Električková doprava v Liberci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Električka T3M na Súkennom námestí

Električková doprava v Liberci je zabezpečovaná 4 dennými a jednou historickou linkou. Celková dĺžka tratí je 21,5 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky prevádzky[upraviť | upraviť zdroj]

11. septembra 1894 schválila rada mesta Liberec návrh na výstavbu trate elektrickej električky s rozchodom 1 000 mm. Bolo to v čase, keď jediná električková prevádzka na území Česka bola v Prahe, vďaka tomu sa Liberec zaradil medzi najmodernejšie mestá v Česku. Výstavba začala v máji 1897, o 3 mesiace neskôr bola trať dokončená a 25. augusta toho roku bola na nej slávnostne spustená prevádzka. Prvý úsek začínal pri železničnej stanici, odkiaľ viedol dvojkoľajovo ulicou 1. mája až k mostu cez Nisu, kde sa rozdvojoval a ulicami Jánskou a 1. mája pokračoval na Súkenné námestie. Odtiaľ opäť pokračoval každý smer osobitne na Benešovo námestie. Hore prechádzala trať Revolučnou a Moskovskou, dolu mierila ulicou Pražskou. Ďalej bola trať jednokoľajová (dvojkoľajová od 12. júna 1907) s výhybňami a viedla na konečnú stanicu Mestský lesík, dnešná ZOO. Od novembra 1897 sa jazdilo až k dnešnej konečnej, do Lidových sadov. Elektrická dráha si veľmi rýchlo získala obľubu verejnosti. V roku 1898 prepravila 800-tisíc cestujúcich. Z technických dôvodov bola už od začiatku prevádzky zavedená pravostranná prevádzka.

V roku 1899 bola sprevádzkovaná trať do Rochlice, na začiatku 20. storočia prebiehala výstavba nových tratí do Růžodolu I a do Horného Hanychova. Na jeseň roku 1906 bola z dôvodu Nemecko-českej výstavy postavená špeciálna trať na dopravu návštevníkov, tá však bola po ukončení výstavy demontovaná. V roku 1908 bola električková vozovňa presťahovaná z areálu elektrárne na dnešné miesto v Nitrianskej ulici. Od roku 1912 sa začali objavovať aj električky s tzv. lýrovými zberačmi namiesto pôvodných tyčových. Do roku 1914 bolo do Liberca dodaných 32 motorových a 8 vlečných vozidiel.

Počiatočne električkové nadšenie však ukončila 1. svetová vojna. Mnohí zamestnanci narukovali a prevádzka musela byť značne obmedzená. Električky slúžili aj na prepravu ranených vojakov od stanice k mestským lazaretom od 29. novembra 1914. Na konci júla 1915 sa v službe sprievodcov po prvýkrát objavili ženy.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Do tohto času bola liberecká elektrická dráha takmer čisto nemeckým podnikom s nemčinou ako úradným jazykom, až do roku 1925 bolo ministerstvom železníc nariadené dvojjazyčné označenie. Vozidlový park bol rozšírený o 10 vozidiel zo Studénky a ďalších sedem z Českej Lipy. 13. decembra 1924 bolo po prvýkrát zavedené číslovanie liniek:

  1. Nádraží – Lidové sady
  2. Rochlice – Růžodol I
  3. Soukenné náměstí – Horní Hanychov
  4. Lidové sady – Pekárny (od 1934)

V tomto čase nebolo budovaných mnoho tratí. Trať končiaca v Růžodole bola predĺžená asi o 700 m k reštaurácii Letka, v roku 1934 vznikla spojovacia trať od stanice k viaduktu, pričom pôvodný úsek Súkenné námestie - Viadukt bol zrušený, ktorá bola v roku 1940 zdvojkoľajnená.

Zatiaľ čo v roku 1929 bolo prepravených 8 miliónov pasažierov, počas hospodárskej krízy počet klesol na 5,4 milióna a straty na príjmoch vo výške 1 milióna korún museli byť riešené reklamnými tabuľami na vozidlách.

Doba socializmu[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou stavbou, ktorá sa po druhej svetovej vojne v libereckej električkovej doprave konala, bolo v roku 1955 prepojenie jabloneckej a libereckej električkovej siete, a to podľa dlhodobo existujúcich plánov. K 31. októbru 1960 boli pod tlakom doby zrušené trate do Rochlice a Růžodolu. To bolo posledné veľké rušenie tratí v meste na rozdiel od susedného Jablonca. V 70. rokoch bola kompletne zrekonštruovaná medzimestská trať do Jablonca. Pritom bola zrušená bloková slučka pri centre Jablonca a trať bola skrátená do novej slučky na Pasířskej ulici. V roku 1984 boli preložené obe jednokoľajové trate v centre do svojej dnešnej polohy. Koncom 80. rokov sa začala javiť stále dôležitejšia potreba upraviť rozchod koľají z 1 000 na 1 435 mm, ako to bolo vo všetkých mestách vtedajšej ČSSR okrem Bratislavy. Prestavba mestskej trate sa ale uskutočnila až v 90. rokoch.

Poslednými dodanými dvojnápravovými električkami bol jednotný typ 6MT. Kvôli nemožnosti prevádzky vozidiel Tatra T1 na úzkom rozchode boli prvými vozidlami koncepcie PCC v Liberci električky Tatra T2 dodávané od 1959, v rokoch 1956 a 1957, bola skúšaná aj prevádzka druhého prototypu tohto typu. Od roku 1965 sú v prevádzke klasické vozidlá Tatra T3. Posledné prišli do Liberca v roku 1987. O rok neskôr bola ukončená prevádzka vozidiel T2. Tie sa však v Liberci ešte raz objavili v 90. rokoch.

Pamätná koľaj na Pražskej ulici, pripomínajúca zrušenú jednokoľajovú trať (druhá koľaj pre opačný smer sa nachádzala na Moskovskej ulici)

90. roky[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto dobe bola najdôležitejšia modernizácia celej mestskej trate. Prestavba prebiehala v niekoľkých etapách od roku 1990 do roku 1998, kedy 14. augusta vyrazili do mesta prvé električky na rozchode 1 435 mm. Už v roku 1995 bol na Fügnerovej otvorený moderný terminál MHD, ktorý je zároveň aj symbolom libereckých električiek. Prerozchodovaná trať má tri koľajnice, takže je na nej možná prevádzka aj úzkorozchodných električiek vzhľadom na fakt, že električky z medzimestskej linky zaťahujú v Liberci do vozovne. V rokoch 19982005 bol úspešne zrekonštruovaný posledný úsek mestskej trate z Dolného Hanychova do Horného Hanychova.

Z dôvodu nedostatku električiek zakúpil Dopravný podnik mesta Liberca v polovici 90. rokov 8 ojazdených vozidiel Tatra T2R z Ostravy. Posledné dve vozidlá jazdia dodnes (2013). Liberec je tak zrejme posledné mesto na svete, ktoré v osobnej doprave prevádzkuje električky tohto typu. Električky T3 sa postupne modernizujú, v súčasnosti boli vyrobené aj novostavby nízkopodlažných vozidiel Tatra T3R.PLF. V roku 1998 bol do Liberca dodaný prototyp nízkopodlažnej električky Tatra RT6S, ktorá je však kvôli mnohým poruchám dlhodobo odstavená. V roku 2012 bola do Liberca dodaná električka typu EVO2, ktorá je zatiaľ v skúšobnej prevádzke.

Rozsah siete[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná sieť libereckých električiek sa skladá z mestskej trate Horní HanychovDolní HanychovViaduktNádražíFügnerovaŠaldovo náměstíLidové sady a medzimestskej trate FügnerovaVratislaviceJablonec nad Nisou. Medzi Súkenným námestím a Nádražím sa nachádza, dnes už zmodernizovaná, električková vozovňa Rybníček.

Zvažuje sa predĺženie trate v Hornom Hanychove až k lanovke na Ještěd a vybudovanie novej električkovej trasy do Rochlice. Tento plán bol hlavnou prioritou mnohých libereckých politických strán pred voľbami 2006.

Vozidlový park[upraviť | upraviť zdroj]

V Liberci sa využívajú nasledovné typy električiek:

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy
Vůz P.JPG Tatra T2 Tatra T2R, neprevádzkovaný od 17.11.2018
Tram liberec T3.jpg Tatra T3 Tatra T3, Tatra T3SUCS, Tatra T3m, Tatra T3M.04, Tatra T3R.PV, Tatra T3R.PLF, Tatra T3R.SLF
Czech Raildays 2012, Evo2 (01).jpg EVO2 EVO2

V Liberci bol prevádzkovaný aj jediný prototyp vozidla Tatra RT6S na svete, ktorý však bol dlhodobo odstavený. Koncom roka 2013 bolo vozidlo z Liberca odvezené ako historické vozidlo do Szegedu.[1]

Dopravný podnik miest Liberec a Jablonec nad Nisou vlastní aj jedno pracovné vozidlo Tatra KT4D (ev. č. 105) z nemeckého mesta Gera. Čoskoro aj KT4D bude prevezené rovnako ako RT6S do Szegedu.[2]

V Liberci sa na nachádza aj niekoľko historických vozidiel, o ktoré sa stará Boveraclub.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jak liberecké koleje opustil vůz RT6S... [online]. Pražské tramvaje, [cit. 2014-05-12]. Dostupné online. (čeština)
  2. Liberecká vozovna tramvají 2013 [online]. Pražské tramvaje, [cit. 2014-05-12]. Dostupné online. (čeština)
  • Karpaš, R. a kol.: Kniha o Liberci. Dialog, Liberec, 1996.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]