Tupolev Tu-95

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tu-95
Russian Bear 'H' Aircraft MOD 45158140.jpg
Tu-95MS (Bear-H) neďaleko Škótska, 2014
Typ strategický bombardér, nosič strategických rakiet dlhého doletu, prieskumné lietadlo
Výrobca Tupolev
Konštruktér N. I. Bazenkov
Prvý let 12. novembra 1952
Zavedený apríl 1956
Charakter stále v službe
Hlavný používateľ Vojenské vzdušné sily ZSSR
Sovietske námorné letectvo
Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Výroba 19521994
Vyrobených viac ako 500
Varianty Tu-114 (dopravné lietadlo)
Tu-142 (hliadkovacie lietadlo)
Tu-95LAL (atómové lietadlo)

Tupolev Tu-95 (rus. Туполев Ту-95; v kóde NATO: "Bear") je sovietsky, resp. ruský strategický turbovrtuľový bombardér zavedený do služby v 50. rokoch 20. storočia, ktorý aj na začiatku 21. storočia stále slúži v ruskom letectve ako protiváha k americkým bombardérom B-52 Stratofortress.

Upravená verzia tohto lietadla, Tu-95V, zhodila 30. októbra 1961 nad sovietskou jadrovou strelnicou Nová Zem najväčšiu atómovú bombu všetkých čias zvanú Cár bomba.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na sovietsky Tu-95 počas letu, 1974
Tu-95MS ruského letectva, 2006

Tu-95 bol vytvorený v konštrukčnej kancelárii OKB-156 pod vedením Andreja Tupoleva. Prvýkrát (a naposledy) boli na pohon lietadla tejto kategórie použité turbovrtuľové motory a protibežné vrtule.

V roku 1956 bol Tu-95 zavedený do útvarov strategického letectva ZSSR.

Od roku 1981 bola vyrábaná modifikovaná verzia Tu-95MS s novými krídlami, rýchlejším profilom a s novou rádioelektronikou. Tu-95MS bol vybavený 6 strelami s plochou dráhou letu Ch-15 (RKV-15B, v kóde NATO: АS-16 „Kickback“) s doletom 2 500 km. Od roku 1984 RKV-15B vymenili za Ch-55 (RKV-500, v kóde NATO: АS-15 „Kent“). Tu-95 sa okrem ZSSR nachádzali aj na leteckých základniach v Angole, Guinei, Kube, Somálsku a Vietname.

Stroje sú známe dlhými hliadkovými letmi nad morom do oblasti západnej Európy a Stredozemného mora. Pri nich vzniklo mnoho fotografií, na ktorých s nimi v tesnej formácii letia lietadlá NATO.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dňa 8. júna 2015 jeden zo strojov Tu-95 v dôsledku požiaru motora skončil počas štartovacieho manévru mimo dráhy na letisku v Belogorsku. Najmenej päť príslušníkov ruských ozbrojených síl utrpelo pri incidente zranenia[1].
  • Dňa 14. júla 2015 došlo počas cvičného letu pri Chabarovsku k havárii Tu-95MS, ktorá si vyžiadala 2 životy[2].

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá Tu-95MS na leteckej základni Engeľs v Rusku, december 2005

Súčasní[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko Rusko

Bývalí[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Ukrajina Ukrajina

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tu-95 sprevádzaný stíhačkou Eurofighter Typhoon britskej RAF

Od svojho zavedenia do útvarov sovietskeho letectva až do roku 1991 vykonávali tieto lietadlá pravidelné strategické diaľkové lety a stali sa symbolom studenej vojny. Lety bombardérov Tu-95 však boli z dôvodu zmeny geopolitickej situácie a z finančných dôvodov nasledujúcich 16 rokov obmedzené na minimum. Dňa 17. augusta 2007 oznámil prezident, Vladimir Putin, obnovenie strategických letov ruských bombardérov, vrátane Tu-95.

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Baššára al-Asada

Dňa 17. novembra 2015 boli bombardéry Tu-95 bojovo nasadené prvýkrát v histórii. Potom, ako sa potvrdili podozrenia, že za zrútením ruského civilného lietadla s 224 pasažiermi na palube stojí Islamský štát, začalo Rusko masívne bombardovanie strategickými bombardérmi. Šesť lietadiel Tu-95, päť strojov Tu-160 a štrnásť Tu-22M uskutočnilo nálety na pozície teroristickej skupiny ISIL. Bombardéry Tu-95 a Tu-160 zasiahli veliteľské základne v Idlibe a Aleppe. Lietadlá Tu-95 použili rakety Ch-555, čo je variant strely Ch-55SM s vylepšeným navádzaním a hlavicou. Celkovo bombardéry Tu-95 a Tu-160 vystrelili 34 rakiet a zasiahli 14 cieľov[4].

Špecifikácie (Tu-95MS-16 „Bear-H“)[upraviť | upraviť zdroj]

Bočný pohľad
Tu-95MSZ.svg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 6 až 7 osôb (dvaja piloti, palubný mechanik, radista, navigátor, zadný strelec, niekedy aj druhý navigátor)
  • Dĺžka: 49,13 m (vrátanie nástavca pre tankovanie paliva počas letu)
  • Rozpätie: 50,04 m
  • Výška: 13,30 m
  • Nosná plocha: 289,90 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 120 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 187 000 kg
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Kuznecov NK-12MP
    • Výkon pohonnej jednotky: 11 032,5 kW

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 925 km/h (vo výške 7 600 m)
  • Cestovná rýchlosť: 711 km/h (v optimálnej výške)
  • Dolet: 8 333 km (s bojovým nákladom s hmotnosťou 11 340 kg a bez tankovania paliva počas letu)
  • Dostup: 12 000 m
  • Stúpavosť: 10 m/s
  • Plošné zaťaženie: 606 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 235 W/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2× pohyblivý kanón NR-23 kalibru 23 mm pre streľbu dozadu alebo alternatívne 1× alebo 2× dvojhlavňový kanón GŠ-23L kalibru 23 mm pre streľbu dozadu v pravej strane prednej časti trupu, alebo 1× pohyblivý dvojkanón AM-23 kalibru 23 mm pre streľbu dozadu v chvostovej veži s jednočlennou obsluhou
  • maximálne 15 000 kg podvesenej výzbroje, napr. strely vzduch-zem (Ch-20, Ch-22, Ch-26 a Ch-55)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bombardér Tu-95 skončil mimo dráhu, keď mu počas štartu vzplanul motor
  2. Pri havárii ruského bombardéra zahynuli piloti
  3. Russian strategic nuclear forces
  4. Russia launches long-range air sorties into Syria

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]