Električková doprava v Ostrave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Električková doprava v Ostrave
Električka Vario LF u vodárne v Novej Vsi
Električka Vario LF u vodárne v Novej Vsi
Základné údaje
ŠtátČesko Česko
MestoOstrava
PrevádzkovateľDopravný podnik Ostrava
Súčasť IDSIntegrovaný dopravný systém Moravskosliezskeho kraja ODIS
Zahájenie prevádzky18. augusta 1894
Zahájenie elektrickej prevádzky1. mája 1901
Trakcia1894 – 1901 parná
od 1901 elektrická
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí62,7 km (2017)[1]
Rozchod koľaje1435 mm (normálny)
Napätie600 V DC
Počet zastávok101 (2017)[1]
Vozovnevozovňa Poruba
vozovňa Moravská Ostrava
Prevádzka
Počet liniek15 denných, 2 nočné
Dĺžka liniek230,3 km (2017)[1]
Počet vozov260 (k 31. decembru 2017)[1]
Počet cestujúcich46,2 mil./rok (2017)[1]
Dopravný výkon13,3 mil. vozokm/rok (2017)[1]
Logo Wikimedia Commons multimediální obsah na Commons
T6A5 v Ostrave
K2R.P
Vario LF
Vario LF3
Tatra T1
KT8D5R.N1
Typický interiér Ostravských električek.

Električkovú dopravu v Ostrave, treťom najväčšom meste Česka, zabezpečuje Dopravný podnik Ostrava (DPO).

DPO v septembri 2014 prevádzkoval električkovú dopravu na 62,7 km električkových tratí o rozchodu koľají 1435 mm, na ktorých jazdilo 17 liniek, označených číslami 1–12, 14, 15, 17 (denné linky) a 18 a 19 (nočné linky). Ostravská sieť električiek je treťou najväčšou v krajine po Prahe a Brne.

Dejiny električiek so štandardným rozchodom[upraviť | upraviť kód]

Vznik električkovej prevádzky[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako v iných mestách bolo hlavným dôvodom zriadenia električkovej dopravy v Ostrave spojenie mesta so železničnou stanicou, ktoré leží vo štvrti Přívoz. Hoci na tejto trase už jazdili omnibusy, prestávali stačiť rozrastajúcemu sa mestu. 18. augusta 1894 tak bola otvorená prvá linka parnej električky zo stanice cez Moravskú Ostravu do Vítkovíc. Majiteľom prevádzky bola spoločnosť Brünner Local Eisenbahn Gesellschaft (BLEG, Brnianska spoločnosť miestne dráhy). Prvé rozšírenie siete prebehlo o dva roky neskôr, kedy bola sprevádzkovaná odbočka k Říšskemu mostu. V roku 1899 bola spustená prevádzka na trati Moravská Ostrava - Lhotka - Hulváky. Rozširovanie siete parnej električky však zvyšovalo náklady a klesala hospodárnosť celého projektu. Následkom toho bola sieť k 1. máju roku 1901 elektrifikovaná.

V parnej prevádzke sa využívalo celkom 23 vlečných vozov a 12 električkových rušňov, z ktorých niektoré zostali v prevádzke až do roku 1922, keď ich v nákladnej doprave vytlačili elektrické rušne. Prvých 15 motorových vozov pre elektrickú dráhu vyrobila vagónka v Poľskom Sanoku.

Prevádzka električiek v prvej polovici 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

Električková sieť sa postupne rozširovala, v roku 1907 boli sprevádzkované dokonca dve trate, jedna zo Svinova, druhá spojila Mariánske hory s Vítkovicami. 1. augusta 1911 zmenil vlastník meno aj sídlo spoločnosti, BLEG vystriedali Moravskoostravské místní dráhy so sídlom v Moravskej Ostrave, v roku 1920 sa podnik opäť premenoval, tentokrát na Společnost moravských místních drah. Na Ostravsku v tejto dobe prevádzkovalo električkovú dopravu najviac dopravcov vo vtedajšom Česko-Slovensku. Rovnako ako ostravská, normálnorozchodná sieť, sa rozrastala sa aj tá na východ od nej, úzkorozchodná. Preto boli nové trate v Moravskej Ostrave budované hlavne na juhu mesta, aby sa neprekrývali s úzkorozchodnou.

Od začiatku 20. rokov začalo prebiehať zdvojkoľajovanie najvyťaženejších úsekov. V tomto období sa postavilo aj niekoľko nových tratí, napríklad vo Vítkoviciach, k Mestským kúpeľom alebo do Zábřehu. Bola postavená aj nová vozovňa v Křivej ulici. V roku 1923 bola dokončená elektrifikácia trate Svinov - Klimkovice, ktorá bola postavená pre železničnú prevádzku už v roku 1911.

Vozový park sa priebežne dopĺňal. V Ostrave sa objavili vozy napríklad z vagónky Kopřivnice alebo z brnianskej Královopolskej strojárne (KPS). V rokoch 19221932 si SMMD sama vo vlastných dielňach postavila 16 motorových a 12 vlečných vozov.

Vítkovická závodná dráha[upraviť | upraviť kód]

V roku 1913 bola sprevádzkovaná normálnorozchodná drobná dráha Vítkovice - Zábřeh. Parnú prevádzku na tejto trati zabezpečovalo Vítkovické horní a hutní těžířstvo predovšetkým pre nákladnú dopravu. Od 3. júla 1913 boli na dráhe prevážaní cestujúci parným motorovým vozom systému Komarek. V roku 1930 bola uvedená do prevádzky odbočka zo Zábřehu do Hrabovej, v roku 1934 prevádzkovateľ celú svoju sieť elektrifikoval a zaviedol elektrickú prevádzku 29. marca. VHHT prevádzkovalo túto dráhu až do roku 1953, kedy bola ako posledná zo všetkých dráh na Ostravsku začlenená do Dopravných podnikov mesta Ostravy. Ešte predtým v roku 1948 stačilo VHHT sieť rozšíriť o predĺženie do Hrabovej, Ščučí.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť kód]

Mníchovská dohoda zmenila štátne hranice Česko-Slovenska, ktoré muselo postúpiť veľkú časť Ostravska Nemecku a Poľsku, nová hranica bola teraz na rieke Odra. Trate do Svinova a Klimkovíc tak museli byť zatvorené. Prevádzka na nich bola obnovená až počas vojny, v roku 1941. SMMD bolo medzitým premenované na nemecké MLEG. V tejto dobe došlo len k drobnému predĺženiu, a to zo Zábřehu do Bělského lesa ku kasárňam.

Doba socializmu[upraviť | upraviť kód]

1. januára 1949 boli ustanovené Dopravní podniky města Ostravy, do ktorých boli okrem SMMD začlenené aj Vítkovická závodná dráha (tá až o 4 roky neskôr) a dopravcovia, ktoré prevádzkovali na Ostravsku úzkorozchodné dráhy. Po vojne bola elektrifikovaná železničná trať SvinovKyjovice-Budišovice, postavená v roku 1926. Na počiatku 50. rokov sa začale rozrastať nové sídliská, hlavne v Zábřehu, bolo preto nutné ich dopravne obslúžiť. Najprv bola zavedená kyvadlová doprava, neskôr nahradená regulárnou električkovou traťou. V roku 1950 bola na sieť napojená aj železničná trať PetřkoviceHlučín. K júlu 1953 bola konečne zjednotená prevádzka celej električkovej siete pod DPMO, ten sa tak stal dominantným dopravcov. V súvislosti s výstavbou Novej Hute Klementa Gottwalda (NHKG) bolo nutné vybudovať k nej električkovú trať. Prvý úsek bol hotový v roku 1953, druhý o rok neskôr. Táto trať nebola s ostatnými sieťami nijako prepojená, medzi Hranečníkom a Výstaviskom totiž jazdili ešte úzkorozchodné električky. Prvá koľaj tohto úseku bola prerozchodovaná roku 1955, druhá o 4 roky neskôr.

Ďalším veľkým sídliskom, ktoré potrebovalo dopravnú obsluhu, bolo socialistické mesto Poruba. Trať sa sem stavala v niekoľkých etapách. Začalo sa 19. decembra 1958 sprevádzkovaním úseku k zastávke Pustkovecká, celá potom bola úspešne daná do prevádzky 3. apríla 1960, kedy bola sprevádzkovaná aj vozovňa Poruba. V polovici 60. rokov bolo vzhľadom k výstavbe Polanecké spojky ČSD nutné preorganizovať všetky trate v oblasti Zábřehu, a tak sa rušili a stavali nové preložky. Prvou lastovičkou bolo zrušenie trate k Pískovým dolom a z vítkovického Mierového námestia cez Jeremenkovu a Lidickú Vítkovických železiarní.

V rokoch 19431951 bolo kvôli obnove vozového parku dodané z KPS 30 motorových vozov, ďalších 19 starších bolo zakúpených z Prahy. Po tom, ako bola vítkovická dráha začlenená do DPMO, prevzal dopravný podnik aj 16 motorových vozov z rokov 19341953 a 19 vlečných vozov z rokov 19221953 z VZD. Už v roku 1955 boli do Ostravy dodané prvé električky Tatra T1, celkom 44 vozov a jeden pôvodne z Košíc, nasledovali ich vozy Tatra T2 (100 električiek + 6 pôvodne z Ústí nad Labem) a legendárna Tatra T3 (98 vozov + 1 pôvodne z Prahy). Unikátna bola prevádzka dvoch prototypov kĺbových električiek Tatra K1 v rokoch 19651968. V menšom počte sa v Ostrave objavili aj článkové vozy Tatra K2, 8 kusov.

70. a 80. roky[upraviť | upraviť kód]

K novým ústredných dielňam v Martinove bolo zriadené električkové spojenie 15. júna 1969, 1. augusta 1970 až na dnešnú slučku Martinov. V nasledujúcich dvoch desaťročiach sa stavali prevažne trate do nových sídliskových celkov, akými boli napríklad trate na Dubine (1985) a spojenie medzi poštou a vodárňou v Zábřehu (1987). Naopak niektoré trate sa zase zrušili, napríklad od vtedajšieho Kina Edison do Hrabůvky alebo bývalé železničné trate do Klimovíc a Hlučína. V roku 1972 bola ukončená prevádzka nákladnej dopravy.

V 80. rokoch boli dodané 2 električky Tatra K2YU a predovšetkým 127 vozov Tatra T3SUCS, ktoré umožnili vyradiť prevažnú väčšinu električiek T2.

90. roky[upraviť | upraviť kód]

Zamatová revolúcia a zmena spoločensko-ekonomických pomerov sa prejavila aj v Ostrave, najnápadnejšou zmenou bola zmena náteru vozov z červenej krémovej na bielu, modrú a žltú. Deväťdesiate roky priniesli tak skvalitnenie MHD v Ostrave, ako aj zastavenie výstavby nových električkových tratí. To sa zmenilo až v roku 1999, kedy bola spustená prevádzka na poslednom úseku trate pozdĺž Místeckej ulice. V roku 2001 oslávila elektrická električka v meste sté výročie.

Už v roku 1989 sa v Ostrave objavila prvá trojčlánková električka Tatra KT8D5, o rok neskôr ich bolo zaradených ďalších 15. V rokoch 19941998 bolo do prevádzky zaradených celkom 38 vozov Tatra T6A5. Medzi rokmi 1998 a 2001 ich nasledovalo 14 nízkopodlažných električiek Škoda 03 T (Astra). Deväť vozov Inekon 01 Trio pochádza z rokov 20022004. Od roku 2005 sú v prevádzke aj nízkopodlažné novostavby vozov T3 - električky Vario LF.

Vozovne[upraviť | upraviť kód]

Vozový park[upraviť | upraviť kód]

V Ostrave sú v súčasnosti v prevádzke nasledujúce typy električiek:

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Poznámka
Tatra T3SUCS Tatra T3 Tatra T3SUCS, Tatra T3G, Tatra T3R.E, Tatra T3R.P, Tatra T3R.EV
Tatra K2P Tatra K2 Tatra K2G, Tatra K2P
Tatra KT8D5R.N1 Tatra KT8D5 Tatra KT8D5R.N1 V Ostrave jazdia už len prerobené jednosmerné vozidlá tohto typu
Tatra T6A5 Tatra T6A5
Škoda 03T Škoda 03T Obchodný názov Astra
Inekon 01 Trio Inekon 01 Trio
VV60LF VV60LF Vlečné vozy bez vlastného pohonu
VarioLFR.E VarioLF VarioLFR.E, VarioLFR.S
VarioLF2 VarioLF2
VarioLF3 VarioLF3
VarioLF3/2 VarioLF3/2
VarioLF2 plus VarioLF2 plus

K marcu 2013 DPO prevádzkoval 273 električiek (z toho 95nízkopodlažných) určených na osobnú dopravu. Okrem nich má dopravný podnik aj niekoľko služobných vozov.

DPO vlastní aj veľkú kolekciu historických električiek, celkom 18 vozov, vrátane prvej historickej K2 na území Česka.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f Výroční zpráva 2017 [online]. Dpo.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]