Električková doprava v Moste a Litvínove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Električková doprava v Moste a Litvínove
Električka Vario LF plus pricestuje k hlavnej stanici v Moste
Električka Vario LF plus pricestuje k hlavnej stanici v Moste
Základné údaje
ŠtátČesko Česko
MestoMost
Litvínov
PrevádzkovateľDopravný podnik miest Mostu a Litvínova
Súčasť IDSDoprava Úsťanského kraja
Zahájenie elektrickej prevádzky7. augusta 1901
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí18,6 km
Rozchod koľaje1435 mm (normální, od 1957)
Napätie600 V DC
Počet zastávok28 (2018)
Vozovnevozovňa Most
vozovňa Litvínov
Prevádzka
Počet liniek4 denné, 1 nočná
Dĺžka liniek74 km (2017)[1]
Počet vozňov48 (k 31. decembru 2017)[2]
Dopravný výkon1,5 mil. vozokm/rok (2017)[1]
Mapa siete
Schéma električkových tratí v Moste a Litvínove
Schéma električkových tratí v Moste a Litvínove
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons
Vario LF plus
Električka typu Škoda 03 T (Astra) v centre Litvínova
Vozovňa Litvínov
Historická T5B6 v Moste
Pohľad z kabíny vodiča Astry na medzimestskú trať

V severočeských mestách Most a Litvínov sa nachádza spoločná električková sieť s rozchodom koľají 1435 mm a dĺžkou približne 18,6 km, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik miest Mostu a Litvínova.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Koniec 19. storočia[upraviť | upraviť kód]

Na konci 19. storočia sa mesto Most, banské centrum celej oblasti, prudko rozvíjalo. Pribúdali nové závody, kam museli dochádzať zamestnanci. Situácia sa nakoniec stala neúnosnou, a tak v roku 1893 bola navrhnutá trať parnej električky. Trakcia sa však zmenila na elektrickú a stavať sa začalo v roku 1899. 7. augusta 1901 bola prvá trať dlhá 12,9 km vedúca od stanice cez Kopisty, Růžodol a Horní Litvínov do Janova sprevádzkovaná, medzimestský úsek viedol východnejšie ako dnešná trasa. Celá trať bola jednokoľajová s vtedy obvyklým a obľúbeným rozchodom 1 000 mm.

Prvá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

Koncom roku 1917 bola sieť predĺžená o úsek na Čepirožskú výšinu. Do druhej svetovej vojny sa trať viac nerozširovala, iba v roku 1938 bolo opäť na Čepirožskej výšine vykonané ďalšie predĺženie. V súvislosti s výstavbou petrochemických závodov z Záluží, ktoré mali za druhej svetovej vojny strategický význam, bola k nim zavedená trať, ktorá čiastočne využívala vlečky k bani Minerva. Ku koncu druhej svetovej vojny, v roku 1945, boli chemické závody v Moste a okolí bombardované, došlo aj k zničeniu medzimestskej električkovej trate, kvôli tomu sa sieť dočasne rozpadla na mostovskú a litvínovskú časť.

Druhá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

Po vojne bolo nutné trate opraviť, to bolo realizované počas niekoľkých mesiacov po skončení bojov. V rámci dvojročky boli dokonca zdvojkoľajnené a preložené niektoré úseky, napríklad trať ku stanici. Okolo roku 1950 bolo v Moste 5 električkových liniek, objavili sa aj nové električky typu 6MT zriadené z Teplíc. Ďalšou dôležitou úlohou bola modernizácia medzimestskej trate, rozhodlo sa tak o výstavbe modernej rýchlodrážnej a normálnerozchodnej trate. Jej prvý úsek bol v Litvínove uvedený do prevádzky 1. apríla 1957.

V súvislosti s tým museli byť vyradené staré električkové vozidlá drevenej konštrukcie s lýrovými zberačmi, ktoré boli nahradené električkami typu Tatra T1, Tatra T2 a neskôr Tatra T3. Modernizácia električiek zároveň k roku 1959 ukončila prevádzku trolejbusovej dopravy, ktorá sa tým stala nadbytočnou.

V roku 1961 bola rýchlodráha predĺžená do Velebudíc k súčasnej vozovni, zároveň bola k 24. marcu definitívne ukončená prevádzka úzkorozchodných električiek. V 70. rokoch sa električková sieť, rovnako ako celé mesto Most, musela pripraviť na presťahovanie. Vďaka prechádzajúcim úpravám však nešlo o príliš náročný proces. Premiestnenie mesta bolo dokončené do roku 1978, trať bola premiestnená ku koridoru na úpätí Hněvína a úsek cez starý Most bol opustený. Toho istého roku bola postavená trať k novej mostovskej stanici.

Starý Most bol vyprataný a neskôr zbúraný, nahradilo ho vtedy moderné sídlisko pre 65-tisíc obyvateľov. Posledné rozšírenie prebehlo v roku 1981 ako krátke predĺženie na nové obratisko vo Velebudiciach. V 80. a 90. rokoch v Moste jazdili aj električky Tatra KT8D5 a Tatra T5B6, „kátéčka“ však boli roku 1997 odpredané do maďarského Miškovca.

21. storočie[upraviť | upraviť kód]

V prvých rokoch 21. storočia pribudli úplne nové nízkopodlažné električky Škoda 03 T. Na konci roku 2012 bola dodaná jedna električka Vario LF plus, neskôr k nej pribudlo druhé vozidlo rovnakého typu.

Súčasný stav[upraviť | upraviť kód]

Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova, prevádzkovateľ siete, sa snaží o modernizáciu zastaraného vozidlového parku. Popri vozidlách T3 jazdia aj dve moderné nízkopodlažné vozidlá typu Škoda 03 T a Vario LF plus. V prevádzke sú dnes 4 linky. S rozširovaním električkovej siete sa zatiaľ nepočíta, isté ale je odpredávanie prebytočných električiek.

Vozidlový park[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti sú v Moste a Litvínove v prevádzke osobné električky týchto typov:

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet
Tatra T3M.3 Tatra T3 Tatra T3, Tatra T3SUCS, Tatra T3M.3 ?
Škoda 03T Škoda 03 T Škoda 03 T (obchodný názov Astra) 2
Vario LF plus Vario LF plus Vario LF plus 2
Czech Raildays 2015, EVO1 (10).jpg EVO1 EVO1 1

Ako historické je evidované unikátne vozidlo Tatra T5B6 ev. č. 273, vyrobený iba vo dvoch prototypoch. Oba jazdili v Moste a Litvínove v pravidelnej prevádzke v rokoch 19791990.

Električkové linky[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti sú v prevádzke štyri električkové linky:

  • Linka 1: Litvínov, Citadela – Most, Velebudická
  • Linka 2: Most, nádraží – Most, Velebudická
  • Linka 3: Litvínov, Citadela – Most, nádraží
  • Linka 4: Litvínov, Citadela – Most, dopravní podnik

Vozovne[upraviť | upraviť kód]

Na to, že je miestna sieť pomerne malá, má dve vozovne:

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Výroční zpráva 2017 [online]. Sdp-cr.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  2. Výroční zpráva 2017 [online]. Dpmost.cz.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]