Tatra RT6S

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tatra RT6S
Električka Tatra RT6N1 v Liberci
Električka Tatra RT6N1 v Liberci
Výrobné údaje
TypRT6S
VýrobcaČKD Tatra
Prototyp(y)1996
Počet vyrobených kusov1
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)26 280 mm
Šírka2 440 mm
Výška3 200 mm
Pohotovostná hmotnosť32 600 kg
Max. rýchlosť70
Rozchod1435
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie64
Miest na státie161 (5 os./m²)
Motory a elektrická výzbroj
Výkon4×120 kW
Elektrická výzbrojtranzistorová Siemens
Napájacie napätie600 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Tatra RT6S je typ čiastočne nízkopodlažnej električky, ktorá bola vyrobená v ČKD Tatra ako prototyp v roku 1996. Sériová výroba tohto modelu nebola zahájená, jediný vozeň bol v prevádzke v Liberci.

Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá česká nízkopodlažná električka bola vyrobená v ČKD Tatra v roku 1993, išlo o prototyp vozňa Tatra RT6N1, ktorý počas nasledujúcich rokov prekonal rôzne skúšobné jazdy po celom Česku a v Poľsku. Na tento model nadviazala električka RT6S, ktorá sa mala stať modernejším pokračovateľom RT6N1.[1] Prototyp bol vyrobený v roku 1996, vzhľadom na ťažkosti výrobcu, na ktorého bol v roku 2000 vyhlásený konkurz, ale ďalšie vozne RT6S už nevznikli.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Mechanická časť električky RT6S vychádza z predchádzajúceho typu RT6N. Ide o jednosmerný šesťnápravový, čiastočne nízkopodlažný motorový električkový vozeň. Vozeň je usadený na troch podvozkoch, obaja krajné sú hnacie. Vyrobila je nemecká firma Duewag a vďaka kolesám s menším priemerom bolo možné znížiť výšku podlahy z 900 mm nad temenom koľajnice (TK; hodnota u RT6N1) na 560 mm nad TK.[1] Stredný podvozok je tvorený štyrmi samostatnými kolesami na výkyvných ramenách.[2] Krátky prostredný článok (so sedačkami umiestnenými pozdĺžne) spoločne s časťami krajných článkov sú nízkopodlažné s výškou podlahy 370 mm nad TK. Do nízkopodlažnej časti, ktorá zaberá približne 2/3 dĺžky vozňa,[3] vedú štvoro dvojkrídlových dverí (dvoje v prednom a dvoje v zadnom článku), stredná časť električky je prístupná jednak cez schodík v interiéri, jednak jednokrídlovými dverami, ktoré sú umiestnené v prednej aj zadnej časti vozňa. Predné aj zadné čelá električky sú totožné.[2] Dizajn vozňa (rovnako ako u RT6N1) navrhol Ing. arch. Patrik Kotas.

V oboch krajných podvozkoch sa nachádzajú dva asynchrónne trakčné motory, každý poháňa jednu nápravu.[2] Bezkontaktná elektrická výzbroj založená na IGBT tranzistoroch pochádza od spoločnosti Siemens AG. Motory v podvozku sú spojené paralelne a sú napájané z trakčného meniča s digitálnym riadením.[1]

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

RT6S v Herlíkoviciach

Vozeň bol dokončený v septembri 1996 (vystavený na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne), sprevádzkovaný bol vzhľadom na problémy v auguste 1997. V rokoch 1997 – 1998 pod číslom 0031 absolvoval skúšobné jazdy v Prahe. Následne bol predaný do Liberca (pozri článok Električková doprava v Liberci), kde dostal evidenčné číslo 85. Po skúšobnej prevádzke bez cestujúcich v decembri 1998 bol do prevádzky s cestujúcimi zaradený 31. decembra 1998.[1] Vzhľadom k rôznym problémom (brzda stredného podvozku, elektrická výzbroj) bol často odstavený, kvôli čomu nebol úradom schválený do pravidelnej prevádzky.[4] Kvôli poruchám bol v novembri 2003 definitívne odstavený v libereckej vozovni.[4]

V roku 1998 objednal liberecký dopravný podnik šesť upravených električiek RT6SM (neskôr označených ako LT36), ktoré však neboli vzhľadom na problémy výrobcu ČKD Dopravné systémy vyrobené ani dodané.[4]

Prototypový vozeň mal byť podľa plánov z 2. desaťročí 21. storočia využitý ako exponát pre chystané liberecké električkové múzeum, ku ktorého realizácii ale nedošlo. Nakoniec bol na konci roka 2013 odpredaný a 13. decembra toho roku opustil na železničných vagónoch Liberec. Prevezený bol do Herlíkovic, kde stal pod holým nebom na krátkom kusu položenej koľaje.[5] Električka mala byť v interiéri upravená a mala slúžiť ako bar a požičovňa lyží, pretože sa nachádza v blízkosti lyžiarskeho areálu. Tento zámer sa ale neuskutočnil a začiatkom roku 2018 bol vozeň RT6S ponúkaný na odpredaj.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d ČERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 80.
  2. a b c Czech Trams - České tramvaje [online]. www.czechtrams.wz.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  3. RT6S [online]. www.skd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  4. a b c Tramvaje RT6 | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
  5. Novinky [online]. web.archive.org, 2014-02-23, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  6. Dopravní podcast (28): Bude mít Brno muzejní tramvaj RT6N1? [online]. mhd86.cz, 2018-02-08, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra RT6S

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra RT6S na českej Wikipédii.