PCC

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Električky koncepcie PCC v San Franciscu
Historická električka PCC v dopravnom múzeu v Minnesote

PCC je koncepcia električky, ktorú v Spojených štátoch pred druhou svetovou vojnou zvolili za najlepšie riešenie električky. PCC je stratka z Presidents' Conference Committee Car, alebo "voz výboru zjazdu prezidentov", ide o prezidentov dopravných spoločností v USA.

Koncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • skriňa električky spočíva na dvoch otočných podvozkoch
  • každý podvozok má dve nápravy, teda štyri kolesá
  • kolesá sú vybavené gumenými dielmi na zníženie vibrácií a hluku
  • v podvozku sú dva trakčné motory, každý poháňa jednu nápravu
  • motory sú umiestnené pozdĺžne, teda tak, že osi motorov sú kolmé na osi náprav
  • z motora na nápravu sa výkon a točivý moment prevádza kĺbovým hriadeľom a nápravovou prevodovkou
  • v nápravovej prevodovke je hypoidný prevod
  • elektrické riadenie sa realizuje pomocou mnohostupňového odporníka, ktorý umožňuje plynulejšiu a rýchlejšiu akceleráciu, pôvodne existovali dve odlišné koncepcie Westinghouse a General Electric

Čo koncepcia PCC neznamená[upraviť | upraviť zdroj]

  • neurčuje, či je voz obojsmerný alebo jednosmerný
  • neurčuje typ zberačov (tyčový/pantografový)
  • neurčuje zúžené čelá a vôbec karosériu ani interiér

Prínos[upraviť | upraviť zdroj]

Električky koncepcie PCC boli po dlhý čas technickou špičkou, mali najlepšie možné technické a jazdné vlastnosti. Po druhej svetovej vojne sa rozšírili aj do Európy, medzi rokmi 1951 a 1989 sa vyrábali aj v Česko-Slovensku ako typy T1T3.