Air Koryo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Air Koryo
IATA
JS
ICAO
KOR
Volací znak
AIR KORYO
Založená1950 (ako SOKAO)
Začiatok činnosti1950
Hlavné letiskáMedzinárodné letisko Pchjongjang
Veľkosť flotily20
Destinácie5
SídloPchjongjang, KĽDR
Webová stránkawww.airkoryo.com.kp

Air Koryo (kór. 고려항공Koryŏhang-gong) je národný letecký dopravca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) so sídlom v Pchjongjangu. Hlavnou základňou spoločnosti je Medzinárodné letisko Pchjongjang. Predchodca Air Koryo vznikol v roku 1950 pod názvom SOKAO. V roku 1992 sa spoločnosť na základe rozhodnutia vlády premenovala na Air Koryo.

V roku 2014 boli Air Koryo vyhodnotené spoločnosťou Skytrax ako jediná jednohviezdičková letecká spoločnosť zo 681 hodnotených dopravcov. Podobné hodnotenie dostala spoločnosť aj v roku 2015. Air Koryo môžu lietať do krajín Európskej únie len s určitým typom lietadiel, ktoré spĺňajú tunajšie bezpečnostné štandardy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca Air Koryo vznikol v KĽDR začiatkom roka 1950. Výsledkom sovietsko-severokórejskej spolupráce bol dopravca s názvom SOKAO (rus. Советско-Корейское авиатранспортное обществоSovetsko-Korejskoje aviatransportnoje obščestvo; doslova: Sovietsko-kórejská leteckodopravná spoločnosť), ktorého cieľom bolo spojiť Pchjongjang s Moskvou.[1] Dopravca začal lietať ešte v tom istom roku, ale kvôli kórejskej vojne (1950 – 1953) musel svoju činnosť zastaviť.[2] Civilnú letovú prevádzku v KĽDR obnovilo v roku 1953 ministerstvo dopravy. O rok neskôr vznikol pod kontrolou vlády a kórejského úradu pre civilné letectvo nový dopravca s názvom Čosŏnminhang. Spoločnosť začala svoju činnosť 21. septembra 1955 s lietadlami sovietskej výroby typu Lisunov Li-2, Antonov An-2 a Iliušin Il-12. Koncom 50. rokov spoločnosť získala aj Iliušiny Il-14. V apríli 1959 Čosŏnminhang otvoril linku do Pekingu. V 60. rokoch pribudli do flotily turbovrtuľové Il-18 a Antonovy An-24. V roku 1967 sa dopravca dostal pod kontrolu Kórejskej ľudovej armády.

Tupolev Tu-154B spoločnosti Čosŏnminhang na letisku Arlanda v Štokholme, február 1979
Iliušin Il-76TD spoločnosti Čosŏnminhang na letisku Schönefeld v Berlíne, 17. jún 1992

V roku 1975 bolo do flotily zavedené prvé prúdové lietadlo spoločnosti, Tupolev Tu-154, ktoré dopravca nasadil na lety do Prahy, Berlína a Moskvy. Tu-154 však nemali dostatočný dolet, a tak museli mať pri týchto letoch medzipristátia v Irkutsku a Novosibirsku, aby doplnili palivo. V roku 1981 spoločnosť začala prevádzkovať prvý Iliušin Il-62M s dlhým doletom. V apríli 1983 tak mohla byť otvorená priama linka Pchjongjang – Moskva, v novembri 1987 linka Pchjongjang – Moskva – Berlín a o dva roky neskôr Pchjongjang – Moskva – Sofia. V 80. rokoch boli do flotily zavedené aj lietadlá Tu-134.

Po skončení studenej vojny a páde komunizmu vo východnej Európe začalo začiatkom 90. rokov pre spoločnosť nepriaznivé obdobie. Ubudli prevádzkované linky a dopravca sa zameral na nákladnú dopravu. V roku 1990 tak došlo k objednávke a dodaniu nákladných lietadiel Iliušin Il-76TD, ktoré spočiatku lietali aj do Európy (po trase Pchjongjang – Novosibirsk – Moskva – Berlín, resp. Pchjongjang – Moskva – Praha – Berlín). Dňa 28. marca 1992 sa spoločnosť na základe rozhodnutia severokórejskej vlády premenovala na Air Koryo. Keď bola na určitý čas prerušená aj prevádzka linky do Pekingu, nechali Air Koryo prerobiť na nákladnú verziu svoje staršie Il-18. Po zlepšení situácie začala spoločnosť otvárať nové pravidelné i nepravidelné linky. V apríli 1993 pribudli lety do Bangkoku, v septembri 1996 do Macaa a v auguste 1997 do Vladivostoku. Väčšina letov do Európy však musela byť z politických dôvodov ukončená. Počas 90. rokov Air Koryo podpísali aj zmluvy o spolupráci so spoločnosťami Air China a Singapore Airlines. V druhej polovici 90. rokov došlo k dohode s Korean Air, národným leteckým dopravcom Kórejskej republiky. V júli 2000 sa tak uskutočnil prvý charterový let medzi Pchjongjangom a Soulom.

V marci 2006 sa Air Koryo ocitli medzi dopravcami, ktorí majú zákaz lietať do krajín Európskej únie (EÚ) z dôvodu nesplnených požiadaviek na tunajšie bezpečnostné štandardy. Reakciou Air Koryo bola objednávka a dodanie lietadiel Tupolev Tu-204 v rokoch 2007 a 2010.[3] Od marca 2010 môže spoločnosť s týmito lietadlami prevádzkovať lety do EÚ.[4]

V roku 2012 začala spoločnosť Juche Travel Services, ktorá organizuje zájazdy do KĽDR, ponúkať zájazdy pre nadšencov letectva, v rámci ktorých majú návštevníci KĽDR možnosť letieť na rôznych typoch lietadiel Air Koryo.[5]

Destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo Air Koryo v Pchjongjangu

Air Koryo v súčasnosti lietajú do piatich pravidelných destinácií (Peking-Capital, Macao, Šanghaj-Pchu-tung, Šen-jang a Vladivostok). Vnútroštátne lety sú iba charterové.

Flotila[upraviť | upraviť zdroj]

Turistická trieda na palube lietadla Tupolev Tu-204 spoločnosti Air Koryo
Sedadlá obchodnej triedy v Tupoleve Tu-204
Občerstvenie podávané v turistickej triede na palube Iliušinu Il-62M počas letu Peking-Capital – Pchjongjang

Súčasná flotila[upraviť | upraviť zdroj]

Flotila Air Koryo pozostávala v auguste 2019 z nasledujúcich lietadiel:[6]

Flotila Air Koryo
Lietadlo V prevádzke Fotografia Objednávky Počet sedadiel Poznámky
C Y Spolu
Antonov An-24B 2 Antonov An-24B, Air Koryo AN2214178.jpg 52 52
Antonov An-24RV 2 North Korea - Antonov plane (5015889356).jpg
Antonov An-148-100V 2 Air Koryo Antonov An-148-100B at Svyatoshino.jpeg 8 62 70
Iliušin Il-18D 1 Air Koryo Ilyushin Il-18D at Vladivostok Airport.jpg neznámy
Iliušin Il-62M 2 P-881 IL62(M) I62M Air Koryo SVO1 (33032898860) (2).jpg 12 178 190
2 P-xxx@PEK (20180620154716).jpg VIP konfigurácia
Tupolev Tu-134B-3 2 Air Koryo Tupolev Tu-134 Tang-1.jpg 76 76
Tupolev Tu-154B 1 Air Koryo (P-552) Tupolev Tu-154B.jpg 16 136 152
Tupolev Tu-154B-2 1 AirKoryo TU154B2 Vladivostok new livery.jpg
Tupolev Tu-204-100V 1 P-633@PEK (20191026133449).jpg 12 210 222
Tupolev Tu-204-300 1 P-632@PEK (20180303094933).jpg 16 150 166
Flotila Air Koryo Cargo
Iliušin Il-76TD 3 P912 IL76 AIR KORYO AT HAMHUNG SONOK AIRFIELD DPRK NORTH KOREA OCT 2012 (8648773768).jpg nákladný
Spolu 20

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Airlines of Asia (Since 1920). Londýn : Putnam, 1997. 572 s. ISBN 978-0-85177-855-6.
  2. Hugh MacDonald. Aėroflot (Soviet air transport since 1923). Londýn : Putnam, 1975. 323 s. ISBN 978-0-370-00117-3.
  3. Air Koryo North Korea [online]. asianinfo.org, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  4. LIST OF AIR CARRIERS OF WHICH ALL OPERATIONS ARE SUBJECT TO A BAN WITHIN THE EU [online]. webcitation.org, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  5. Aviation Tours | Juche Travel Services [online]. juchetravelservices.com, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  6. Air Koryo [online]. russianplanes.net, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Air Koryo

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]