Tatra RT6N1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tatra RT6N1
Električka Tatra RT6N1 v Brne
Električka Tatra RT6N1 v Brne
Výrobné údaje
TypRT6N1
VýrobcaČKD Tatra
Prototyp(y)1993
PrevádzkovateľMPK Poznań
Rok výroby1996 – 1998
Počet vyrobených kusov19
V prevádzke v období14
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)26 280 mm
Šírka2 440 mm
Výška3 200 mm
Pohotovostná hmotnosť32 850 kg
Max. rýchlosť80
Rozchod1435
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie46
Miest na státie169 (5 os./m²)
Motory a elektrická výzbroj
MotorTE 028A (prototyp)
TE 028A01
TE 028A02
Výkon4×90 kW (prototyp)
4×104
Elektrická výzbrojtyristorová TV10 (prototyp)
tranzistorová TV14D
Napájacie napätie600 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons

Tatra RT6N1 je trojčlánková jednosmerná, čiastočne nízkopodlažná električka, ktorú vyrábala v polovici 90. rokov 20. storočia spoločnosť ČKD Tatra, pričom päť neskompletovaných vozňov bolo dokončených v poľskom podniku H. Cegielski - Poznań (HCP).[1] Električky sa vyznačovali značnou poruchovosťou, v Česku nemali až do konca roku 2008 povolenie Železničného úradu k pravidelnej prevádzke s cestujúcimi. Celkovo bolo vyrobených 19 električiek RT6N1, z ktorých prototyp zostal v majetku výrobcu a neskôr bol zošrotovaný, štyri vozne boli dodané do Prahy (od roku 1999 všetky odstavené a po roku 2009 odpredané do Poznane), štyri do Brna (tri vozne odpredané v rokoch 2015 a 2018 do Poznane, jeden od roku 2018 v majetku Technického múzea v Brne) a desať do Poznane (bežne v prevádzke v modernizovanej podobe).

Historické pozadie[upraviť | upraviť kód]

V 80. rokoch 20. storočia sa začali vo svete objavovať prvé nízkopodlažné električky, k vývoju tej prvej česko-slovenskej prikročil podnik ČKD Tatra v roku 1990.[2] Jej priamym vzorom (konštrukčným i dizajnovým) sa stali električky spoločnosti GEC Alsthom prevádzkované v Grenobli.[3] Prototyp českého vozňa RT6N1 bol verejnosti prvýkrát predstavený na veľtrhu Autotec v Brne v roku 1993, výroba overovacej série prebehla v roku 1996, ďalších 10 vozňov bolo v rokoch 1997 a 1998 vyrobených pre poľskú Poznaň. Vo vývoji bola zároveň s typom RT6N1 aj obojsmerný variant označená ako RT6N2, na jej výrobu ale nedošlo.[3] Označenie RT6N2 bolo neskôr použité pre jeden z modernizovaných jednosmerných variantov.[4]

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Pre električku RT6N1 bola zvolená koncepcia jednosmerného, ​​trojčlánkového, čiastočne nízkopodlažného vozňa s dvoma hnacími podvozkami. Nad nimi sa nachádza podlaha v štandardnej výške (900 mm nad temenom koľajnice).[2] Stredná časť, tvoriaca 63 % dĺžky vozňa, je nízkopodlažná s výškou podlahy 350 mm nad TK. V krátkom prostrednom článku sú sedačky umiestnené pozdĺžne, tu umiestnený nehnaný podvozok je tvorený štyrmi samostatne uloženými kolesami bez náprav.[5] V nízkopodlažnej časti sú v pravom boku električky umiestnené štvoro dvojkrídlových dverí, prvé a posledné dvere vedú do vysokopodlažných časti a sú jednokrídlové. Dizajn električky vytvoril architekt Patrik Kotas.[6]

Rám a bočnice vozňa sú vytvorené zo zváraných oceľových profilov, predné i zadné čelo (sú zhodné) sú vyrobené z laminátu. Na streche krajných článkov, na ich priestorovom oceľovom rošte, sa nachádza elektrická výzbroj, ktorá je zhora zakrytá strešnými plechmi. Dostupná je laminátovými panelmi z bočných strán.[6] Na streche stredného článku je umiestnený polopantograf, odpojovač a kompresor. V každom hnacím podvozku sa nachádzajú dva trakčné motory (s výkonom 104 kW, u prototypu 90 kW)[6] umiestnené priečne, ktoré cez čelnú spojku a čelnú prevodovku poháňa každý jednu nápravu. Elektrická výzbroj je typu TV14D s tranzistorovou reguláciou z podniku ČKD Trakce.[7] Prototyp mal odlišnú elektrickú výzbroj TV10 (rovnako z ČKD Trakcia) na báze GTO tyristorov.[1] Pomocné obvody sú napájané statickým meničom a akumulátorovú batériu.

Rekonštrukcia a modernizácia[upraviť | upraviť kód]

Rekonštrukciu prešla väčšina električiek RT6N1 v Prahe a Brne, typové označenie však bolo zachované. Iba jeden pražský vozeň bol modernizovaný výraznejšie ako ostatné a označený bol ako typ RT6N2.

  • Tatra RT6N2 - výzbroj TV Progress, úpravy podvozkov, bŕzd.

Poznanské vozne sú od roku 2011 modernizované na typ RT6 MF 06 AC.

Dodávky električiek[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1993 až 1998 bolo vyrobených celkom 19 vozňov RT6N1. Osem vozňov overovacej série bolo dodaných do Prahy a Brna, 10 vozňov zakúpil poznanský dopravný podnik, prototyp zostal v majetku výrobcu, hoci bol skúšobne prevádzkovaný v Česku i Poľsku.

Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Poznámky Zdroj
Česko Česko Brno stránka RT6N1 1997 4 1801–1804   [8]
ČKD Tatra RT6N1 1993 1 0028 prototyp
Praha stránka RT6N1 1997 4 9101–9104  
Poľsko Poľsko Poznaň stránka RT6N1 1997 – 1998 10 401–410 vozne č. 406-410 skompletizovala poľská spoločnosť HCP

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Prototyp[upraviť | upraviť kód]

Prototyp električky RT6N1 ako skúšobný vozeň dostal evidenčné číslo 0028. Svetovú premiéru si odbil na brnianskom veľtrhu Autotec v júni 1993 ešte ako nepojazdný exponát.[9] Po dokončení (posledná električka kompletne vyrobená v starom závode ČKD Tatra na Smíchove)[3] bol vozeň následne bez cestujúcich skúšaný na pražskej koľajovej sieti a potom predvádzaný v Brne, Liberci, Moste a Poznani.[1] Na jeseň 1996 bol vozeň v Prahe v prevádzke s cestujúcimi pod ev. č. 9051 (stále však bol majetkom výrobcu), v prvej polovici roka 1997 bol skúšaný v poľskom Krakove, potom sa vrátil späť do ČKD.[1] Od novembra 1998 do mája 1999 jazdil v Liberci s ev. č. 84, potom bol odstavený, pričom povolenie pre skúšobnú prevádzku trvalo až do konca roka 2000.[1] Kvôli neschopnosti výrobcu zabezpečiť nové obruče bol prototyp v novembri 1999 odvezený späť k výrobcovi, kde prežil vyhlásenie konkurzu na ČKD v roku 2000.[3] Bol ponúkaný rôznym dopravným podnikom k odpredaju za zostatkovú cenu 75 000 Čk, tie však záujem nemali.[1] Zošrotovaný bol v roku 2002.[6]

Česko[upraviť | upraviť kód]

Brno[upraviť | upraviť kód]

Brnianska električka RT6N1.

Už pri premiére električky RT6N1 na veľtrhu Autotec v roku 1993 začal Dopravní podnik města Brna (DPMB) rokovať s ČKD na dodanie takýchto nízkopodlažných vozňov (električky mali byť obstarávané formou lízingu),[9] pričom v roku 1994 objednal DPMB šesť obojsmerných vozňov RT6N2 (neboli nikdy dodané), hoci žiadny takýto vozeň ešte nebol vyrobený a aj skúšky prototypu RT6N1 boli ešte len v začiatkoch.[10] Po prevádzkových skúškach prototypu v septembri 1994 bola v roku 1996 uzavretá zmluva na štyri vozne RT6N1, pre ktoré bola využitá 50 % dotácie na nákup nízkopodlažných vozňov.[9] Električky boli vyrobené v druhej polovici roka 1996, do Brna boli tri vozne dodané v marci a štvrtý vozeň v máji nasledujúceho roka, označené boli číslami 1801-1804. Po rôznych prevádzkových a bezpečnostných skúškach bola prvá električka zaradená do prevádzky 8. septembra 1997.[9] Vozne boli iba v skúšobnej prevádzke (výrobca nedokončil na prototype typové skúšky), vzhľadom k častým poruchám (išlo o problémy s brzdami, sklzovú ochranou, statickým meničom, dverami a mnohými ďalšími prvkami), ktoré opravovali v Brne priamo pracovníci ČKD.[9] Vozne boli odstavené 1. mája 1998, pretože Železničný úrad nariadil výrobcovi odstrániť všetky závady, vozne museli znovu absolvovať technicko-bezpečnostné skúšky a v lete toho istého roku boli opätovne zaradené do prevádzky. V roku 1998 podpísal DPMB s ČKD zmluvu o dodaní desiatich električiek RT6N1 s opciou na ďalších 50 vozňov (neboli však nikdy dodané), išlo aj o obojsmerné varianty.[1]

Ďalšie úpravy boli výrobcom vykonané na podvozkoch vozňov č. 1802 a 1803 na prelome rokov 1998 a 1999. Vozeň ev. č. 1804 nebol rekonštruovaný a preto musel byť z rozhodnutia Železničného úradu v apríli 1999 definitívne odstavený (odvtedy slúži ako zdroj náhradných dielov pre ostatné električky RT6N1).[9] Električky č. 1802 a 1803 boli po skúšobných jazdách zaradené do prevádzky s cestujúcimi, ktorá bola ukončená vypršaním povolenia na skúšobnú prevádzku v januári 2000 (v období január-marec 2000 a marec 2001 slúžili ako nepojazdné predajne cestovných lístkov v centre mesta). Podvozky vozňa č. 1801 boli síce do Prahy odoslané na rekonštrukciu, tá však nebola v ČKD vzhľadom k uvaleniu konkurzu dokončená a skriňa električky tak bola od začiatku roku 1999 odstavená.[9] Karoséria bola do Prahy odoslaná vo februári 2001, kedy spoločnosťou ČKD Dopravné systémy viedol konkurzný správca, a kompletný a opravený vozeň č. 1801 aj s rekonštruovanými podvozkami sa do Brna vrátil v júni toho istého roku. Potom nasledovala skúšobná prevádzka a prevádzka s cestujúcimi. V pravidelnej prevádzke bol vozeň s väčšími či menšími prestávkami do mája 2004, kedy bol odstavený kvôli problémom s nastavením protišmykovej ochrany a zároveň s vypršaním povolenia na skúšobnú prevádzku.[11] V rokoch 2002 a 2003 bol po vzore opravy električky č. 1801 z roku 2001 (v ČKD) rekonštruovaný voz č. 1803, tentoraz však už v Pars nova v Šumperku. Hoci vozeň úspešne vykonal technicko-bezpečnostnú skúšku, bol po štvordňovej prevádzke s cestujúcimi odstavený kvôli poruche meniča.[11]

Nová éra sa pre brnianske vozne RT6N1 začala písať v roku 2007, kedy Železničný úrad opäť vydal povolenie pre skúšobné jazdy bez cestujúcich už rekonštruovaných električiek (ev. č. 1801 a 1803). Dopravný podnik opravoval prvý z nich, ten v januári 2008 opätovne úspešne vykonal technicko-bezpečnostné skúšky. Pre typové schválenie Železničným úradom ale bolo treba vykonanie mnohých ďalších testov, ktoré väčšinou vykonáva výrobca na svojich skúšobných vozňoch.[1] Na konci júla 2008 bol vozeň č. 1801 zaradený do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi, ktorá bola ukončená na konci októbra 2008. Pri tejto príležitosti dostala električka č. 1801 meno Žofinka (obdobne ako nové dodávané vozne Škoda 13 T).[1] 18. decembra 2008 vydal Železničný úrad Rozhodnutie o schválení typu dráhového vozňa (po 15 rokoch od výroby prototypu), nasledujúci deň získal brniansky vozeň ev. č. 1801 Preukaz spôsobilosti.[12] Do pravidelnej prevádzky bola električka ev. č. 1801 zaradená 24. januára 2009,[13] dva dni predtým sa konal slávnostný krst Žofinky.[1] 26. septembra 2009 vyšiel do bežnej prevádzky, po niekoľkých mesiacoch sprevádzkovania a po šiestich rokoch odstávky, aj druhý brniansky vozeň RT6N1 č. 1803, ktorý dostal meno Žanetka. V priebehu roka 2010 bola po čiastočnej montáži po dlhodobej odstávke a výmene (problémový brzdový systém nehnaného stredného podvozku) niektorých súčiastok[14] sprevádzkovaná aj električka č. 1802 s prezývkou Tretia sestra. Jej prvá skúšobná jazda mimo vozovňu prebehla 2. novembra toho roku,[1] do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bola zaradená po viac ako 10 rokoch odstávky 17. februára 2011.[15] Po schválení bŕzd jazdila od júna 2011 v bežnej prevádzke, pričom jej spoľahlivosť bola porovnateľná s ostatnými typmi električiek, ktoré DPMB prevádzkuje.[1]

Električka č. 1803 bola v decembri 2012 pristavená na strednú prehliadku; tá však kvôli vyťaženosti dielní a dlhej dodacej dobe náhradných dielov trvala nezvyčajne dlho a bola dokončená až v auguste 2014, kedy sa vozeň na čas vrátil do bežnej prevádzky. Medzitým v máji 2014 vozeň č. 1801 zostal odstavený.[16]

V roku 2015 sa Dopravní podnik města Brna rozhodol do vozňov RT6N1 ďalej už neinvestovať.[17] Vozeň č. 1803 zasiahol do prevádzky naposledy v auguste 2015.[18] Na jeseň 2015 bola dlhodobo odstavená električka č. 1804 odpredaná poznanskému dopravnému podniku. Vozeň, ktorý nejazdil od roku 1999, bol z brnianskej vozovne Medlánky odvezený 26. októbra 2015.[19] Poslednou nasadzovanou električkou RT6N1 do pravidelnej prevádzky tak zostal vozeň č. 1802, ktorý takisto absolvoval niekoľko rôznych dlhých odstávok (napr. v rokoch 2014-2015 kvôli poruche trakčného motora).[20] Naposledy bol vypravený na linku v januári 2016, kedy bol odstavený. Na prelome rokov 2017 a 2018 ponúkol DPMB vozne č. 1801 a 1802 k predaju,[21] pričom tejto ponuky využila poznanská spoločnosť Modertrans,[22] ktorá si je odviezla vo februári 2018.[23] Poslednú električku RT6N1 č. 1803 kúpilo od DPMB v apríli 2018 pre svoju zbierku vozidiel MHD Technické múzeum v Brne.[24]

Praha[upraviť | upraviť kód]

Modernizovaná električka Tatra RT6N2 v Prahe.

Dejiny pražských vozňov sú do roku 2001 veľmi podobné osudom brnianskych električiek RT6N1. Pražské električky RT6N1 boli vyrobené v druhej polovici roka 1996, Dopravní podnik hl. m. Prahy je dostal na prelome rokov 1996 a 1997 (prvá električka už v novembri 1996, dve v januári a posledná vo februári 1997) a označil evidenčnými číslami 9101-9104.[25] Po skúšobných jazdách boli do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi zaradené 25. augusta 1997.[6] Kvôli poruchám boli často odstavené, v prevádzke jazdili kvôli tomu na tzv. vložených poradiach.[2] V roku 1998 boli všetkým vozňom v ČKD rekonštruované podvozky z dôvodu požiadavky Železničného úradu.[1] Skúšobná prevádzka bola ukončená v júni 1999 (vtedy jediný prevádzkový vozeň č. 9103 mal na trati závadu), všetky štyri vozne boli odstavené vo vozovni Pankrác,[26] navyše na konci roku 1999 skončilo povolenie na skúšobnú prevádzku s cestujúcimi.[27] Prvý pokus o opätovné uvedenie do prevádzky prebehol v roku 2001, kedy bol vozeň č. 9104 spoločne s brnianskou električkou č. 1801 opravený v ČKD. Cesta z prekladacej vlečky výrobcu späť do vozovne ale skončila poruchou. Po oprave a niekoľkých skúšobných jazdách začiatkom roka 2002 bol opäť odstavený.[1]

V rokoch 2004-2005 pristúpil pražský dopravný podnik k inému spôsobu rekonštrukcie električiek RT6N1. V podniku Pars nova v Šumperku bola električka č. 9101 zložito zrekonštruovaná na typ Tatra Rt6n2, skúšobné jazdy však rovnako skončili rôznymi poruchami.[1]

V roku 2009 boli všetky pražské električky RT6 (3 × RT6N1, 1 × RT6N2) odpredané spoločnosti SKD Trade[1] a v septembri toho istého roku odvezené z Prahy do areálu podniku ŽOS Nymburk.[28] Vozne RT6N1 č. 9102 a 9103, ktoré boli odstavené od roku 1998, respektíve 1999, a ktoré slúžili ako zdroj náhradných dielov pre zvyšné dve električky, boli v roku 2010 predané poľskej spoločnosti Modertrans, ktorá je v júli a septembri toho roku previezla do Poznane.[1] V Poznani nakoniec skončili aj vozne č. 9101 a 9104.[29]

Poľsko[upraviť | upraviť kód]

Poznaň[upraviť | upraviť kód]

Modernizovaná električka Tatra RT6 MF 06 AC v Poznani.

Do Poznane bolo v roku 1997 dodaných päť električiek RT6N1 (označené číslami 401-405) a roku 1998 ďalších päť (č. 406-410), ktoré ale boli zostavené v miestnom podniku H. Cegielski - Poznań (HCP) s využitím dielov odoslaných z ČKD.[1] Nasledovať mala licenčná výroba v HCP, ktorá však nebola nikdy uskutočnená.[30] Prevádzka električiek RT6N1 v Poznani sa začala 27. septembra 1997,[31] vozne ale boli podobne poruchové ako té prevádzkované v Česku, však poľský koľajový úrad netrval na extrémne spoľahlivosti, navyše problémové súčiastky (brzda stredného podvozku, rôzne elektrické zariadenia) boli poznanským dopravným podnikom z električiek odmontované, čo bolo umožnené prevádzkou v rovinatom teréne mesta.[1] Ďalšie potrebné rekonštrukcie vykonala spoločnosť HCP.[32]

Spoločnosť Modertrans zakúpila v roku 2010 pôvodom pražskú električku č. 9102 a 9103, ktorú začala celkovo modernizovať na typ RT6 MF 06 AC. Ako prvý bol v novembri 2011 dokončený vozeň č. 9102, ktorý v Poznani dostal nové číslo 405. Po vykonaných skúškach vydal Modertrans aj zvyšné dva pražské vozne č. 9101 a 9104 a začal ich modernizáciu. Rekonštruované električky č. 404 (ex 9103), 402 (ex 9101) a 401 (ex 9104) boli do prevádzky zaradené počas jari 2014. Odvtedy prebiehali obdobné modernizácie pôvodných poznanských vozňov RT6 výmenným spôsobom, kedy napr. stará električka č. 404 bola po modernizácii zaradená do prevádzky pod číslom 408. Počas roka 2014 boli takto rekonštruované vozne nových čísel 406 (ex 402), 407 (ex 401), 408 (ex 404) a 410 (ex 405) a v roku 2015 vozne nových čísel 403 (ex 410) a 409 (ex 408), čím bol dokončený súvislý rad čísel 401-410. Medzitým prebiehala modernizácia aj zvyšných vozňov pôvodných čísel 403, 406, 407 a 409, ktoré následne obdržali nové čísla 411-414. Posledná nerekonštruovaná električka č. 409 bola do prevádzky vypravená 9. januára 2015.[29]

Na jeseň 2015 zakúpil poznanský dopravný podnik brniansku električku č. 1804, ktorá bola dlhodobo odstavená od roku 1999 a ktorá odvtedy slúžila v Brne ako zdroj náhradných dielov. Vozeň by mal byť, podobne ako pôvodom pražské vozne, kompletne zrekonštruovaný a sprevádzkovaný vo spoločnosti Modertrans.[19] Táto spoločnosť mala zmodernizovať aj brnianske električky č. 1801 a 1802, ktoré boli poľskou stranou odkúpené začiatkom roka 2018.[22]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s Tramvaje RT6 | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c RT6N1 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  3. a b c d MARA, Robert. Nízkopodlažní tramvaje RT6N1. Praha : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství, 2009. Ďalej len Mara. ISBN 978-80-87047-14-9. S. 2–3.
  4. RT6N2 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  5. BUTSCHEK, Alan. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem a Brno : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF, 2000. Ďalej len Butschek. S. 85.
  6. a b c d e CERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 78–79.
  7. CERNY, Jiří. Brněnské tramvaje RT6N1 opět v provozu. Československý dopravák, roč. 2008, čís. 3, s. 19.
  8. Bmhd.cz, [cit. 2009-06-14]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g KOCMAN, Tomáš. Tramvaje RT6 v Brně - desetiletí rozpaků. Městská doprava, roč. 2003, čís. 6, s. 18–20.
  10. Mara, S. 6
  11. a b Mara, S. 22
  12. Autobusové noviny :: Získání typové zkoušky RT6-N1 [online]. web.archive.org, 2009-02-13, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  13. RT6N1 po složení typových zkoušek v provozu! | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  14. PETRÁS, Jan. Zprovozňování brněnské tramvaje RT6N1 ev. č. 1802. Československý dopravák, roč. 2012, čís. 1, s. 4–7.
  15. RT6 1802 v provozu! | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  16. KOCMAN, Tomáš. Tramvajová doprava v Brně 2012-2014. Městská doprava, roč. 2015, čís. 1, s. 14–23.
  17. Rekapitulace změn ve vozovém parku DPMB v roce 2015 a výhled na rok 2016 | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  18. Vypravenost | Vypravenost | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  19. a b RT6N1 1804 prodána do Poznaně | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  20. KOCMAN. Tramvajová doprava v Brně 2012-2014. Městská doprava (Tomáš), roč. 2015, čís. 1, s. 14–23.
  21. Rekapitulace změn ve vozovém parku DPMB v roce 2017 a výhled na rok 2018 | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  22. a b Brno prodává další tramvaje RT6N1 do Polska [online]. Československý Dopravák, 2018-02-05, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  23. Prodej tramvají RT6N1 ev. č. 1801 a 1802 | Aktuality | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  24. Tramvaj RT6N1 v majetku Technického muzea v Brně [online]. Československý Dopravák, 2018-04-26, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  25. Mara, S. 12
  26. Mara, S. 30
  27. Mara, S. 14
  28. Konec pražských vozů RT6N1/RT6N2 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  29. a b kmpk.cba.pl » ČKD-FPS Tatra RT6N1 [online]. www.kmpk.cba.pl, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  30. Mara, S. 24
  31. GIEŻYŃSKI, Tomasz. Tramvaje Tatra RT6N1 v Poznani. Městská doprava, roč. 2002, s. 24–25.
  32. Polské město Poznaň v roce 2005 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra RT6N1

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra RT6N1 na českej Wikipédii.