Dnepropetrovsk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dnipro)
Dnepropetrovsk
(Дніпро)
mesto
Zhora dole: Katedrála Premenenia Pána, centrum mesta a most Merefa-Cherson
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Dnepropetrovská oblasť
Rieka Dneper
Nadmorská výška 155 m n. m.
Súradnice 48°27′00″S 34°59′00″V / 48,45000°S 34,98333°V / 48.45000; 34.98333
Rozloha 405 km² (40 500 ha)
Obyvateľstvo 1 017 000 (2018)
Hustota 2 511,11 obyv./km²
Vznik 1776
Primátor Borys Aľbertovyč Filatov
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 49000
Telefónna predvoľba +380 56(2)
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dnepropetrovsk[1] (ukr. ДніпроDnipro; rus. ДнепрDnepr) je štvrté najväčšie mesto na Ukrajine. Má rozlohu 397 km² a okolo 1 milióna obyvateľov. Je to oblastné mesto a dôležitý prístav na rieke Dneper.

Dnipro je významný priemyselný, ekonomický a dopravný uzol. V meste sa nachádza metalurgický a špeciálny priemysel. Najvýznamnejšie je hutníctvo železa, kovoobrábanie, výroba strojov a iný ťažký priemysel. Mesto má svoje metro a medzinárodné letisko.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1776 – 1796 bolo mesto pomenované Jekaterinoslav (rus. Екатеринослав), podľa ruskej cárovnej Kataríny II. Neskôr v rokoch 1796 – 1802 sa mesto nazývalo Novorossijsk (rus. Новороссийск). Po smrti Pavla I. sa znovu začal používať názov Jekaterinoslav, ktorý zotrval až do sovietskej éry, keď mesto premenovali na Dnepropetrovsk (rus. Днепропетровск; ukr. ДніпропетровськDnipropetrovsk), na počesť ukrajinského boľševického revolucionára Grigorija Petrovského. Toto pomenovanie vydržalo 90 rokov, kým ho 19. mája 2016 ukrajinský parlament v rámci odstraňovania sovietskych názvov zmenil na Dnipro (ukr. Дніпро; rus. ДнепрDnepr).[2] V slovenčine však naďalej platí názov „Dnepropetrovsk“.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené v roku 1783. Priemyselný rozvoj sa začal výstavbou železnice Donbas-Kryvyj Rih v roku 1884. Od roku 1887 v meste fungoval metalurgický závod s vysokou pecou, v nasledujúcich rokoch bola spustená aj valcovňa.[3] Obyvatelia mesta sa zúčastnili ruskej revolúcie v rokoch 1905 - 1907.

Počas druhej svetovej vojny mesto 25. augusta 1941 okupovali nacistické vojská. Oslobodený sovietskymi vojskami bol až po viac než dvoch rokoch 25. októbra 1943.

V období po druhej svetovej vojne malo mesto štatút uzatvoreného mesta[4] a bolo neprístupné pre osoby žijúce v zahraničí z dôvodu prítomnosti špeciálnej výroby rakiet a iných zbraní.

V roku 2016 sa v rámci odstraňovania sovietskych názvov na Ukrajine zmenil názov z Dnepropetrovsk na Dnipro.

Počas ruskej invázie na Ukrajinu bolo mesto viackrát terčom ruských leteckých, resp. raketových útokov. 14. januára 2023 zasiahla 10-poschodový obytný dom na ulici Naberežna Peremohy ruská strela Ch-22. Útok si vyžiadal najmenej 45 obetí (z toho 6 detí) a 80 ranených.[5][6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
  2. Rada pereimenovala Dnepropetrovsk v Dnipro [online]. 112.ua, 19.05.2016. Dostupné online. (po rusky)
  3. KORECKIJ, L. M; KILESSO, S. K. Dnepropetrovsk (rus. Днепропетровск), Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Portnov, A., 2015: “The Heart of Ukraine”?: Dnipropetrovsk and the Ukrainian Revolution. In: Wilson, A. (ed.) European Council on Foreign Relations, pp. 62–70, What does Ukraine think?, www.jstor.org/stable/resrep21660.10. Accessed 12 Jan. 2021.
  5. RTVS, ČTK. Ruské ostreľovanie Dnipra má už 25 obetí [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-01-15, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
  6. ʳ 45, 69 [online]. pravda.com.ua, 2023-01-17, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]