Ch-22

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ch-22 Burja
Raduga Kh-22, side view.JPG
Strela Ch-22 v múzeu leteckej techniky v Tambove
Typ: protilodná strela
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
História služby
V službe: 1971 - začiatok 21. storočia
História výroby
Výrobca: Raduga
Základné údaje
Hmotnosť: 5 820 kg
Dĺžka: 11,65 m
Účinný dostrel: 600 km
Zameriavanie: inerciálne/aktívne radarové

Ch-22 Burja (v kóde NATO AS-4 Kitchen) je sovietska protilodná strela dlhého dosahu.

Strela Ch-22 môže byť nesená strategickými bombardérmi Tu-95 a Tu-22M. Bola vybavená konvenčnou alebo jadrovou hlavicou a určená na ničenie amerických zväzov lietadlových lodí.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1958 boli spustené práce na systéme K-22, ktorý zahŕňal novú strelu dlhého dosahu Ch-22, vyvíjaný bombardér projektu "105" (neskôr známy ako Tu-22) a rádiolokátor PN. Vývojom rakety bola poverená konštrukčná kancelária OKB-155 (od roku 1966 Raduga) s hlavným konštruktérom A.J. Berezniakom.

Nová strela bola ďalším rozpracovaním systémov K-10P a K-14, ale predstavovala kvalitatívny krok vpred. V dôsledku použitia raketového motoru na kvapalné palivo bola v nadmorskej výške 22,5 km dosiahnutá rýchlosť letu 3,5 Machu.

Nový systém dostal index D-2 a jeho prototypy boli vyrábané v závode 256 v Dubne. V roku 1962 sa na palube špeciálne upraveného Tu-16K-22 začali skúšky novej rakety. V roku 1967 boli ukončené štátne skúšky Ch-22 na palube Tu-22K a raketa bola zaradená do výzbroje diaľkového letectva. Sériová výroba Ch-22 začala v závode 256, potom v strojárenskom závode v Uljanovsku a neskôr prebiehala aj v ďalších podnikoch.[1]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Ch-22NA
Cvičná raketa Ch-22NA pod krídlom Tu-22M
  • Ch-22 predstavuje základný variant aktívnym radarovým navádzaním a konvenčnou bojovou hlavicou o hmotnosti 950 kg. Jej nosičmi boli Tu-22K, Tu-95K-22 a 3M.
  • Ch-22PSI je variant s inerciálnym systémom navádzania, určený na ničenie cieľov s vopred zadanými súradnicami. Mala jadrovú hlavicu o sile 0,35 až 1 megatona. Jej nosičmi boli Tu-22K, Tu-95K-22 a Tu-22M. Do výzbroje bombardérov bola zaradená v roku 1971.
  • Ch-22M bola verzia s novým motorom, ktorého systém riadenia umožňoval rakete letieť buď rýchlosťou 2 alebo 3,4 Machu (v nadmorskej výške 12 alebo 22,5 km). Ch-22 mala inerciálny aj aktívny radarový navádzací systém. Jej nosičmi boli Tu-22KD a Tu-22M. Do výzbroje bombardérov bola zaradená v roku 1974.
  • Ch-22P bola verzia s novým motorom, ktorého systém riadenia umožňoval rakete letieť buď rýchlosťou 2 alebo 3,4 Machu (v nadmorskej výške 12 alebo 22,5 km). Ch-22 mala pasívny radarový navádzací systém. Jej nosičmi boli Tu-22K a Tu-95K-22.
  • Ch-22MA bola verzia, ktorá mala inerciálny navádzací systém a jadrovú hlavicu o sile 0,35 megaton. Jej nosičmi boli Tu-22K, Tu-22KPD a Tu-22M. Do výzbroje bombardérov bola zaradená v roku 1974.
  • Ch-22N bola verzia s novým inerciálnym a aktívnym radarovým navádzacím systémom. Inerciálny systém poskytoval vysokú presnosť a umožňoval zapnutie aktívneho radarového systému až v záverečnej fáze letu, čo umožnilo nepozorovane sa priblížiť k nepriateľskému cieľu. Aktívny radarový systém však nebol dostatočne odolný voči rušeniu, lebo pracoval na rovnakých pevných frekvenciách. Nosičmi rakety boli Tu-22M2, Tu-22M3 a Tu-95K-22. Do výzbroje bombardérov bola zaradená v roku 1976.
  • Ch-22NA bola verzia s novým inerciálnym systémom. Nosičmi rakety boli Tu-22M2, Tu-22M3 a Tu-95K-22. Do výzbroje bombardérov bola zaradená v roku 1976.[2]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]