Električková doprava v Plzni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Električka KT8D5
Klasická električka Tatra vo vozovni
Historická električka T1
Skúšobné jazdy vykonávala v Plzni aj nová električka Škoda 14 T určená pre Prahu

Električková doprava v Plzni je prevádzkovaná podnikom Plzeňské městské dopravní podniky (PMDP), ktoré vlastní mesto. Električky sa podieľajú na celkovom objeme verejnej dopravy v meste asi 45%, tvoria tak nosný systém dopravného systému mesta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Koniec 19. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí sa Plzeň vďaka novým priemyselným podnikom rozrastala tak rýchlo, že potrebovala akútne riešenie zložitej dopravnej situácie. Ako vhodná prišla mestu električka, ktorej plány predložil František Křižík. Jeho firma potom so Škodovými závodmi realizovala aj výstavbu tratí, ktorých prevádzka na prvom úseku bola slávnostne spustená 29. júna 1899. Celá sieť sa skladala z troch jednokoľajových tratí (BoryLochotín, SkvrňanyNepomucká třída, NáměstíPlynárna). Trať viedla aj južnou časťou dnešného Námestia republiky. Vozovňa s elektrárňou bola umiestnená v bývalom cukrovare v Cukrovarskej ulici a električky prepravili ročne 800 tisíc ľudí.

Po spustení prevádzky bolo dodaných 20 motorových vozňov. Mechanickú časť vyrobil priemyselník Václav Brožík, elektrickú sám Křižík. Už nasledujúci rok bol vozový park rozšírený o 5 motorových vozidiel a 4 vlečné vozy.

Prvá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1910 a 1923 bola trať k Plynárni predĺžená až do Doudlevke, hoci to bola najmenej využívaná linka. Číslovanie liniek bolo zavedené v roku 1925. Úsek na Nepomuckou třídu bol na konci 20. rokov zdvojkoľajnený. O niekoľko rokov neskôr boli predĺžené aj trate vo Skvrňanoch a na Slovanoch. K 15. júnu 1929 bola sprevádzkovaná druhá jednosmerná električková trať na Námestí republiky na severnej strane. Za druhej svetovej vojny bola sprevádzkovaná dnešná vozovňa Slovany.

Rozrastal sa aj vozový park, objavili sa električky nové aj odkúpené od pražských elektrických podnikov. V druhej polovici 30. rokov sa začali objavovať aj prvé slučky, vďaka ktorým tak mohli byť dodané prvé jednosmerné vozy. Po vzniku protektorátu museli byť tieto električky prestavané na pravostranné.

Druhá polovica 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne bol zdvojkoľajnený úsek do Skvrňan a v roku 1949 bola zrušená električková trať LochotínDoudlevce, ktorá bola nahradená trolejbusmi. Časť tejto trate sa používala až do roku 1994 na spojenie Ústredných dielní v Cukrovarskej ulici so zvyškom koľajovej siete.

Na prelome 50. a 60. rokov sa začali stavať nové sídliská, ktoré vyžadovali dopravné spojenie, čo sa stalo impulzom pre ďalší rozvoj električkovej dopravy. Na Světovar bola sprevádzkovaná električková trať v roku 1962, sídlisko Skvrňany bolo pripojené v roku 1973. Košutka a Bolevec na severe mesta majú električkovú trať, ktorá nahradila nevýkonnú trolejbusovú dopravu od 80. rokov, len chvíľu po tom, čo tu vzniklo rozsiahle sídlisko. Bolevecká trať však nebola v tomto čase dokončená celá, ale iba z polovice. V dnešnej podobe vrátane severnej časti slúžila verejnosti až od roku 1990.

Po vojne bolo nakúpených ešte niekoľko jednosmerných vozov a niekoľko starších električiek z Prahy. Prevádzka dvojnápravových električiek skončila v Plzni ako v prvom meste vtedajšieho Česko-Slovenska v roku 1963. V 50. rokoch boli dodané prvé moderné štvornápravové vozy koncepcie PCC, Tatra T1. Na začiatku 60. rokov ich nasledovali električky Tatra T2 a o niečo neskôr aj legendárna Tatra T3, ktorá sa stala základom vozového parku plzenských električiek. Plzeň bola posledným mestom v Česku, kde dojazdili vozy T1, a to v apríli 1987. O dva roky neskôr bolo dodaných aj 12 trojčlánkových vozidiel Tatra KT8D5.

90. roky[upraviť | upraviť zdroj]

Po prevrate v roku 1989 už nedošlo v rozsahu električkovej siete k žiadnym väčším zmenám, iba linkové vedenie sa zmenilo tak, že z pôvodných piatich sú v prevádzke tri linky. Zásadnými zmenami prešiel vozový park. Objavili sa prvé modernizácie električiek (Škoda 01 T, Tatra T3R.P), výrobu električiek navyše spustila plzenská Škoda, ktorá do svojho mesta dodala 11 nízkopodlažných vozidiel Škoda 03 T. V rámci skúšobných jázd výrobcu sa na koľajovej trati objavili aj ďalšie typy, ako napr. Škoda 10 T pre americký Portland, alebo Škoda 14 T pre Prahu. Vo vozovni Slovany je odstavený aj prototyp električky Škoda 05 T, ktorý nie je vhodný na pravidelnú dopravu

Úvahy do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Svojho času existoval návrh previesť električkovú trať vedúcu priamym centrom mesta pod zem, podobným spôsobom, ako sa plánuje v Brne. Počítalo sa aj s električkovou traťou na sídlisko Doubravka, dnes sa uvažuje o predĺžení trate z Borov k neďalekej priemyselnej zóne.

Vozovne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vozovňa Slovany
  • Vozovňa Skvrňany (nebola postavená, hoci sa v 80. rokoch plánovala)

Vozidlový park[upraviť | upraviť zdroj]

[1]

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet Poznámky
Tram T3P in Plzen Czech Republic.JPG Tatra T3 Tatra T3M, Tatra T3P, Tatra T3R.PLF 56
Tramvaj KT8D5 Plzen.295.jpg Tatra KT8D5 Tatra KT8D5.RN2P 12
090905 Pilsen IMG 0835.JPG Škoda 03T Škoda 03T 10 Staré označenie: LTM10.08, vozy sa nazývajú aj Astra
Plzeň-Východní Předměstí, Mikulášská, VarioLF.jpg Vario LF Vario LFR.S 26
Vario LF+ Vario LF+ 4
Plzeň, tramvaj VarioLF2 2 IN (02).jpg Vario LF2/2 IN Vario LF2/2 IN 4
Tram K3R-NT Plzen Czech republic.JPG Tatra K3R-NT Tatra K3R-NT 4 Električky vyrobené z pôvodných vozidiel T3

PMDP vlastní aj štyri historické vozidlá – pôvodná električka Křižík - Brožík z roku 1899, vozidlo Tatra T1 z roku 1956, voz Tatra T2 z roku 1958 a voz Tatra T3 z roku 1976.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]