požiadaviek dopravných podnikov.

Do roku 1978 boli do Sovietskeho zväzu dodávané vozne T3SU vo dvojdverovom prevedení (bez stredných dverí).[5] Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených viac ako 5 tisíc električiek, čo je zhruba polovica vozňov T3 dodaných do ZSSR.[6]

Prototypy[upraviť | upraviť zdroj]

Pražský vozeň č. 6102, dochovaný druhý vyrobený prototyp. Prvým výrobným sériám zodpovedá polené čelné okno, nižšia vetracia časť bočných okien a krycie lišty.

Prvý prototyp (evidenčné číslo 6101) bol vyrobený v roku 1960. Na jeseň toho istého roka začali v Prahe skúšobné jazdy. V bežnej prevádzke jazdil vozeň od 21. júna 1961. Na jar 1962 bol po vážnej dopravnej nehode odstavený, oprava bola vykonaná až po začatí sériovej výroby električiek T3 na jeseň 1963. Potom bol znovu zaradený do prevádzky. Z osobnej dopravy bol vyradený v roku 1984, ďalších sedem mesiacov bol vedený ako služobný s ev.č. 5513 (iba administratívne prečíslovanie, fyzicky nebolo nikdy vykonané). V máji 1985 bol vozeň zlikvidovaný.

Prototyp sa od sériového prevedenia odlišoval predovšetkým prevedením dverí, ktoré sa podobalo vozom T2, tj. Predné a zadné dvere mali šírku 1300 mm, stredný boli užšie (1050 mm). U sériových vozňov sa prešlo k jednotným rozmerom dverí.

Tzv. predsunutý vozeň (niekedy označovaný ako druhý prototyp) s evidenčným číslom 6102 bol vyrobený v roku 1962, toho istého roku bol v Prahe zaradený do prevádzky. Vyradený bol v roku 1996, pričom bol určený na likvidáciu. Vďaka niekoľkým nadšencom bola električka zachránená a na prelome 20. a 21. storočia bola zrenovovaná do pôvodného stavu. V súčasnosti je využívaná pre komerčné a objednané jazdy.

Rekonštrukcia a modernizácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tatra T3M – tyristorová výzbroj TV1
  • Tatra T3G – výzbroj TV8 s GTO tyristormi - aj ako novostavba
  • Tatra T3R – výzbroj TV8 s GTO tyristormi, nový dizajn, typ aj vyrábaný ako novostavba
  • Tatra T3M.3 (aj Tatra T3T), Tatra T3M.4 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi
  • Škoda 01 T (aj Tatra T3M.0) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi
  • Škoda 02 T (aj Tatra T3M.04) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi
  • Tatra T3R.E – striedavá výzbroj TV Europulse
  • Tatra T3R.P (aj Tatra T3P) – výzbroj TV Progress
  • Tatra K3R-NT – výzbroj TV Progress, kĺbová električka je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok
  • Tatra T3S – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, nový dizajn
  • Tatra T3Mod – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica
  • Tatra T3AS – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica, nový dizajn

Novostavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tatra T3M.2-DVC – tyristorová výzbroj TV1
  • Tatra T6A5.3 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, vozová skriňa T6A5, iba jeden kus (Praha)
  • Tatra T3R.EV – asynchrónny výzbroj TV Europulse, možnosť nového dizajnu
  • Vario LF – asynchrónny výzbroj TV Europulse, stredná časť vozňa je nízkopodlažná, nový dizajn
  • Tatra T3R.PV – výzbroj TV Progress, možnosť nového dizajnu
  • Tatra T3R.PLF – výzbroj TV Progress, stredná časť vozňa je nízkopodlažná
  • Tatra T3R.SLF – u prototypu výzbroj Ganz-Skoda, sériové vozne výzbroj Škoda, stredná časť vozňa je nízkopodlažná

Pre Ukrajinu a Rusko bol vytvorený typ Tatra KT3UA (výzbroj TV Progress, nový dizajn): kĺbová električka, ktorá je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok.

T3 Coupé[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: T3 Coupé
T3 Coupé

V roku 2017 zverejnil Dopravní podnik hl. m. Prahy zámer uviesť do prevádzky výletnú električku pre spoločenské účely. Motiváciou bola okrem iného aj popularita mazacej električky. Pôvodne sa uvažovalo o vozňu bez strechy, to ale z legislatívnych dôvodov nebolo možné. Nový návrh má teda strechu a odnímateľné okná v zadnej časti vozňa, čo umožňuje letnú aj zimnú prevádzku. Dizajn ateliéru Anny Marešovej zachováva dobové prvky šesťdesiatych rokov. Obsahuje aj strešné okná, inšpirované autobusmi Škoda 706 RTO LUX, alebo barový pult v podobe pultu pre sprievodcu z električiek Tatra T1. Vozeň má v prednej časti bar s laminátovými sedačkami, v zadnej časti potom tanečný parket a biele koženkové lavice pozdĺž okien. Vstup je len jednými prednými dverami, odtiaľ názov T3 Coupé.[7]

Električka T3 Coupé vznikla z vozňa T3R.P ev. č. 8497, s využitím prednej časti vozňa T3M ev. č. 8038.[7]

Dopravný podnik predpokladá, že vozeň bude slúžiť predovšetkým na objednávku. Je ale možné, že bude zriadená aj pravidelná linka v piatok večer. Začiatok prác na vozňu bol stanovený na január 2018,[7] električka bola uvedená do prevádzky v októbri toho istého roku.

Dodávky[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1960 až 1997 bolo vyrobených celkom 13 945 vozňov Tatra T3 a 131 náhradných vozňových skríň.

Ide o prehľad dodaných nových vozňov priamo z výroby. Tabuľka nijako nezohľadňuje predaja už ojazdených vozňov do ďalších prevádzok, takže počet miest, kde je alebo bol v prevádzke typ T3, je vyššia. Tabuľka nezahŕňa typov Tatra T3R a Tatra T3RF, ani vozňov postavených po roku 2000 s použitím vozňových skríň VarCB3 a VarCB3LF (typy T3R.EV, T3R.PLF, Vario LF, apod.), ktoré sú väčšinou oficiálne vykazované ako rekonštrukcia vozňov T3. V tabuľke sú uvedené súčasné názvy miest a štátov.

Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Poznámky Zdroj
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina Sarajevo stránka T3YU 1967 – 1969 20 120–139   [8][9]
Česko Česko Brno stránka T3 1963 – 1972 109 495–580, 1581–1603   [8][10][11]
T3SUCS 1985 – 1989 49 1604–1652   [8][10][11]
náhr. skriňa 1971 1 1497   [10][11][12]
Liberec stránka T3 1965 – 1973 20 29–48   [8][13]
T3SU 1982 – 1983 10 49–58   [8][14]
T3SUCS 1986 – 1987 23 59–81   [8][14]
MostLitvínov stránka T3 1967 – 1972 9 290–298   [8][15]
T3SU 1982 26 pozri prehľad   [8][15]
T3SUCS 1983 – 1987 43 pozri prehľad   [8][15]
náhr. skriňa 1968 – 1976 28[pozn. 1] pozri prehľad   [15][16]
Olomouc stránka T3 1966 – 1970 30 116–145   [8][17]
T3SUCS 1983 – 1987 39 146–184   [8][17]
Ostrava stránka T3 1965 – 1975 97 701–797   [8][18]
T3SU 1982 5 901–905   [8][18]
T3SUCS 1983 – 1987 122 906–1027   [8][18]
náhr. skriňa 1976 – 1997 23 732, 777, 798, 1028–1047   [12][18]
Plzeň stránka T3 1964 – 1976 48 160–207   [8][19]
T3SU 1982 25 208–232   [8][19]
T3SUCS 1983 – 1987 55 233–287   [8][19]
Praha stránka T3 1960 – 1976 892 6101–6992 č. 6101 - prototyp, č. 6102 - predsunutý vozeň [8][20][21]
T3SU 1982 20 7001–7020   [8][22][23]
T3SUCS 1983 – 1989 272 7021–7292   [8][24][25]
T3M 1992 1 8071 pôvodne skúšobný vozeň ČKD ev. č. 8003, DPP odpredaný 1992 [26]
náhr. skriňa 1966 – 1996 43 pozri prehľad   [12][27][28][29]
Chorvátsko Chorvátsko Osijek stránka T3YU 1968 – 1982 26 6839–6848, 7211–7222, 8223–8226   [8][30]
Lotyšsko Lotyšsko Riga stránka T3SU 1974 – 1987 243     [31]
Nemecko Nemecko Kamenica stránka T3D 1968 – 1988 132 401–532   [8]
Schwerin stránka T3D 1973 – 1988 115 201–297, 401–418   [8]
Rumunsko Rumunsko Galac stránka T3R 1971 – 1974 50 1–50   [32]
Rusko Rusko Barnaul stránka T3SU 1967 – 1985 444     [31]
Groznyj stránka T3SU 1981 – 1986 70     [31]
Irkutsk stránka T3SU 1967 – 1968 30     [31]
Iževsk stránka T3SU 1966 – 1986 270     [31]
Jekaterinburg stránka T3SU 1964 – 1986 530     [31]
Krasnodar stránka T3SU 1980 – 1986 115     [31]
Kursk stránka T3SU 1966 – 1987 278     [31]
Moskva stránka T3SU 1963 – 1987 2069     [31]
náhr. skříň 1970 – 1971 6     [12]
Nižnij Novgorod stránka T3SU 1978 – 1986 220     [31]
Novokuzneck stránka T3SU 1967 – 1986 215     [31]
Oriol stránka T3SU 1979 – 1985 85 001–085   [31][33]
Piatigorsk stránka T3SU 1967 – 1987 117     [31]
Rostov nad Donom stránka T3SU 1967 – 1985 405     [31]
Samara stránka T3SU 1964 – 1986 619     [31]
Tula stránka T3SU 1965 – 1986 401     [31]
náhr. skříň 1971 1     [12]
Tver stránka T3SU 1967 – 1986 306     [31]
Ufa stránka T3SU 1966 – 1987 360     [31]
Ulianovsk stránka T3SU 1966 – 1986 401     [31]
Vladikavkaz stránka T3SU 1972 – 1987 114     [31]
Volgograd stránka T3SU 1967 – 1987 425     [31]
Volžskij stránka T3SU 1967 – 1980 75 52–126   [31][34][35]
Voronež stránka T3SU 1977 – 1986 209     [31]
Slovensko Slovensko Bratislava stránka T3 1964 – 1966 42 267–308   [8][36]
T3SU 1982 20 717–736   [8][36]
T3SUCS 1985 – 1989 110 7737–7846   [8][36]
náhr. skříň 1976 16 pozri prehľad   [12][36]
Košice stránka T3 1963 – 1967 93 243–335   [8][37]
T3SU 1982 20 336–355   [8][37]
T3SUCS 1983 – 1989 69 356–424   [8][37]
náhr. skříň 1970 – 1979 11[pozn. 2] pozri prehľad   [12][37][38]
Ukrajina Ukrajina Dnipro stránka T3SU 1968 – 1987 370     [31]
Doneck stránka T3SU 1967 – 1987 251     [31]
Charkov stránka T3SU 1967 – 1987 735     [31]
Kamjanske stránka T3SU 1972 – 1986 183     [31]
Kramatorsk stránka T3SU 1967 2 22, 23   [31][39]
Kryvyj Rih stránka T3SU 1986 – 1987 50 001–050   [31][40]
Kyjev stránka T3SU 1964 – 1987 923 5052–5688, 5701–5858, 5901–5994, 6000–6032   [31]
náhr. skříň 1981 2     [12]
Mariupoľ stránka T3SU 1967 – 1975 32 1001–1005, 1008–1034   [31][41]
Odesa stránka T3SU 1966 – 1987 484 2945–3339, 4001–4089   [31][42][43]
Záporožie stránka T3SU 1966 – 1987 304     [31]
Uzbekistan Uzbekistan Taškent stránka T3SU 1983 – 1985 18 2501–2518   [31][44]
Čísla vozňov
  • Most – Litvínov (T3SU): 204, 205, 210, 211, 214, 222–225, 227–234, 236, 238, 246, 247, 249, 250, 259, 261, 266
  • Most – Litvínov (T3SUCS): 235, 237, 240–245, 248, 251–254, 257, 260, 264, 269, 271, 274–284, 300–313
  • Most – Litvínov (náhr. skrine): 201–203, 206–209, 212, 213, 215–221, 226, 239, 255, 256, 258, 262, 263, 265, 267, 268, 270, 280
  • Praha (náhr. skrine): 6009, 6012–6025, 6092, 6138, 6163, 6164, 6289, 6457, 6736, 6779, 6795, 6798, 8009, 8015, 8051, 8053, 8063, 8067, 8068, 8072, 8074, 8076, 8077, 8079, 8080, 8082, 8083, 8087–8089
  • Bratislava (náhr. skrine): 202–204, 207, 209–211, 213, 215, 218, 221–224, 228, 229
  • Košice (náhr. skrine): 229, 229, 238, 239, 261, 266–268, 298, 301, 302

Poznamky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mara (2001) uvádza podľa údajov podniku ČKD iba 24 náhradných skríň dodaných do Mostu v rokoch 1968 – 1976.[12]
  2. Mara (2001) uvádza podľa údajov podniku ČKD iba 9 náhradných skriňou dodaných do Košíc v rokoch 1970 - 1979.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MARA, Robert. Tatra T3 1960–2000. 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-Report Pavel Malkus, 2001. Ďalej len Mara. ISBN 80-903012-0-7. S. 5-7.
  2. BERNÝ, Aleš; PACLÍKOVÁ, Adéla. V pražských ulicích dojezdila po padesáti letech poslední tramvaj T3 [online]. Idnes.cz, 2011-12-19, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  3. VANDAS, Jaroslav, a kol. Učebnice řidiče tramvaje a trolejbusu. Praha : Nakladatelství dopravy a spojů, 1969. Ďalej len Vandas. S. 44.
  4. MARA, Robert, a kol. Tramvaje Tatra T2. Praha : Pavel Malkus - dopravné vydavateľstvo, 2005. ISBN 80-903012-7-4. S. 7.
  5. Mara, s. 26, 56–57.
  6. Seznam vozového parku Tatra T3SU [2-door] [online]. transphoto.org, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.
  7. a b c HINČICA, Libor. Praha představuje vůz T3 Coupé [online]. Československý dopravák, 2017-10-25, [cit. 2017-10-27]. Dostupné online.
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac Mara, s. 123.
  9. Vehicles List, Sarajevo. Tatra T3YU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (anglicky)
  10. a b c Evidence vozů DPMB, typ: T3 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  11. a b c BUTSCHEK, Alan, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem : Vojtěch Wolf – vydavateľství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000.
  12. a b c d e f g h i j Mara, s. 125.
  13. DVORSKÝ, Petr; GRISA, Ivan. Úzkorozchodné tramvajové provozy. Liberec. Praha : Nakladatelství Corona, 2007. ISBN 80-86116-49-2. [Ďalej len Dvorský.]
  14. a b Dvorský, s. 358–363.
  15. a b c d Evidenční čísla - vozy rychlodráhy [online]. Mosteckamhd.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  16. Vehicles List, Most and Litvinov. Tatra T3 [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (anglicky)
  17. a b Tramvaje T3 [online]. Mhd-olomouc.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  18. a b c d DP Ostrava - vozový park, typ: T3, trakce: tramvaj [online]. Seznam-autobusu.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  19. a b c PMDP - vozový park, typ: T3, trakce: tramvaj [online]. Seznam-autobusu.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  20. T3 [online]. Prag-straba.de, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (nemecky)
  21. T3 [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  22. T3SU [online]. Prag-straba.de, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (nemecky)
  23. T3SU [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  24. T3SUCS [online]. Prag-straba.de, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (nemecky)
  25. T3SUCS [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  26. Mara, s. 84.
  27. T3 (6009-6092) [online]. Prag-straba.de, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (nemecky)
  28. T3M2-DVC [online]. Prag-straba.de, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. (nemecky)
  29. T3M2-DVC [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online.
  30. Vehicles List, Osijek. Tatra T3YU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (anglicky)
  31. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah Mara, s. 124.
  32. T3R [online]. Tatrawagen.de, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (nemecky)
  33. Vehicles List, Oryol. Tatra T3SU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  34. Vehicles List, Volzhskiy. Tatra T3SU 2 door [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  35. Vehicles List, Volzhskiy. Tatra T3SU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  36. a b c d Tatra - ČKD T3 [online]. Imhd.zoznam.sk, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online.
  37. a b c d Tatra - ČKD T3 [online]. Imhd.zoznam.sk, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online.
  38. TATRANSKÝ, Adam. Košické koľaje 1891–2004. Brno : vlastním nákladem, 2004. ISBN 80-239-3979-3.
  39. Vehicles List, Kramatorsk. Tatra T3SU 2 door [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  40. Vehicles List, Krivoy Rog. Tatra T3SU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  41. Vehicles List, Mariupol. Tatra T3SU 2 door [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  42. Vehicles List, Odessa. Tatra T3SU 2 door [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  43. Vehicles List, Odessa. Tatra T3SU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  44. Vehicles List, Tashkent. Tatra T3SU [online]. Transphoto.ru, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T3