Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Военно-воздушные силы Российской Федерации
Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii
Emblém VVS Ruskej federácie

Emblém VVS Ruskej federácie
KrajinaRusko Rusko
Existencia1992 – súčasnosť
Vznik7. máj 1992
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť~148 000 príslušníkov
~3 425 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Andrej Judin
Nadradené jednotkyRussian aerospace forces emblem.svg Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Účasť
Vojnyprvá vojna v Čečensku
vojna v Dagestane
druhá čečenská vojna
vojna v Južnom Osetsku
Povstanie na Severnom Kaukaze
Občianska vojna v Sýrii
Ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne
Insígnie
Vlajka
Flag of the Russian Air Force.svg
Znak
Roundel of Russia.svg
Znak
URSS-Russian aviation red star.svg
Znak používaný v rokoch 1992 – 2010
Roundel of Russia - Low Visibility.svg
Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
RAF AF branch insignia.svg
Golierový emblém
Vojenská letka
Útočné lietadláSu-24, Su-25, Su-34
Bombardovacie lietadláTu-22M, Tu-95, Tu-160
Prieskumné lietadláAn-30, Il-20, Tu-204, Tu-134
Stíhacie lietadláSu-27, Su-30, Su-35, MiG-29, MiG-31
Výcvikové lietadláJak-130, L-39, Tu-134UBL
Dopravné lietadláAn-22, An-124, Il-76, An-12, An-72, An-24, An-26, Il-62, Tu-134, Tu-154, An-148, L-410, Jak-40, An-140
Bezpilotné lietadláPčela, REIS-D, Orlan-10, Searcher
VrtuľníkyKa-226, Ka-28, Ka-29, AS350, AS355
Bojové vrtuľníkyKa-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28
Dopravné vrtuľníkyMi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26
Výcvikové vrtuľníkyMi-2, Ansat

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie (skrátene: VVS RF; rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации (ВВС РФ)Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii (VVS RF)) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 000 lietadlami a 1 100 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Andreja Judina.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie boli vytvorené z častí bývalých sovietskych vojenských vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu v rokoch 1991 – 1992. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom dňa 7. mája 1992 môže byť prakticky považované ako deň založenia „nových“ vojenských vzdušných síl.

Námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

História[upraviť | upraviť zdroj]

1991 – 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vojenských vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon–Čagan v Kazachstane.

Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatní personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.

Bývalé Vojská protivzdušnej obrany ZSSR zostali ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 boli iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.

Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.

Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojsk protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.

2001 – 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2003 boli letecké aktíva ruských pozemných síl – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemných síl tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemným silám.

Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[2]

Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.

Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.

V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.

2011 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruských pozemných síl.[6]

Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.[7]

Dňa 1. augusta 2015 sa vojenské vzdušné sily spolu s vojskami protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvanými kozmickými vojskami zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.[8]

Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.[9]

Štruktúra leteckých jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

6. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 6. a 45. armády VVS a PVO, a námorného letectva

45. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Severomorsk/Safonovo)[upraviť | upraviť zdroj]

4. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 4. armády VVS a PVO, a námorného letectva

14. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 14. armády VVS a PVO

11. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 11. armády VVS a PVO, a námorného letectva

Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek diaľkového letectva

Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek vojenského transportného letectva
  • 12. vojenská transportná letecká divízia (Tver):
    • 117. vojenský transportný letecký pluk (117. VTAP) – 16× Il-76MD, 3× An-12PPS (Orenburg)
    • 144. letecký pluk lietadiel včasnej výstrahy (144. APSDRLO) – 16× A-50, 3× A-50U, 1× Mi-8MT, 1× Il-22M-11 (Ivanovo/Severnyj)
    • 196. gardový vojenský transportný letecký pluk (196. GvVTAP) – 17× Il-76MD, 5× An-22, 1× An-26, 1× An-12BK (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 334. vojenský transportný letecký pluk (334. VTAP) – 23× Il-76MD (Pskov)
    • 566. vojenský transportný letecký pluk (566. VTAP) – 6× An-124, 1× Il-76MD, 1× An-26 (Sešča, Brianska oblasť)
    • 708. gardový vojenský transportný letecký pluk (708. GvVTAP) – 25× Il-76MD, 1× An-12BK (Taganrog, Rostovská oblasť)

Veliteľstvo vojenských vzdušných síl (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek priamo podriadených veliteľstvu VVS
Lokalizácia výcvikových leteckých jednotiek

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[13] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 ВВС России МиГ-29СМТ в Крыму.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29S/UB/UBT
MiG-29SMT/UBM
127
48[14]
Mikojan-Gurevič MiG-31 Микоян-Гуревич МиГ-31БМ.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
prepadové stíhacie lietadlo MiG-31B/BS
MiG-31BM/BSM
24
111[13][15]
135 strojov bolo hlásených v službe v prvej línii, zvyšných 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[16]
Suchoj Su-27 Сухой Су-27-30-32-34-35-37, Петрозаводск - Бесовец RP100044.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27P/UB
Su-27SM
Su-27SM3
Su-27SK
99
48[17]
18[17]
3
Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[18][19][20]
Suchoj Su-30 Air-to-air with a Russian Air Force Sukhoi Su-30SM.jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30M2
Su-30SM
20[21]
88[22]
Suchoj Su-35 Russian Air Force, RF-95475, Sukhoi Su-35S (37230419561).jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 71[23] V decembri 2015 bola uzavretá zmluva na nákup 50 strojov Su-35S, pričom 23 z objednaných lietadiel už bolo dodaných ruskému letectvu. Celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2020.
Bojové lietadlá
Suchoj Su-24 Sukhoi Su-24 inflight Mishin.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
taktický bombardér Su-24M/M2
Su-24MR
Su-24MP
109
50
1[13]
70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[24][25] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu.
Suchoj Su-25 Russian military aircraft at Latakia, Syria (4).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
lietadlo priamej podpory pozemných vojsk Su-25/Su-25UB
Su-25SM/SM2
Su-25SM3
32[13]
82[26][27]
2[28]
Do 25. novembra 2016 má byť zmodernizovaných 5 lietadiel na štandard Su-25SM3. Ruské Ministerstvo obrany vyhlásilo súťaž na modernizáciu ďalších 9 Su-25 na štandard Su-25SM3, ktoré by mali byť dodané do 25. novembra 2017. Plánuje sa, že do roku 2020 bude ruské letectvo disponovať viac ako 40 strojmi Su-25SM3.[29]
Suchoj Su-34 VVS 100th IMG 0729 (7727465190).jpg Rusko Rusko stíhací bombardér Su-34 102[30] Na základe zmluvy z 25. februára 2012 bolo objednaných celkovo 92 kusov Su-34 v hodnote 140 mld. rubľov (z tejto objednávky bolo zatiaľ dodaných 58 lietadiel).
Bombardovacie lietadlá
Tupolev Tu-22M Tupolev Tu-22M-3 taking off from Soltsy-2.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-22M3
Tu-22MR
68
1[13][31]
30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[32]
Tupolev Tu-95 Tupolev Tu-95MS (RF-94124) in flight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-95K-22
Tu-95MS
Tu-95MSM
1
46
7[13][33]
Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[34]
Tupolev Tu-160 Tupolev Tu-160 in flight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-160
Tu-160M
10
6[13]
Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie 2 v roku 2015.[35] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015.
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Russian Air Force Antonov An-12BK on finals at Naryan-Mar Airport.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12 54[13]
Antonov An-22 Antonov An-22A Antei, Russia - Air Force AN2203462.jpg Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-22 5[13]
Antonov An-24
Antonov An-26
Antonov An-26..., Russia - Air Force AN1877033.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-24/An-26 102[13]
Antonov An-72 Russian Air Force Antonov An-72 Naumenko.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-72 26[13]
Antonov An-124 Russian Air Force, RF-82038, Antonov An-124-100 Ruslan (26393844933).jpg Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-124
An-124-100
25[13] Celkovo približne 20 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard An-124-100.
Antonov An-140 Russian Air Force Antonov An-140 Usanov.jpg Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (VIP) An-140-100 3[13] 5 ďalších lietadiel je objednaných.
Antonov An-148 Антонов Ан-148 27015040001, Санкт-Петербург - Пулково RP59144.jpg Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) An-148-100E 8[36] Na základe zmluvy v hodnote 18,4 mld. rubľov bolo objednaných celkovo 15 lietadiel, ktoré by mali byť dodané do roku 2017.
Iliušin Il-62 Air-to-air with a Russian Air Force Ilyushin Il-62M (retouched).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) IL-62M 7[13]
Iliušin Il-76 Russian Air Force Ilyushin Il-76MD Dvurekov-16.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategické dopravné lietadlo IL-76MD
IL-76MD-90A
88
3[13][37]
39 ďalších lietadiel IL-76MD-90A bolo objednaných.
Jakovlev Jak-40 Rossiya Yakovlev Yak-40 Aladyshkin-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (VIP) Jak-40 17[13]
Let L-410 Turbolet Russian Air Force Let L-410 Medvedev-1.jpg Česko Česko viacúčelové dopravné lietadlo L-410 46[13]
Tupolev Tu-134 Russian Air Force Tupolev Tu-134AK Petrov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-134 5
Tupolev Tu-154 Tupolev Tu-154B-2, Russia - Air Force AN1937417.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-154M
Tu-154B-2
3
13[13]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-12 Antonov An-12PPS, Russia - Air Force AN1874672.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-12PP(?) 5
Antonov An-26 An-26 (12250478364).jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-26RTR 7
Antonov An-30 Russian Air Force Antonov An-30 Dvurekov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR prieskumné lietadlo An-30 14
Beriev A-50 Beriev A-50, 2011-08-13.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50M
A-50U
15
4
Minimálne 2 lietadlá A-50M by mali byť v rezerve.[38]
Beriev Be-200 MChS Beriev Be-200 waterbomber.jpg Rusko Rusko obojživelné lietadlo Be-200PS
Be-200ChS
Objednaných 12 Be-200ChS a 4 Be-200PS do roku 2016. Prebiehajú plány na objednanie ďalších 8 lietadiel.[39] Lietadlo je určené na prepravu 12 ton vody.
Iliušin Il-20/Il-22 Ilyushin Il-20M (2).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
lietadlo velenia a riadenia
radarové prieskumné lietadlo
IL-22
IL-20M
10
20[40]
Stroje majú byť nahradené lietadlami Tu-214R.
Iliušin Il-78 Ilyushin Il-78M inflight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
tankovacie lietadlo IL-78
IL-78M
19[13] 31 objednaných lietadiel.
Iliušin Il-80 Russian Air Force Ilyushin Il-87 Aimak May 2009.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia IL-80 4
Tupolev Tu-204 Tupolev Tu-214R inflight.jpg Rusko Rusko radarové prieskumné lietadlo Tu-214R
Tu-214ON
2
1
Náhrada za stroje IL-20M. V júni 2016 bola uzavretá zmluva na dodávku tretieho lietadla Tu-214R.[41]
Tupolev Tu-134 Russian Air Force, Tupolev Tu-134SH, RF-66038.jpg Sovietsky zväz ZSSR prieskumné lietadlo 1
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros L-39 RF-49813 (7740654164).jpg Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo L-39 225[13] Majú byť nahradené lietadlami Jak-130.
Jakovlev Jak-130 Yakolev Yak-130 ‘RF-44445 - 48 red’ (36692160730).jpg Rusko Rusko cvičné prúdové lietadlo Jak-130 106[42] V apríli 2016 informovalo Ministerstvo obrany RF o uzavretí zmluvy na nákup 30 lietadiel Jak-130, ktoré majú byť dodané do konca roku 2018. Ruské letectvo tak bude disponovať celkovo 109 strojmi Jak-130.[43]
Tupolev Tu-134 Russian Air Force Tupolev Tu-134UBL (RF-65733) on final approach at Abakan Airport.jpg Sovietsky zväz ZSSR cvičné lietadlo Tu-134UBL 33[13]
Vrtuľníky
Eurocopter AS 350 Eurocopter AS-350B-2 Ecureuil, Aerosouz AN1562392.jpg Francúzsko Francúzsko dopravný vrtuľník (VIP) AS350 3
Eurocopter AS 355 Eurocopter AS-355NP Ecureuil 2 AN1649627.jpg Francúzsko Francúzsko dopravný vrtuľník (VIP) AS355 2
Kamov Ka-28 Kamov Ka-27PS.JPEG Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-28 1[13]
Kamov Ka-29 ParkPatriot2015part9-04.jpg Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-29 7
Kamov Ka-50 Kamov Ka-50 Black Shark, Russia - Air Force AN1870450.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
bojový vrtuľník Ka-50 8 Zrušené v prospech Ka-52.
Kamov Ka-52 Kamov Ka-52 inflight.jpg Rusko Rusko bojový vrtuľník Ka-52 79[44] Najmenej 132 ďalších bolo objednaných.
Kamov Ka-226 Kamov Ka-226 at the MAKS-2013 (01).jpg Rusko Rusko viacúčelový vrtuľník Ka-226.80 31[13]
Kazan Ansat Kazan Ansat - 100th anniversary of Russian Air Force -02.jpg Rusko Rusko cvičný vrtuľník Ansat-U 28[13]
Mil Mi-2 Ми-2 с флагом РФ делает облёт над аэропортом Толмачёво.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Poľsko Poľsko
cvičný vrtuľník Mi-2 19[13]
Mil Mi-8
Mil Mi-17
Mil Mi-171
Mil Mi-17-V5 (Mi-8MTV-5), Russia - Air Force AN1905918.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelový vrtuľník Mi-8MT
Mi-8T
Mi-8MTV-5
Mi-8AMTŠ
Mi-17(8M)
Mi-17-1V
Mi-17-1M
Mi-171S
Mi-171Š
559 110 vrtuľníkov má byť dodaných.
Mil Mi-24
Mil Mi-35
Russian Air Force Mil Mi-24PN Dvurekov-6.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
bojový/dopravný vrtuľník Mi-24V/P
Mi-35М
323[13]
Mil Mi-26 MAKS Airshow 2013 (Ramenskoye Airport, Russia) (522-03).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník Mi-26
Mi-26(T)
42[13] 5 objednaných.
Mil Mi-28 VVS 100th IMG 0063 (7727429476).jpg Rusko Rusko bojový vrtuľník Mi-28N 80[13][45] 14 objednaných.
Bezpilotné lietadlá
IAI Searcher Форпост 02.jpg Izrael Izrael prieskumné bezpilotné lietadlo Forpost 6
Jakovlev Pčela Yakovlev Pchela NTW 2 93 2.jpg Rusko Rusko prieskumné bezpilotné lietadlo PČELA-1T neznámy počet
Orlan-10 UAV Orlan-10.JPG Rusko Rusko prieskumné bezpilotné lietadlo Orlan-10 neznámy počet
Tupolev Tu-243 Tu-143 Reis.jpg Rusko Rusko prieskumné bezpilotné lietadlo REIS-D neznámy počet

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Akrobatická skupina „Sokoli Ruska“ používa lietadlá Su-27, Su-30SM, Su-34, Su-35S a Su-25.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BBC NEWS Europe Russia restarts Cold War patrols [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  2. BBC Sport (International version) [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  3. One-third Russian fighter jets old and unsafe: report [online]. reuters.com, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  4. PIKE, John. Weapons of Mass Destruction (WMD) [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  5. АЛЕКСАНДР, Зелин. Александр Зелин — Военный совет — Эхо Москвы, 14.08.2010 [online]. echo.msk.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  6. РИА Новости: Александр Зелин: С-400 начнет защищать границы России в 2012 году [online]. aex.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  7. Максимальный налет летчика в Западном военном округе превысил 215 часов в год [online]. sdelanounas.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  8. TASR. Rusko zlúčilo zložky svojej armády, vznikli vzdušno-kozmické sily. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-08-03. Dostupné online [cit. 2018-02-24]. ISSN 1335-4418.
  9. Helene Cooper, Michael R. Gordon and Neil MacFarquhar. Russians Strike Targets in Syria, but Not ISIS Areas [online]. nytimes.com, 2015-09-30, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  10. Первые Су-34 для 277-го бомбардировочного авиационного полка Livejournal, 30. m8j 2016.
  11. http://www.leteckymagazin.sk/l/rusko-si-predlzilo-prenajom-zakladne-humajmim-o-dalsie-polstorocie/
  12. http://www.leteckymagazin.sk/l/syrska-bojova-previerka/
  13. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab World Air Forces 2017 16. január 2017 Flightglobal.com
  14. ВКС России планируют иметь 700 истребителей
  15. Еще три модернизированных МиГ-31БМ поступили в 22-й гвардейский истребительный авиационный полк
  16. Russia to field Mig-31 replacement by 2020 11-4-2013
  17. a b "World Military Aircraft Inventory". 2014 Aerospace: Aviation Week and Space Technology, January 2014.
  18. http://www.samara-airlines.ru/su-27-predlagayut-spisat/ Су-27 предлагают списать
  19. http://lenta.ru/news/2011/11/03/su27sm/ Lenta.ru: Оружие: ВВС России получат восемь новых истребителей Су-27СМ
  20. AirForces Monthly, Dec 2010
  21. ВКС России получили последние два истребителя Су-30М2 Livejournal, 9. apríl 2016.
  22. 14-й гвардейский истребительный авиационный полк в Курске получил еще четыре истребителя Су-30СМ
  23. Полк на аэродроме Бесовец получил еще пять истребителей Су-35С Livejournal, 14. júl 2018.
  24. http://lenta.ru/news/2011/10/21/su24/
  25. нПСФХЕ: ббя пНЯЯХХ ЯОХЬСР АНЛАЮПДХПНБЫХЙХ яС-24 Й 2020 ЦНДС [online]. Lenta.ru, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  26. Заказ на первую партию модернизированных штурмовиков Су-25СМ3 Livejournal, 4. december 2015
  27. V Sýrii bol zostrelený ruský Su-25SM
  28. Trials of modernised Su-25SM3s to begin by the end of the year
  29. Заказ еще на девять модернизированных штурмовиков Су-25СМ3
  30. ВКС России получили первые бомбардировщики Су-34 программы 2017 года [online]. . Dostupné online.
  31. Авария бомбардировщика Ту-22М3 в Шайковке
  32. Ту-22М3 сделают убийцу ЕвроПРО Ради высокоточной ракеты бомбардировщику поменяют всю электронику - ВПК.name [online]. Vpk.name, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  33. Модернизированный бомбардировщик Ту-95МС "Дубна" Livejournal, 20. november 2015
  34. «Медведь», несущий мощь в 200 килотонн: почему НАТО боится Ту-95? Телерадиокомпания ЗВЕЗДА, 27. december 2015
  35. Шойгу: ядерная триада России на 55% оснащена современными вооружениями
  36. Первый в 2016 году Ан-148 для ВКС России Livejournal, 12. marec 2016.
  37. ВКС России получили от промышленности третий серийный самолет Ил-76МД-90А Livejournal, 3. december 2015.
  38. Четвертый модернизированный самолет А-50У
  39. MoD purchased six amphibious aircraft Be-200 May 27, 2013
  40. http://lenta.ru/news/2012/12/13/il20m/
  41. Министерство обороны России заключило контракт на постройку третьего самолета Ту-214Р Livejournal, 5. júl 2016
  42. ВКС России получили еще три самолета Як-130 Livejournal, 31. júl 2018.
  43. Контракт еще на 30 самолетов Як-130 для ВКС России Livejournal, 18. apríl 2016.
  44. Поставка вертолетов Ка-52 ВВС России
  45. Mi-28N gunship crashes near Homs, both pilots dead – Russian Defense Ministry RT, 12. apr9l 2016.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Военно-воздушные силы Российской Федерации na ruskej Wikipédii a Ruské letectvo na českej Wikipédii.