Električková doprava v Plzni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Električková doprava v Plzni
Električka Vario LF2/2 IN v zastávke Anglické nábřeží
Električka Vario LF2/2 IN v zastávke Anglické nábřeží
Základné údaje
ŠtátČesko Česko
MestoPlzeň
PrevádzkovateľPlzeňské městské dopravní podniky
Súčasť IDSIntegrovaná doprava Plzeňska
Zahájenie prevádzky29. júna 1899
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí20,3 km
Rozchod koľaje1435 mm (normálny)
Napätie600 V DC
Počet zastávok51 (2018)
Vozovnevozovňa Slovany
Prevádzka
Počet liniek3
Dĺžka liniek23,9 km (2017)[1]
Počet vozňov116 (k 31. decembru 2017)[1]
Počet cestujúcich38,5 mil./rok (2017)[1]
Dopravný výkon5,5 mil. vozokm/rok (2017)[1]
Mapa siete
Schéma električkových liniek v Plzni v roku 2009
Schéma električkových liniek v Plzni v roku 2009
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons
Električka KT8D5
Klasická električka Tatra vo vozovni
Historická električka T1
Skúšobné jazdy vykonávala v Plzni aj nová električka Škoda 14 T určená pre Prahu

Plzeň, štvrté najväčšie mesto v Česku, prevádzkuje električkovú dopravu. Prevádzkovateľom sú Plzeňské městské dopravní podniky (PMDP) vlastnené mestom. Električky sa podieľajú na celkovom objeme verejnej dopravy v meste asi 45%, tvoria tak chrbticu dopravného systému mesta. Dĺžka siete je 20,3 km. Rozchod koľají činí 1 435 mm.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Koniec 19. storočia[upraviť | upraviť kód]

V 19. storočí sa Plzeň vďaka novým priemyselným podnikom rozrastala tak rýchlo, že potrebovala akútne riešenie zložitej dopravnej situácie. Ako vhodná prišla mestu električka, ktorej plány predložil František Křižík. Jeho firma potom so Škodovými závodmi realizovala aj výstavbu tratí, ktorých prevádzka na prvom úseku bola slávnostne spustená 29. júna 1899. Celá sieť sa skladala z troch jednokoľajových tratí (BoryLochotín, SkvrňanyNepomucká třída, NáměstíPlynárna). Trať viedla aj južnou časťou dnešného Námestia republiky. Vozovňa s elektrárňou bola umiestnená v bývalom cukrovare v Cukrovarskej ulici a električky prepravili ročne 800 tisíc ľudí.

Po spustení prevádzky bolo dodaných 20 motorových vozňov. Mechanickú časť vyrobil priemyselník Václav Brožík, elektrickú sám Křižík. Už nasledujúci rok bol vozňový park rozšírený o 5 motorových vozidiel a 4 vlečné vozne.

Prvá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1910 a 1923 bola trať k Plynárni predĺžená až do Doudlevke, hoci to bola najmenej využívaná linka. Číslovanie liniek bolo zavedené v roku 1925. Úsek na Nepomuckou třídu bol na konci 20. rokov zdvojkoľajnený. O niekoľko rokov neskôr boli predĺžené aj trate vo Skvrňanoch a na Slovanoch. K 15. júnu 1929 bola sprevádzkovaná druhá jednosmerná električková trať na Námestí republiky na severnej strane. Za druhej svetovej vojny bola sprevádzkovaná dnešná vozovňa Slovany.

Rozrastal sa aj vozňový park, objavili sa električky nové aj odkúpené od pražských elektrických podnikov. V druhej polovici 30. rokov sa začali objavovať aj prvé slučky, vďaka ktorým tak mohli byť dodané prvé jednosmerné vozne. Po vzniku protektorátu museli byť tieto električky prestavané na pravostranné.

Druhá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

Po druhej svetovej vojne bol zdvojkoľajnený úsek do Skvrňan a v roku 1949 bola zrušená električková trať LochotínDoudlevce, ktorá bola nahradená trolejbusmi. Časť tejto trate sa používala až do roku 1994 na spojenie Ústredných dielní v Cukrovarskej ulici so zvyškom koľajovej siete.

Na prelome 50. a 60. rokov sa začali stavať nové sídliská, ktoré vyžadovali dopravné spojenie, čo sa stalo impulzom pre ďalší rozvoj električkovej dopravy. Na Světovar bola sprevádzkovaná električková trať v roku 1962, sídlisko Skvrňany bolo pripojené v roku 1973. Košutka a Bolevec na severe mesta majú električkovú trať, ktorá nahradila nevýkonnú trolejbusovú dopravu od 80. rokov, len chvíľu po tom, čo tu vzniklo rozsiahle sídlisko. Bolevecká trať však nebola v tomto čase dokončená celá, ale iba z polovice. V dnešnej podobe vrátane severnej časti slúžila verejnosti až od roku 1990.

Po vojne bolo nakúpených ešte niekoľko jednosmerných vozňov a niekoľko starších električiek z Prahy. Prevádzka dvojnápravových električiek skončila v Plzni ako v prvom meste vtedajšieho Česko-Slovenska v roku 1963. V 50. rokoch boli dodané prvé moderné štvornápravové vozne koncepcie PCC, Tatra T1. Na začiatku 60. rokov ich nasledovali električky Tatra T2 a o niečo neskôr aj legendárna Tatra T3, ktorá sa stala základom vozňového parku plzenských električiek. Plzeň bola posledným mestom v Česku, kde dojazdili vozne T1, a to v apríli 1987. O dva roky neskôr bolo dodaných aj 12 trojčlánkových vozidiel Tatra KT8D5.

90. roky[upraviť | upraviť kód]

Po prevrate v roku 1989 už nedošlo v rozsahu električkovej siete k žiadnym väčším zmenám, iba linkové vedenie sa zmenilo tak, že z pôvodných piatich sú v prevádzke tri linky. Zásadnými zmenami prešiel vozňový park. Objavili sa prvé modernizácie električiek (Škoda 01 T, Tatra T3R.P), výrobu električiek navyše spustila plzenská Škoda, ktorá do svojho mesta dodala 11 nízkopodlažných vozidiel Škoda 03 T. V rámci skúšobných jázd výrobcu sa na koľajovej trati objavili aj ďalšie typy, ako napr. Škoda 10 T pre americký Portland, alebo Škoda 14 T pre Prahu. Vo vozovni Slovany je odstavený aj prototyp električky Škoda 05 T, ktorý nie je vhodný na pravidelnú dopravu

Úvahy do budúcnosti[upraviť | upraviť kód]

Svojho času existoval návrh previesť električkovú trať vedúcu priamym centrom mesta pod zem, podobným spôsobom, ako sa plánuje v Brne. Počítalo sa aj s električkovou traťou na sídlisko Doubravka, dnes sa uvažuje o predĺžení trate z Borov k neďalekej priemyselnej zóne.

Vozovne[upraviť | upraviť kód]

  • Vozovňa Slovany
  • Vozovňa Skvrňany (nebola postavená, hoci sa v 80. rokoch plánovala)

Vozidlový park[upraviť | upraviť kód]

[2]

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet Poznámky
Tram T3P in Plzen Czech Republic.JPG Tatra T3 Tatra T3M, Tatra T3P, Tatra T3R.PLF 56
Tramvaj KT8D5 Plzen.295.jpg Tatra KT8D5 Tatra KT8D5.RN2P 12
090905 Pilsen IMG 0835.JPG Škoda 03T Škoda 03T 10 Staré označenie: LTM10.08, vozne sa nazývajú aj Astra
Plzeň-Východní Předměstí, Mikulášská, VarioLF.jpg Vario LF Vario LFR.S 26
Vario LF+ Vario LF+ 4
Plzeň, tramvaj VarioLF2 2 IN (02).jpg Vario LF2/2 IN Vario LF2/2 IN 4
Tram K3R-NT Plzen Czech republic.JPG Tatra K3R-NT Tatra K3R-NT 4 Električky vyrobené z pôvodných vozidiel T3

PMDP vlastní aj štyri historické vozidlá – pôvodná električka Křižík – Brožík z roku 1899, vozidlo Tatra T1 z roku 1956, vozeň Tatra T2 z roku 1958 a vozeň Tatra T3 z roku 1976.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Výroční zpráva 2017 [online]. Pmdp.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  2. http://plzensketramvaje.cz/?page=tramvaje.htm

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]