Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Военно-воздушные силы Российской Федерации
Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii
Emblém VVS Ruskej federácie

Emblém VVS Ruskej federácie
KrajinaRusko Rusko
Existencia1992 – súčasnosť
Vznik7. máj 1992
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť~148 000 príslušníkov
~2 100 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Andrej Judin
Nadradené jednotkyRussian aerospace forces emblem.svg Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Účasť
Vojnyprvá vojna v Čečensku
vojna v Dagestane
druhá čečenská vojna
vojna v Južnom Osetsku
Povstanie na Severnom Kaukaze
Občianska vojna v Sýrii
Ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne
Insígnie
Vlajka
Flag of the Russian Air Force.svg
Znak
Roundel of Russia.svg
Znak
URSS-Russian aviation red star.svg
Znak používaný v rokoch 1992 – 2010
Roundel of Russia - Low Visibility.svg
Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
RAF AF branch insignia.svg
Golierový emblém
Vojenská letka
Útočné lietadláSu-24, Su-25, Su-34
Bombardovacie lietadláTu-22M, Tu-95, Tu-160
Prieskumné lietadláAn-30, A-50, Il-20, M-55, Tu-214R
Stíhacie lietadláSu-27, Su-30, Su-35, MiG-29, MiG-31
Výcvikové lietadláDA42, Jak-130, L-39, Tu-134UBL
Dopravné lietadláAn-12, An-22, An-26, An-72, An-124, An-140, An-148, Il-18, Il-62, Il-76, L-410, Tu-134, Tu-154
VrtuľníkyKa-28, Ka-29, Ka-226
Bojové vrtuľníkyKa-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28
Dopravné vrtuľníkyAS 350, AS 355, Mi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26
Výcvikové vrtuľníkyAnsat

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie (skrátene: VVS RF; rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации (ВВС РФ)Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii (VVS RF)) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 000 lietadlami a 1 100 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Andreja Judina.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie boli vytvorené z častí bývalých sovietskych vojenských vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu v rokoch 1991 – 1992. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom dňa 7. mája 1992 môže byť prakticky považované ako deň založenia „nových“ vojenských vzdušných síl.

Námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

História[upraviť | upraviť zdroj]

1991 – 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vojenských vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon–Čagan v Kazachstane.

Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatní personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.

Bývalé Vojská protivzdušnej obrany ZSSR zostali ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 boli iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.

Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.

Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojsk protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.

2001 – 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2003 boli letecké aktíva ruských pozemných síl – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemných síl tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemným silám.

Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[2]

Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.

Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.

V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.

2011 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruských pozemných síl.[6]

Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.[7]

Dňa 1. augusta 2015 sa vojenské vzdušné sily spolu s vojskami protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvanými kozmickými vojskami zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.[8]

Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.[9]

Štruktúra leteckých jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

6. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 6. a 45. armády VVS a PVO, a námorného letectva

45. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Severomorsk/Safonovo)[upraviť | upraviť zdroj]

4. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 4. armády VVS a PVO, a námorného letectva

14. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 14. armády VVS a PVO

11. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek 11. armády VVS a PVO, a námorného letectva

Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek diaľkového letectva

Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek vojenského transportného letectva
  • 12. vojenská transportná letecká divízia (Tver):
    • 117. vojenský transportný letecký pluk (117. VTAP) – 16× Il-76MD, 3× An-12PPS (Orenburg)
    • 144. letecký pluk lietadiel včasnej výstrahy (144. APSDRLO) – 3× A-50M, 4× A-50U, 1× Mi-8MT, 1× Il-22M-11 (Ivanovo/Severnyj)
    • 196. gardový vojenský transportný letecký pluk (196. GvVTAP) – 17× Il-76MD, 4× An-22A, 1× An-26, 1× An-12BK (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 334. vojenský transportný letecký pluk (334. VTAP) – 23× Il-76MD (Pskov)
    • 566. vojenský transportný letecký pluk (566. VTAP) – 9× An-124, 1× Il-76MD, 1× An-26 (Sešča, Brianska oblasť)
    • 708. gardový vojenský transportný letecký pluk (708. GvVTAP) – 25× Il-76MD, 1× An-12BK (Taganrog, Rostovská oblasť)

Veliteľstvo vojenských vzdušných síl (Moskva)[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia leteckých jednotiek priamo podriadených veliteľstvu VVS
Lokalizácia výcvikových leteckých jednotiek

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe[13] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 ВВС России МиГ-29СМТ в Крыму.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29S/UB
MiG-29SMT
MiG-29UBT
75
42
8[14]
Mikojan-Gurevič MiG-31 Микоян-Гуревич МиГ-31БМ.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
prepadové stíhacie lietadlo MiG-31B/BS
MiG-31BM/BSM
MiG-31K
24
111[15]
10[16]
Celkovo 135 strojov bolo hlásených v službe v prvej línii, pričom zvyšných 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[17] V roku 2018 bol zavedený do výzbroje nový variant MiG-31K, resp. MiG-31BP, ktorý slúži ako nosič strely vzduch-zem dlhého doletu Ch-47M2 Kinžal.[18]
Suchoj Su-27 Сухой Су-27-30-32-34-35-37, Петрозаводск - Бесовец RP100044.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27P/UB
Su-27SM
Su-27SM3
Su-27SK
65
47
23
3
Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[19][20][21]
Suchoj Su-30 Air-to-air with a Russian Air Force Sukhoi Su-30SM.jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30M2
Su-30SM
20[22]
105
Suchoj Su-35 Russian Air Force, RF-95475, Sukhoi Su-35S (37230419561).jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 74[23] V decembri 2015 bola uzavretá zmluva na nákup ďalších 50 strojov Su-35S, pričom celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2020.
Bojové lietadlá
Suchoj Su-24 Sukhoi Su-24 inflight Mishin.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
taktický bombardér Su-24M/M2
Su-24MR
Su-24MP
109
50
1[13]
70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[24][25] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu.
Suchoj Su-25 Russian military aircraft at Latakia, Syria (4).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
lietadlo priamej podpory pozemných vojsk Su-25
Su-25SM/SM3
Su-25UB
50
100
45
Suchoj Su-34 MAKS2015part1-10 (cropped).jpg Rusko Rusko stíhací bombardér Su-34 114
Bombardovacie lietadlá
Tupolev Tu-22M Tupolev Tu-22M-3 taking off from Soltsy-2.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-22M3
Tu-22MR
68
1[13][26]
30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[27]
Tupolev Tu-95 Tupolev Tu-95MS (RF-94124) in flight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-95K-22
Tu-95MS
Tu-95MSM
1
46
7[13][28]
Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[29]
Tupolev Tu-160 Tupolev Tu-160 in flight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategický bombardér Tu-160
Tu-160M
10
6[13]
Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie dva v roku 2015.[30] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil vtedajší veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015.
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Russian Air Force Antonov An-12BK on finals at Naryan-Mar Airport.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12BK 62[13]
Antonov An-22 Antonov An-22A Antei, Russia - Air Force AN2203462.jpg Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-22A 4[13]
Antonov An-26 Antonov An-26..., Russia - Air Force AN1877033.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-26
An-26D
An-26KPA
An-26M
An-26Š
120[13]
Antonov An-72 Russian Air Force Antonov An-72 Naumenko.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-72
An-72P
27[13]
Antonov An-124 Russian Air Force, RF-82038, Antonov An-124-100 Ruslan (26393844933).jpg Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-124
An-124-100
11[13] Celkovo približne 20 lietadiel bude do roku 2020 zmodernizovaných na štandard An-124-100.
Antonov An-140 Russian Air Force Antonov An-140 Usanov.jpg Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (VIP) An-140-100 5[13] Ďalšie tri lietadlá sú objednané.
Antonov An-148 RA-61725 A148(100E) Russian Air Force CKL (32600959103) (2).jpg Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) An-148-100E 15[31]
Iliušin Il-18 Russian Air Force Ilyushin Il-18D at Kharkiv Airport.jpeg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Il-18V
Il-18D
8
Iliušin Il-62 Air-to-air with a Russian Air Force Ilyushin Il-62M (retouched).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Il-62M 6
Iliušin Il-76 Ilyushin IL-76MD RF-76745 (43376609962).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
strategické dopravné lietadlo Il-76M/MD
Il-76MD-90A
120
3[13]
Ďalších 39 lietadiel Il-76MD-90A bolo objednaných.
Let L-410 Turbolet Russian Air Force Let L-410 Medvedev-1.jpg Česko Česko viacúčelové dopravné lietadlo L-410UVP-E20 26[13]
Tupolev Tu-134 Russian Air Force Tupolev Tu-134AK Petrov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-134A 54
Tupolev Tu-154 Tupolev Tu-154B-2, Russia - Air Force AN1937417.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-154M
Tu-154B-2
18[13]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-12 Antonov An-12PPS, Russia - Air Force AN1874672.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-12PPS 4
Antonov An-26 An-26 (12250478364).jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-26RTR 1
Antonov An-30 Russian Air Force Antonov An-30 Dvurekov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR prieskumné lietadlo An-30 15
Beriev A-50 Beriev A-50, 2011-08-13.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50M
A-50U
6
4
Minimálne dve lietadlá A-50M by mali byť v rezerve.[32]
Iliušin Il-20 Ilyushin Il-20M (2).jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický prieskum Il-20M 14 Stroje majú byť nahradené lietadlami Tu-214R.
Iliušin Il-22 IL-22M RF-75337 taking off from Ostafyevo, Moscow.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia Il-22M 8
Iliušin Il-22 Il-22PP "Prorubshik".jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj Il-22PP 3
Iliušin Il-78 Ilyushin Il-78M inflight.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
tankovacie lietadlo Il-78
Il-78M
7
12[13]
Iliušin Il-80 Russian Air Force Ilyushin Il-87 Aimak May 2009.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia Il-80 2 Ďalšie dve lietadlá sú v rezerve.
Iliušin Il-82 Ilyshin Il-76VKP(Il-82) (4321311317).jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia/retranslačné lietadlo Il-82 1 Ďalšie lietadlo je v rezerve.
Miasiščev M-55 Myasishchev M-55 Geophysica, Myasichchev Design Bureau AN2150936.jpg Sovietsky zväz ZSSR výškové prieskumné lietadlo M-55 1
Tupolev Tu-214R Tupolev Tu-214R inflight.jpg Rusko Rusko lietadlo pre rádioelektronický prieskum
retranslačné lietadlo
lietadlo velenia a riadenia
Tu-214R
Tu-214ON
Tu-214SR
Tu-214PU-SBUS
2
2
2
2[33]
Náhrada za stroje Il-20M. V júni 2016 bola uzavretá zmluva na dodávku tretieho lietadla Tu-214R.[34]
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros L-39 RF-49813 (7740654164).jpg Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo L-39 201[13] Majú byť nahradené lietadlami Jak-130.
Diamond DA42 Air Bashkortostan Diamond DA-42 Twin Star RA-01720 (14531042415).jpg Rakúsko Rakúsko ľahké cvičné lietadlo DA42T 3 Ďalších 35 lietadiel je objednaných.
Jakovlev Jak-130 Yakolev Yak-130 ‘RF-44445 - 48 red’ (36692160730).jpg Rusko Rusko cvičné prúdové lietadlo Jak-130 106[35] V apríli 2016 informovalo Ministerstvo obrany RF o uzavretí zmluvy na nákup ďalších 30 lietadiel Jak-130, ktoré majú byť dodané do konca roku 2018. Ruské letectvo tak bude disponovať celkovo 109 strojmi Jak-130.[36]
Tupolev Tu-134 Russian Air Force Tupolev Tu-134UBL (RF-65733) on final approach at Abakan Airport.jpg Sovietsky zväz ZSSR cvičné lietadlo Tu-134UBL
Tu-134UBKM
33[13]
Vrtuľníky
Eurocopter AS 350 Eurocopter AS-350B-2 Ecureuil, Aerosouz AN1562392.jpg Francúzsko Francúzsko dopravný vrtuľník (VIP) AS 350 3
Eurocopter AS 355 Eurocopter AS-355NP Ecureuil 2 AN1649627.jpg Francúzsko Francúzsko dopravný vrtuľník (VIP) AS 355 2
Kamov Ka-28 Kamov Ka-27PS.JPEG Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-28 1[13]
Kamov Ka-29 ParkPatriot2015part9-04.jpg Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-29 7
Kamov Ka-50 Kamov Ka-50 Black Shark, Russia - Air Force AN1870450.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
bojový vrtuľník Ka-50 12 Zrušené v prospech Ka-52.
Kamov Ka-52 Kamov Ka-52 inflight.jpg Rusko Rusko bojový vrtuľník Ka-52 118 Najmenej 120 ďalších bolo objednaných.
Kamov Ka-226 Kamov Ka-226 at the MAKS-2013 (01).jpg Rusko Rusko viacúčelový vrtuľník Ka-226.80 40[13]
Kazan Ansat Kazan Ansat - 100th anniversary of Russian Air Force -02.jpg Rusko Rusko viacúčelový vrtuľník Ansat-U 50[13]
Mil Mi-8
Mil Mi-17
Mil Mi-171
Mil Mi-17-V5 (Mi-8MTV-5), Russia - Air Force AN1905918.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelový vrtuľník Mi-8T
Mi-8MT
Mi-8MTV-2
Mi-8MTV-3
Mi-8MTV-5
Mi-8MTV-5-1
Mi-8AMT
Mi-8AMTŠ
Mi-8AMTŠ-VA
Mi-17 (8M)
Mi-17-1V
Mi-17-1M
Mi-171S
Mi-171Š
711
Mil Mi-24 Russian Air Force Mil Mi-24PN Dvurekov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
bojový/dopravný vrtuľník Mi-24D
Mi-24V
Mi-24VP
Mi-24P
Mi-24PN
260[13]
Mil Mi-35 Mil Mi-35M (54 yellow) - 1.jpg Rusko Rusko bojový/dopravný vrtuľník Mi-35M 66
Mil Mi-26 MAKS Airshow 2013 (Ramenskoye Airport, Russia) (522-03).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
ťažký dopravný vrtuľník Mi-26
Mi-26T
Mi-26TZ
43[13] Ďalších 15 vrtuľníkov je objednaných.
Mil Mi-28 VVS 100th IMG 0063 (7727429476).jpg Rusko Rusko bojový vrtuľník Mi-28N
Mi-28UB
100
8
V blízkej budúcnosti sa plánujú dodávky Mi-28NM a modernizácia Mi-28N na štandard Mi-28NM. Do roku 2019 má byť dodaných celkovo 24 kusov Mi-28UB.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Akrobatická skupina „Sokoli Ruska“ používa lietadlá Su-27, Su-30SM, Su-34, Su-35S a Su-25.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BBC NEWS Europe Russia restarts Cold War patrols [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  2. BBC Sport (International version) [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  3. One-third Russian fighter jets old and unsafe: report [online]. reuters.com, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  4. PIKE, John. Weapons of Mass Destruction (WMD) [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  5. АЛЕКСАНДР, Зелин. Александр Зелин — Военный совет — Эхо Москвы, 14.08.2010 [online]. echo.msk.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  6. РИА Новости: Александр Зелин: С-400 начнет защищать границы России в 2012 году [online]. aex.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  7. Максимальный налет летчика в Западном военном округе превысил 215 часов в год [online]. sdelanounas.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  8. TASR. Rusko zlúčilo zložky svojej armády, vznikli vzdušno-kozmické sily. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-08-03. Dostupné online [cit. 2018-02-24]. ISSN 1335-4418.
  9. Helene Cooper, Michael R. Gordon and Neil MacFarquhar. Russians Strike Targets in Syria, but Not ISIS Areas [online]. nytimes.com, 2015-09-30, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  10. Первые Су-34 для 277-го бомбардировочного авиационного полка [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  11. Rusko si predĺžilo prenájom základne Humajmím o ďalšie polstoročie [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  12. Sýrska bojová previerka [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  13. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v World Air Forces 2018 [online]. flightglobal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  14. ВКС России планируют иметь 700 истребителей [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  15. Еще три модернизированных МиГ-31БМ поступили в 22-й гвардейский истребительный авиационный полк [online]. vpk.name, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  16. Ten MIG-31 fighter jets fitted with Kinzhal air-launched missiles on test combat duty [online]. tass.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  17. Sputnik. Russia to Field MiG-31 Replacement by 2020 - Commander [online]. sputniknews.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  18. GROHMANN, Jan. Ruský záchytný stíhač MiG-31 s protisatelitní raketou [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  19. NEČAJEV, Gennadij. Су-27 предлагают списать [online]. samara-airlines.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  20. ВВС России получат восемь новых истребителей Су-27СМ [online]. lenta.ru, 18:47, 3 ноября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  21. AirForces Monthly, Dec 2010
  22. ВКС России получили последние два истребителя Су-30М2 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  23. Полк на аэродроме Бесовец получил еще пять истребителей Су-35С [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  24. ВВС России ускорят модернизацию бомбардировщиков Су-24 [online]. lenta.ru, 13:51, 21 октября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  25. нПСФХЕ: ббя пНЯЯХХ ЯОХЬСР АНЛАЮПДХПНБЫХЙХ яС-24 Й 2020 ЦНДС [online]. Lenta.ru, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  26. Авария бомбардировщика Ту-22М3 в Шайковке [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  27. Ту-22М3 сделают убийцу ЕвроПРО Ради высокоточной ракеты бомбардировщику поменяют всю электронику - ВПК.name [online]. Vpk.name, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  28. Модернизированный бомбардировщик Ту-95МС "Дубна" [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  29. Редакция tvzvezda.ru. «Медведь», несущий мощь в 200 килотонн: почему НАТО боится Ту-95? [online]. tvzvezda.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  30. Шойгу: ядерная триада России на 55% оснащена современными вооружениями [online]. ria.ru, 20151211T1408+0300Z, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  31. Последний российский Ан-148 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  32. Четвертый модернизированный самолет А-50У [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  33. Самолет наблюдения Ту-214ОН "Открытое небо" прошел международную сертификацию [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  34. Министерство обороны России заключило контракт на постройку третьего самолета Ту-214Р [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  35. ВКС России получили еще три самолета Як-130 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  36. Контракт еще на 30 самолетов Як-130 для ВКС России [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Военно-воздушные силы Российской Федерации na ruskej Wikipédii a Ruské letectvo na českej Wikipédii.