Iliušin Il-18

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Il-18
TAROM Ilyushin Il-18 Marmet-1.jpg
Iliušin Il-18V spoločnosti TAROM počas vzletu, august 1980
Typdopravné lietadlo
VýrobcaMoskovský letecký závod č. 30
KonštruktérS. V. Iliušin
Prvý let4. júla 1957
Zavedený20. apríla 1959
Charakterniekoľko strojov ešte v službe
Hlavný používateľAeroflot
Rossija
Výroba1957 – 1985
Vyrobenýchnajmenej 678
VariantyIliušin Il-38

Iliušin Il-18 (v kóde NATO: „Coot“) je sovietske turbovrtuľové dopravné lietadlo z konca 50. rokov 20. storočia.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Iliušin Il-18V sovietskeho Aeroflotu na letisku Glasgow-Prestwick

Il-18 vznikol na základe požiadaviek sovietskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot na lietadlo na prepravu osôb i na prepravu nákladu a vojenské účely. Konštruktér Sergej Iliušin však uprednostnil dopravné lietadlo, ktoré by malo ekonomickejšiu prevádzku. Výsledkom konštrukčných prác bolo dolnokrídle lietadlo s turbovrtuľovými motormi, ktoré po prvýkrát vzlietlo 4. júla 1957. V roku 1959 boli Il-18 nasadené na linky MoskvaSoči a MoskvaAlma-Ata, postupne začali Il-18 lietať aj na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách ZSSR. Lietadlá Il-18 slúžili u všetkých leteckých spoločností bývalého socialistického tábora, vo veľkom množstve a po dlhý čas. Od začiatku 60. rokov lietali aj u Československých aerolínií. ČSA používali Il-18 na vnútroštátnych linkách (najmä do Bratislavy, Košíc a Popradu), na linkách po Európe, na linkách do Afriky, na Blízky východ a istý čas aj na diaľkovej linke do Havany, kam lietali Il-18 verzie D. Linka do Havany mala medzipristátia v írskom Shannone a v kanadskom Gandere. Čoskoro však boli Il-18D na tejto linke nahradené lietadlami Il-62. Posledný Il-18 vyradili ČSA až v roku 1990.

Il-18 bol vyrábaný v niekoľkých typových verziách s rôznou kapacitou cestujúcich a nákladu, a bol vyvážaný do mnohých krajín sveta. Celkom bolo vyrobených vyše 850 kusov a mnohé z Il-18 lietajú ešte dnes. Existovala aj armádna verzia označená Il-20 Coot, ktorá slúžila ako radarom vybavené lietadlo včasnej výstrahy.

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

Civilní používatelia[upraviť | upraviť kód]

Súčasní[upraviť | upraviť kód]

Iliušin Il-18D spoločnosti NPP Mir na letisku Narian-Mar

Rusko Rusko

Srí Lanka Srí Lanka

Bývalí[upraviť | upraviť kód]

Iliušin Il-18V spoločnosti Balkan na letisku Paríž-Le Bourget, september 1974
Iliušin Il-18V (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v Banjule v Gambii, 1966
Iliušin Il-18B spoločnosti CAAC na letisku Kuej-lin-Čchi-feng-ling, 1984
Iliušin Il-18D spoločnosti Malév na letisku Štokholm-Arlanda, december 1966
Iliušin Il-18V spoločnosti Interflug na Medzinárodnom letisku Ferihegy v Budapešti, 17. apríl 1986
Iliušin Il-18V spoločnosti LOT na letisku v Düsseldorfe, 1. jún 1975
Iliušin Il-18D sovietskeho Aeroflotu na letisku Štokholm-Arlanda, apríl 1971

Afganistan Afganistan

Bulharsko Bulharsko

Česko-Slovensko Česko-Slovensko

Čína Čína

Džibutsko Džibutsko

Egypt Egypt

  • EgyptAir (predtým United Arab Airlines)

Ghana Ghana

Guinea Guinea

Jemen Jemen

Kazachstan Kazachstan

Kirgizsko Kirgizsko

Kuba Kuba

Maďarsko Maďarsko

Mali Mali

Nemecko Nemecko

NDR Nemecká demokratická republika

Poľsko Poľsko

Rumunsko Rumunsko

Rusko Rusko

KĽDR Severná Kórea

Somálsko Somálsko

Sovietsky zväz Sovietsky zväz

Spojené arabské emiráty Spojené arabské emiráty

Ukrajina Ukrajina

Vietnam Vietnam

Vojenskí používatelia[upraviť | upraviť kód]

Súčasní[upraviť | upraviť kód]

Iliušin Il-18D v službách ruských vzdušných síl

Rusko Rusko

Bývalí[upraviť | upraviť kód]

Afganistan Afganistan

Alžírsko Alžírsko

Bulharsko Bulharsko

  • Vláda Bulharskej republiky

Gruzínsko Gruzínsko

Indonézia Indonézia

  • Vláda Indonézskej republiky

Flag of North Yemen.svg Jemenská arabská republika

  • Vzdušné sily Jemenskej arabskej republiky

Juhoslávia Juhoslávia

Poľsko Poľsko

Rumunsko Rumunsko

  • Vláda Rumunska

Sovietsky zväz Sovietsky zväz

Vietnam Vietnam

Il-18 v službách ČSA[1][upraviť | upraviť kód]

Verzia Registrácia Meno lietadla Počet sedadiel U ČSA od – do Pôvod a ďalší osud lietadla
Il-18B OK-NAA Ostrava
neskôr Piešťany
84 08. 01. 1960 – 28. 02. 1979 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75703. 02. 01. 1977 zrážka s Tupolevom Tu-134A (OK-CFD) na letisku Praha-Ruzyně, 08. 03. 1979 predané do kbelského múzea, kde je dodnes.
Il-18B OK-NAB Košice 84 08. 01. 1960 – 28. 07. 1976 Pôvodne nové. 28. 07. 1976 zničený pri havárii v Bratislave, lietadlo minulo pristávaciu dráhu a spadlo do jazera Zlaté piesky, 76 ľudí zahynulo, 3 ľudia prežili so zraneniami.
Il-18V OK-OAC Sliač 90 – 110 31. 05. 1960 – 30. 05. 1980 Pôvodne nové. Zošrotované 19. – 20. 11. 1984 pri skúškach Semtexu.
Il-18V OK-OAD neznáme 90 – 110 31. 05. 1960 – 28. 03. 1961 Pôvodne nové. 28. 03. 1961 sa lietadlo viacmenej rozpadlo v letovej hladine nad Norimbergom. Stroj letel na linke OK511 PrahaZürichRabatDakarKonakryBamako. Vznikli rôzne špekulácie, vrátane možnosti zostrelenia, avšak táto nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená.
Il-18B, v roku 1971 prestavaný na Il-18V OK-PAE Karlovy Vary 84
90–110 (po prestavbe na Il-18V v roku 1971)
22. 04. 1961 – 18. 05. 1980 Pôvodne nové. Od 17. 03. 1982 bolo lietadlo umiestnené pri autokempe na Seči, teraz je stroj v Zruči pri Plzni (v súkromnom Air Parku).
Il-18V OK-PAF neznáme 90 – 110 22. 04. 1961 – 11. 07. 1962 Pôvodne nové. 11. 07. 1962 letel tento stroj na tej istej linke ako 28. 03. 1961 lietadlo Il-18V (OK-OAD). Kvôli hustej hmle v Rabate pristávalo lietadlo na letisku v Casablance, kde tiež nebolo najpriaznivejšie počasie. Po prvom prelete v 150 metroch lietadlo opakovalo priblíženie, pri ktorom zachytilo o vedenie vysokého napätia a havarovalo.
Il-18V OK-PAG Vysoké Tatry 90 – 110 04. 01. 1962 – 21. 02. 1980 Pôvodne nové. Lietadlo slúžilo od 25. 05. 1982 ako reštaurácia v Slušoviciach. Neskôr bolo prevezené a prevádzkované ako reštaurácia pri ZOO v obci Lešná (neďaleko Zlína). Nakoniec bolo lietadlo niekoľko rokov k videniu rozobraté a zdevastované na pozemku kovošrotu v neďalekej obci Ostrata.
Il-18V OK-PAH Mariánské Lázně 90 – 110 04. 01. 1962 – 31. 10. 1979 Pôvodne nové. V roku 1981 bolo lietadlo odkúpené Filmovým štúdiom Barrandov, 27. – 28. 08. upravené trhavinou pre účely nakrúcania seriálu Sanitka, potom bol stroj zlikvidovaný.
Il-18D OK-WAI neznáme 65 – 120 19. 05. 1967 – 05. 09. 1967 Pôvodne nové. 05. 09. 1967 letelo lietadlo na linke OK523 PrahaShannonGanderHavana. Po štarte z letiska v Gandere stroj havaroval. O príčine panujú dohady, posádka pravdepodobne zavčasu zatiahla vztlakové klapky a došlo ku klesaniu lietadla a nárazu do zeme.
Il-18D OK-WAJ Poděbrady 65 – 120 21. 07. 1967 – 25. 10. 1984 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75451. Od 17. 09. 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou. Niekoľko rokov bol stroj však nevyužívaný a chátral, od decembra 2006 je opäť v prevádzke. V roku 2011 dostal nový náter propagujúci nápoj Kofola.
Il-18E OK-PAI nemalo 120 21. 01. 1977 – 15. 12. 1989 Lietadlo najprv (v rokoch 1962 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYP. Po skončení služby u ČSA preletel stroj 29. 01. 1990 do Norimbergu, čo bol zároveň posledný let lietadla Il-18 u ČSA. Tu mal byť stroj zošrotovaný, ale našťastie skončil v múzeu v Sinsheime, kde je dodnes.
Il-18D OK-VAF nemalo 65 – 120 31. 12. 1977 – 19. 01. 1990 Lietadlo najprv (v rokoch 1966 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYZ. Po skončení služby u ČSA preletel stroj do Norimbergu, kde slúžil ako trenažér hasičov.

Technické údaje[upraviť | upraviť kód]

Il-18V
Kokpit lietadla Il-18V
Interiér kabíny pre cestujúcich

Il-18V[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 90 – 110
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20K, každý s výkonom 2 942 kW (4 000 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 34 500 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 61 200 kg
  • Cestovná rýchlosť: 600 km/h
  • Dostup: 10 000 m
  • Dolet: 4 270 km
    • Maximálny dolet: 4 800 km

Il-18D[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 65 – 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 5 300 km
    • Maximálny dolet: 6 500 km

Il-18E[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 4 400 km
    • Maximálny dolet: 5 200 km

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ozzy, eif. Letadla Iljušin Il-18 u provozovatelů v Československu/České republice [online]. rh-plus.cz, [cit. 2018-11-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-18 na českej Wikipédii.