České aerolinie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
České aerolinie
IATA
OK
ICAO
CSA
Volací znak
CSA
Založená 6. októbra 1923
Destinácie 43
Hlavné letiská Letisko Václava Havla Praha
Focus cities / secondary hubs
Vernostný program OK Plus
Salónik Crystal Lounge
Aliancia SkyTeam
Sídlo Letisko Václava Havla Praha
Ruzyně, Praha, Česko
Veľkosť flotily 18
Kľúčové osobnosti
Slogan V oblacích jako doma
Webová stránka: www.czechairlines.com

České aerolinie (skr. ČSA; staršie Československé aerolinie/Československé aerolínie, skr. ČSA; ešte staršie Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie (uvádzané aj ako Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolinia) sú český (predtým česko-slovenský) národný letecký dopravca, ktorý má svoju základňu na letisku Václava Havla v Prahe. Ďalšiu základňu má na letisku v Karlových Varoch, Košiciach a Bratislave. Nadväzuje na tradíciu, identitu a pôvodne aj značku česko-slovenskej národnej leteckej spoločnosti Československé štátne aerolínie, po druhej svetovej vojne Československé aerolínie, ktoré v januári 1991 boli rozdelené delimitáciou majetku na České aerolinie a ku slovenskému podniku Slov-Air.

V decembri 2016 prevádzkovali pravidelné linky do 44 európskych destinácií a kórejského Soulu. Spoločnosť v roku 2016 prepravila 2,26 milióny cestujúcich,[1] v roku 2014 u nej pracovalo približne 900 zamestnancov, slúžia tiež ako dopravcu nákladu.[2] Od marca 2001 je členom aliancie leteckých spoločností SkyTeam. Medzinárodný IATA kód spoločnosti je OK, ICAO kód je CSA. Slogan znie „V oblakoch ako doma“, anglicky „In the sky as home“. Vlastníkmi spoločnosti sú Korean Air (44%), Travel Service (34%) a český štátny podnik Prisko (20%).[3]

ČSA je piata najstaršia doteraz fungujúca letecká spoločnosť na svete. Staršie sú iba holandská KLM (1919), kolumbijská Avianca (1919), austrálsky Qantas (1920) a sovietsky, resp. ruský Aeroflot (1923).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 17. júla 1923 bol ministerskou radou schválený návrh Ministra verejných prác na zriadenie štátneho podniku Československé štátne aerolínie (ČSA). Československé štátne aerolínie vznikli dňa 6. októbra 1923 a do čela vzniknutej spoločnosti bol postavený major Hupner, ktorý sa stal prvým riaditeľom ČSA. Domovským letiskom novovzniknutej spoločnosti sa stalo Letisko Praha-Kbely.

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARG

Uskutočnenie historicky prvého letu novovzniknutej spoločnosti bolo naplánované na 28. október 1923 teda na 5. výročie vzniku samostatného Česko-Slovenska. Let bol uskutočnený lietadlom Aero A-14 vo farbách ČSA. Pilotoval ho šéfpilot ČSA, Karel Brabenec, ktorý vykonal iba symbolický oblet letiska. Oblet nebol vykonaný z dôvodu zlého počasia, ako je mylne interpretované niektorými zdrojmi vrátane ČSA, ale z celkom iného prostého dôvodu, 28. október pripadol v roku 1923 na nedeľu a v tento deň v týždni (nedeľa) sa civilné letecké linky nelietali. Odloženie letu kvôli zlému počasiu navyše vyvracia fakt, že v dobových záznamoch je uvedený prílet vojenského lietadla na trase KošicePraha, ktorý pristál v Kyjoch, neďaleko kbelského letiska, z čoho je zrejmé, že meteorologické podmienky pre uskutočnenie letu boli vyhovujúce.

Let s cestujúcim sa tak uskutočnil v pondelok 29. októbra. Lietadlo Aero A-14 s imatrikulačnou značkou L-BARC vzlietlo z kbelského letiska na linku z Prahy do Bratislavy. Pilotoval ho Karel Brabenec, pričom prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin, Václav König. V protismere odštartovalo lietadlo Aero A-14 (L-BARI) na trase z Bratislavy do Prahy. Let bol dlhý 320 km a trval približne 3 hodiny.

V roku 1924 bola linka predĺžená až do Košíc, kam let v tom čase trval približne 6 hodín. Počas tohto roka prebehlo celkovo 649 letov, pri ktorých bolo prepravených 426 osôb a tiež 2 148 kg leteckej pošty. Lety zabezpečovali stroje Aero A-14 a Aero A-10, ktoré začali byť v roku 1925 postupne nahradzované typom DH.50. V roku 1926 Československé štátne aerolínie otvorili linku PrahaBrno. O dva roky neskôr pribudli do flotily ČSA lietadlá Farman Goliáš a Aero A-23.

1929 – 1939[upraviť | upraviť zdroj]

Letový poriadok Československých štátnych aerolínií platný od 21. mája 1929 do 31. augusta 1929

V roku 1929 sa spoločnosť stala členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov, čo bol predchodca dnešnej spoločnosti IATA založenej v roku 1945. Miesto doterajšej poznávacej značky L tak prijala kód OK. Označenie OK získali Československé aerolínie kurióznym spôsobom. Česko-slovenská delegácia, ktorá mala za úlohu dostaviť sa na zasadnutie národov prišla neskoro a vopred dohodnuté označenie CS bolo už zabraté (vybrali si ho Portugalci na počesť kráľa Carlosa). Keďže vedúcim delegácie bol Otakar Koudelka, niekto navrhol použiť jeho iniciály ako označenie IATA, a tak bol návrh prijatý.[4] V tejto dobe nemal výraz „OK“ taký význam ako má dnes. V tom istom roku bola tiež linka Praha – Bratislava – Košice predĺžená do Užhorodu.

Farman Goliáš v službách Československých štátnych aerolínií, 1929

Spočiatku ČSA lietali len na vnútroštátnych linkách, pričom prvá linka do zahraničia bola otvorená dňa 1. júla 1930 z Bratislavy do Záhrebu. Neskôr boli lety predĺžené aj do Sušaku (dnešná Rijeka) a Dubrovníka. Juhoslovanský úsek Jadranského expresu ČSA obsluhovalo obojživelné lietadlo Saro Cloud. ČSA postupne nasadili do prevádzky lietadlá Aero A-35, Aero A-38, Fokker/Avia F.VIIb-3m, Ford 5-AT-C Trimotor, ktorý 22. augusta havaroval neďaleko Jihlavy. V roku 1931 bol zavedený do prevádzky typ Caproni Ca.97. Dňa 11. septembra 1933 bola otvorená pravidelná linka Praha – Bukurešť s dĺžkou 1 266 km. V roku 1935 ČSA zaradili do prevádzky lietadlá Airspeed Envoy a Fokker/Avia F.IXD. Nové vnútroštátne linky ČSA spájali Prahu s Hradcom Králové, Piešťany s Bratislavou a Viedňou, a priamo Prahu s Užhorodom. Dňa 2. septembra 1936 spojili ČSA Prahu s Moskvou. Let s dĺžkou 2 440 km trval v tom čase 10 hodín.

Dňa 7. apríla 1937 sa základňa ČSA presunula z kbelského letiska na novo otvorené letisko Praha-Ruzyně, ktorého stavba bola ocenená zlatou medailou na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel ČSA začali objavovať stevardky. V tom istom roku boli tiež otvorené ďalšie medzinárodné linky Praha – Brusel a Praha – Bratislava – KlagenfurtTerstBenátky. V roku 1938 začali fungovať pravidelné linky do Paríža, Ríma a Budapešti. Po obsadení Čiech a Moravy nemeckými vojskami bola dňa 31. decembra 1938 prevádzka civilnej leteckej dopravy zastavená. Lietadlový park ČSA prevzala nemecká letecká spoločnosť Lufthansa. Išlo o päť lietadiel Savoia-Marchetti S.73, štyri lietadlá Airspeed AS.6 Envoy, dva Fokkery/Avia F.IX, štyri Fokkery/Avia F.VIIb-3m a jedno lietadlo Saro A.19/5 Cloud. Dňa 15. marca 1939 v dôsledku okupácie Česko-Slovenska ČSA zanikli.

1945 – 1956[upraviť | upraviť zdroj]

Douglas DC-3 (OK-XDM) Československých aerolínií, ktorý bol vystavený ruzyňskom letisku

Dňa 14. septembra 1945 začali ČSA opäť lietať ako jediný letecký dopravca Česko-Slovenska. V roku 1946 zakúpili z vojnových prebytkov americkej armády lietadlá Douglas DC-3, ktoré v továrni Avia postupne rekonštruovali na civilnú dopravnú verziu pre 21 cestujúcich. Obnovili všetky vnútroštátne linky do Brna, Bratislavy, Sliača a Košíc, pričom sa vnútroštátna letecká sieť rozšírila o Žilinu, Trenčín a Prešov menšími lietadlami typu Siebel a Norseman. Postupne otvárali aj medzinárodné linky do Zürichu, Paríža, Amsterdamu, Štokholmu, Bruselu, Londýna, Belehradu, Kodane, Bukurešti a Osla.

V roku 1947 po prvýkrát vstúpili do medzikontinentálnej leteckej dopravy na linkách do Káhiry a Ankary. O rok neskôr sú linky ČSA rozšírené o Sofiu, Budapešť, Berlín, Göteborg, Helsinki, Nice a Bejrút.

V roku 1949 ČSA do prevádzky nasadili prvé lietadlá sovietskej výroby typu Iliušin Il-12 a Lisunov Li-2. V tomto období ČSA prejavili záujem o nákup lietadiel Douglas DC-4, ktorý sa nakoniec neuskutočnil a od toho času boli nakupované stroje výhradne sovietskej výroby. Od roku 1951 začali ČSA prevádzkovať aerotaxi lietadlami Aero Ae-45. V rokoch 19511953 boli Československé aerolínie zapísané v obchodnom registri ako národný podnik, zriadený k 1. januáru 1949 zákonom č. 311/1948 Zb., vyhláškou č. 122/1949 Zb., vládnym nariadením č. 128/1949 Sb. a zákonom č. 148/1950 Zb. Vymazaný bol po zrušení podľa § 13 ods. 7 vládneho nariadenia 34/1952 Zb. K 1. augustu 1956 boli Československé aerolínie zapísané ako štátny podnik, zriadený listinou ministra dopravy z 25. júla 1956.

1957 – 1990[upraviť | upraviť zdroj]

Tupolev Tu-104A (OK-LDA) ČSA na letisku v Bruseli, 1958

V roku 1957 uviedli do prevádzky licenčne vyrábanú Aviu Av-14. V tom istom roku tiež vstúpili ako druhá letecká spoločnosť na svete natrvalo do prúdovej éry, keď 2. novembra pristálo na letisku v Prahe prvé prúdové dopravné lietadlo pre ČSA, Tupolev Tu-104A, s imatrikulačnou značkou OK-LDA. Lietadlom typu Tu-104A otvorili ČSA dňa 9. decembra 1957 linku PrahaMoskva. Celkovo kúpili ČSA šesť týchto lietadiel (OK-LDA, OK-LDB, OK-LDC, OK-NDD, OK-MDE a OK-NDF). Od roku 1958 lietali Tu-104 na linke do Káhiry a neskôr až do Bombaja.

V januári 1960 boli do prevádzky ČSA nasadené prvé dve turbovrtuľové lietadlá Iliušin Il-18 verzie Il-18B (OK-NAA, OK-NAB) s kapacitou 84 miest. V máji toho istého roku boli nasadené do prevádzky prvé dve lietadlá typu Il-18V (OK-OAC, OK-OAD) s kapacitou 90 alebo až 110 miest. V nasledujúcich dvoch rokoch boli dodané ešte štyri ďalšie Iliušiny Il-18V (OK-PAE, OK-PAF, OK-PAG a OK-PAH). Dňa 14. augusta 1960 pri zahajovacom lete do Jakarty po prvýkrát prekročili rovník. Dňa 13. februára 1962 otvorili prvú transatlantickú linku na trase PrahaHavana, na ktorej lietalo štvormotorové turbovrtuľové lietadlo Bristol Britannia 318 (OK-MBA) prenajaté od kubánskej leteckej spoločnosti Cubana.

Tupolev Tu-124V (OK-TEA) Československých aerolínií na letisku Arlanda v Štokholme, 1968

V novembri 1964 boli nasadené do prevádzky ČSA prvé dve lietadlá typu Tupolev Tu-124V, ktoré lietali na menej vyťažených európskych linkách, linkách do Afriky, na Blízky východ a na vnútroštátnych linkách. V roku 1967 bol lietadlový park ČSA rozšírený o dve lietadlá diaľkovej verzie Il-18D (OK-WAI, OK-WAJ) s kapacitou 65 miest (pri diaľkových letoch) alebo až 120 miest (na krátkych trasách). V tom istom roku boli ČSA podľa štatistiky IATA jednou zo 34 leteckých spoločností na svete, ktoré prepravili viac ako milión cestujúcich. Zaujímali 29. priečku svetového rebríčka a 10. miesto medzi európskymi spoločnosťami; vo vyťaženosti lietadiel im patrilo 10. miesto na svete (čo bolo 63,3%), pričom v Európe boli na prvom mieste.[5] Dňa 2. mája 1968 si Československé aerolínie prenajali od sovietskeho Aeroflotu prvé lietadlo typu Iliušin Il-62 (CCCP-86666) určené pre diaľkové trate, pričom u ČSA lietalo do 20. augusta 1968, kedy bola jeho prevádzka z politických dôvodov pozastavená.

Iliušin Il-62 (OK-ZBC) ČSA na letisku Heathrow v Londýne, 1981
Tupolev Tu-134A (OK-AFB) ČSA pristáva na letisku Heathrow v Londýne, 1978

Dňa 6. septembra 1968 ČSA obnovili prevádzku na vnútroštátnych linkách. V júli 1969 bola obnovená prevádzka prenajatého typu Il-62 (CCCP-86672), pričom v októbri 1969 boli po predchádzajúcich skúšobných letoch do prevádzky zaradené prvé dve lietadlá Iliušin Il-62 pre ČSA (OK-YBA, OK-YBB), ktoré umožnili rozšíriť lety na Blízky, Stredný a Ďaleký východ, do západnej Afriky, Kanady, USA a na Kubu. V roku 1970 boli vďaka typu Il-62 otvorené dve transatlantické linky; PrahaMontrealNew York a BratislavaPrahaAmsterdamNew York. Dňa 8. júna 1970 bolo unesené lietadlo Av-14 na linke PrahaKarlovy Vary do Norimbergu. V novembri 1971 bolo do prevádzky nasadené prvé lietadlo typu Tupolev Tu-134A (OK-AFA) s kapacitou 76 miest. Lietadlá Tu-134A ČSA lietali na európskych tratiach a na linkách do severnej Afriky. ČSA prevádzkovali celkovo až 14 lietadiel Tu-134A. Posledné tri lietadlá ČSA typu Tu-134A (OK-HFL, OK-HFM, OK-IFN) boli vyradené až v roku 1997. V roku 1974 bolo do prevádzky nasadených prvých päť lietadiel typu Jakovlev Jak-40. Lietadlá Jak-40 nahradili vo vnútroštátnej preprave cestujúcich lietadlá Avia Av-14. V období medzi rokmi 1974 až 1978 bolo dodaných 17 kusov lietadiel Jak-40. Dňa 1. júna 1976 prebrali ČSA od bratislavského Slov-Airu tzv. malú dopravu, vrátane lietadiel Let L-410A Turbolet, posádok a siete liniek. V roku 1977 ČSA vyradili posledné lietadlá typu Avia Av-14. V máji 1979 bol do prevádzky zaradený prvý Iliušin Il-62M (OK-JBI), používaný na zaoceánske lety. O rok neskôr ČSA vďaka typu Il-62M otvorili linku PrahaHanoj. V roku 1983 zaviedli ČSA na palubách svojich lietadiel biznis triedu, pričom prví cestujúci v tejto triede leteli 1. novembra 1983 s Il-62 na linke Praha – Moskva. Od roku 1985 si ČSA prenajímali typ Tupolev Tu-154B-2. V roku 1986 bolo v dôsledku prudkého nárastu cien ropy vyradených až 9 lietadiel typu Jak-40, hlavne kvôli vysokej spotrebe paliva. V období rokov 19771987 ČSA otvorili linky z Prahy a Bratislavy do Abú Zabí, Barcelony, Dubaja, Valletty, Jerevanu, Taškentu a Hočiminovho Mesta. V roku 1988 boli do prevádzky nasadené lietadlá Tupolev Tu-154M a bola otvorená linka do Bangkoku. K 30. júnu 1989 boli ČSA z obchodného registra vymazané ako štátny podnik pre zrušenie likvidácie podľa rozhodnutia ministra dopravy a spojov ČSSR z 27. júna. Dňa 1. júla 1989 bol zakladacou listinou vydanou rozhodnutím ministra dopravy a spojov ČSSR čj. 12271/1989-350 z 27. júna 1989 založený nový štátny podnik Československé aerolínie. Dňa 31. decembra 1989 sa uskutočnil posledný let lietadla Il-18 u ČSA (OK-VAF na linke PrahaBratislavaLeningrad).

V letnej sezóne roku 1990 ČSA otvorili linky PrahaHavanaMexico City a PrahaHamburg.

1991 – 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Airbus A310-300 Československých aerolínií na letisku v Bangkoku, 1992

Rozdelenie majetku ČSA medzi Česko a Slovensko nezačalo až so zánikom federácie, ale už v roku 1991, keď Česko-Slovensko začalo byť reálne federalizované. Majetok ČSA bol delimitovaný podľa kompetenčného zákona platného od 1. januára 1991. Československé aerolínie sa rozdelili na dve spoločnosti, medzi transformovanú českú spoločnosť Československej aerolínie a Slov-Air, čo bola firma predtým patriaca pod ČSA, novo prevedená na slovenské územie. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi transformované Československej aerolínie, a. s. a Slov-Air pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za prvej vlády Vladimíra Mečiara, pričom na čele Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v tom čase bol Roman Hofbauer. Československé aerolínie boli potom v roku 1992 transformované na akciovú spoločnosť Československé aerolínie, a. s. (1. augusta 1992 až 30. júna 1995) už ako český podnik, aj keď im zostal názov, obchodná značka ČSA, medzinárodné označenie OK aj predčíslie 064.

Roman Hofbauer potom v roku 1992 spustil útočnú kampaň proti ČSA a Českej republike, ktorou požadoval najmenej 25% podiel Slovenska v ČSA, alebo bude požadovať zrušenie ich názvu a symbolu. Osláv 70. výročie založenia ČSA, 25. októbra 1993, sa zástupcovia slovenského ministerstva nezúčastnili a namiesto toho poslali ultimatívny fax, v ktorom zopakovali svoju septembrovú požiadavku, aby ČSA vypustili zo svojho názvu Slovensko a premenovali sa, napríklad na České aerolínie. Slovenskú v tom čase chýbala koncepčná práca v odbore letectva, na ministerstve sa od osamostatnenia Slovenska vystriedalo niekoľko riaditeľov Odboru civilného letectva MDSVP. Slovenská strana v lete 1994 zakázala nepravidelné lety ČSA z letísk v Bratislave, Poprade a Košiciach, ale sama tieto lety nenahradila.[6] Český predseda vlády Jan Stráský v knihe rozhovorov v roku 1993 hovoril, že pri delení majetku ČSA v roku 1991, ktoré sa uskutočnilo podľa územného princípu, zostalo na českej strane majetku viac, a slovenská strana neskôr argumentovala tým, že delenie prebiehalo v podmienkach, kedy sa ešte nevedelo o zániku štátu, a že na také delenie by dnes nemohli pristúpiť. Argumentoval pritom zákonom o delení majetku federácie, v ktorom sú ČSA uvedené ako podnik, o ktorom je možné znovu rokovať, hoci bol rozdelený dávno pred zánikom federácie. Česká strana sa však zdráhala pristúpiť na slovenské požiadavky, pretože v ČSA medzitým získala 38% Air France a prevedením ďalšieho podielu na Slovensko by česká strana stratila majoritu a slovenská by ju nezískala. Slovensku by tak česká strana bola ochotná postúpiť najviac 6%, s čím však slovenská strana nebola spokojná. Jan Stráský v roku 1993 vyjadril presvedčenie, že k dohode so Slovenskom nedôjde.[7]

Boeing 737-500 vo farbách ČSA na letisku v Zürichu, 1994

Pri zmene ČSA na akciovú spoločnosť sa o ne začala zaujímať francúzska národná letecká spoločnosť Air France. V roku 1994 získala Air France v ČSA podiel 38%, ČSA sa tento nápad zapáčil, pretože získali prístup k modernej flotile Air France. Kvôli zlej komunikácii a ďalším dôvodom sa Air France prestala v Českých aeroliniách angažovať.[8]

ATR 72-202 Českých aerolinií na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, 1996

Začiatkom roku 1991 ČSA kúpili prvé lietadlo západoeurópskej výroby, Airbus A310-300, pre diaľkové trate, jeho kúpa sa zamýšľala už od roku 1989. V tomto roku bola tiež otvorená linka z Prahy do Tel Avivu a Istanbulu. Na jar 1992 pribudli do flotily ČSA štyri turbovrtuľové lietadlá ATR 72-202. V lete toho istého roku bolo do služby zavedených prvých päť lietadiel typu Boeing 737-500.

V októbri 1994 boli do flotily nasadená prvé dve lietadlá typu ATR 42-320. V roku 1995 potom pribudli lietadlá Boeing 737-400. V tomto roku boli otvorené linky z Prahy do Hannoveru a Stuttgartu. V roku 1996 začali ČSA spolupracovať s americkou leteckou spoločnosťou Continental Airlines. V roku 1997 boli do flotily dodané ďalšie tri lietadlá typu Boeing 737-500 a zároveň boli z pravidelných liniek vyradená posledné tri lietadlá Tu-134A a lietadlá Tu-154M. Tieto lietadlá lietali ako chartery alebo nepravidelné linky do roku 2000. V roku 1998 boli otvorené linky do Osla, Nice a Bologne. V roku 2000 ČSA začali priamy predaj leteniek prostredníctvom internetu a bola ukončená nepravidelná preprava cestujúcich pomocou lietadiel sovietskej výroby.

2001 – 2009[upraviť | upraviť zdroj]

ATR 42-500 Českých aerolinií vo farbách aliancie SkyTeam, 2009

Dňa 25. marca 2001 vstúpili ČSA do aliancie SkyTeam. Bola obnovená tiež linka z Prahy do Brna a Ostravy. V roku 2003 však ČSA lety na brnenské letisko zase ukončili, aby ich v roku 2005, po objavení sa nemeckej konkurencie, opätovne zaviedli.

V roku 2001 sa ČSA rozhodli o kúpu ôsmich nemeckých plánovaných lietadiel Fairchild Dornier 728 s kapacitou približne 50 – 100 cestujúcich, ale projekt Dornieru nakoniec skrachoval.[9]

Airbus A320-200 v službách Českých aerolinií, 2008

V roku 2005 boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá Airbus A320-200 na pravidelnú dopravu a dve lietadlá Airbus A321-200 na charterovú dopravu. V roku 2006 ČSA prepravili prvýkrát v histórii rekordných 5,2 milióna cestujúcich.[10] Na jar roku 2007 ČSA dostali prvé dve úplne nové lietadlá typu Airbus A319-100. V tomto roku ČSA zaviedli novinku – internetové odbavenie (Internet check-in). V priebehu roku 2008 získali ČSA postupne štyri úplne nové lietadlá Airbus A319-100.

Finančná situácia spoločnosti sa prudko zhoršila, aj napriek účtovnému zisku 1,1 miliardy českých korún z predaja nehnuteľností v areáli Juh sa vlastný kapitál prepadol o 1,1 miliardy korún na iba 102 miliónov korún. Bolo vypísané výberové konanie na predaj ČSA, avšak v roku 2009 česká vláda po dohode s odbormi od predaja odstúpila. V máji 2009 vláda v demisii schválila príspevok 27,2 milióna korún na odstránenie ekologických škôd, ktoré svojou činnosťou spôsobili České aerolínie na pražskom letisku, kde bola zistená kontaminácia pozemkov chlórovanými uhľovodíkmi a ropnými uhľovodíkmi.[11]

V septembri 2007 spoločnosť predstavila internetový predajný systém Click4Sky, ktorý mal konkurovať nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, prevádzkovateľom bola dcérska spoločnosť ClickforSky, a.s. Spoločnosť ponúkala lety do prevažne európskych destinácií za jednotnú cenu vrátane poplatkov a táx, a predávala tak voľné kapacity letov ČSA. Projekt po dvoch rokoch prevádzky v novembri 2009 skončil. Stránka bola po skončení ďalej v prevádzke, ale už sa na nej zobrazovali iba vybrané lacné spoje. Podľa kritikov ČSA za propagáciu tejto značky strácali iba peniaze.

Ku koncu roku 2009 vlastnila spoločnosť 51 lietadiel. Hoci nikdy nevyplácali dividendy, vlastné imanie spoločnosti počítaný podľa českých účtovných štandardov postupne klesal a v roku 2009 dosiahol záporných hodnôt.

2010 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Boeing 737-400 (OK-FGS) v službách ČSA

V roku 2010 spoločnosť zamestnávala 415 pilotov a 752 palubných sprievodcov, v roku 2011 292 pilotov a 613 palubných sprievodcov, v auguste 2014 vyše 230 pilotov, takmer 400 palubných sprievodcov a 270 pracovníkov v administratíve. Keď koncom septembra 2014 ČSA oznámili úradu práce prepustenie 77 pilotov a viac ako 200 palubných sprievodcov a ďalších zamestnancov, odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť, ktorú ČSA odvrátili redukciou útlmového plánu. Príjmy zamestnancov však klesali. Po 75 rokoch v roku 2010 ukončili ČSA pravidelné linky do Veľkej Británie a vnútroštátnu linku do Brna, ktorú po nich prevzali CCA, ktoré ju pre ČSA už niekoľko rokov predtým zabezpečovali.

Od roku 2005 bola flotila ČSA modernizovaná novými Airbusmi A319 a A320, čo zapríčinilo úplné vyradenie všetkých Boeingov 737 z prevádzky. Posledný let Boeingu 737 (OK-FGS) u ČSA sa uskutočnil 2. novembra 2010.[12]

České aerolínie či Český Aeroholding postupne odpredali množstvo dcérskych spoločností: Czech Airlines Training Centre, Air Czech Catering, Czech Airlines Handling a nákladový terminál na pražskom letisku.

V roku 2011 spoločnosť vykázala stratu 241 miliónov Kč pri tržbách 14 miliárd Kč, v roku 2012 skončila s účtovným ziskom 849 miliónov Kč pri tržbách 13,7 miliardy Kč, v roku 2013 ČSA skončili so stratou 922 miliónov korún pri tržbách 13,3 miliardy Kč, stratovú zimnú sezónu 2014/2015 musel Český Aeroholding sanovať podporou 152 miliónov korún.

V septembri 2012 sa ČSA stali dcérskou spoločnosťou štátneho Českého Aeroholdingu, ktorý postupne združoval aj Letisko Praha a servisné letiskové spoločnosti CSA Services, Czech Airlines Handling a Czech Airlines Technics a nízkonákladovú leteckú spoločnosť Holidays Czech Airlines.

V roku 2013 spoločnosť oslavovala 90. výročie od svojho vzniku

Dňa 10. apríla 2013 bola podpísaná zmluva, podľa ktorej spoločnosť Korean Air odkúpila od Českého Aeroholdingu časť štátneho podielu Českých aerolinií, a to 44% podiel. Travel Service podľa informácie z konca marca 2015 dokončil odkúpenie 34 percentuálneho podielu od Českého Aeroholdingu v rámci opcie od Korean Air. Transakciu v decembri 2014 schválila Európska komisia a štyri príslušné národné súťažné úrady. Štátny Český Aeroholding naďalej drží v ČSA už len približne pätinový podiel.

Airbus A330-300 (OK-YBA) Českých aerolinií vzlieta z moskovského letiska Šeremetievo, 2013

ČSA má od mája 2013 prenajatý Airbus A330 od partnerskej spoločnosti Korean Air. Spočiatku sa uskutočnili pokusy o využitie tohto lietadla pre zvýšenie kapacity letov do Moskvy, Tel Avivu a Alma-Aty, ktoré sa však neprejavili ako ekonomicky prínosné. Od roku 2013 Airbus A330 obsluhuje pravidelné lety do Soulu a príležitostne lieta na vyťaženejšie destinácie, napríklad medzi júlom a augustom 2016 lietal na sobotňajších rotáciách do Barcelony. Na konci roku 2013 spoločnosť oslávila 90. výročie vzniku, ktoré oslavoval tiež náter na lietadlách.[13] Dňa 9. decembra 2013 ČSA obnovili po dvojročnej pauze lety z bratislavského letiska do Prahy a Košíc. Na týchto trasách lietajú turbovrtuľové lietadlá ATR 42 alebo 72.[14]

V roku 2014 boli predané všetky lietadlá Airbus A320 kvôli neúnosnej ekonomickej situácii – málokedy sa podarilo využiť ich kapacitu.[15] ČSA chýbajú malé prúdové lietadlá na stredné málo vyťažené trasy. V letnej sezóne 2015 spoločnosť počítala s prevádzkou celkom 17 lietadiel. Flotilu tvorilo deväť lietadiel Airbus A319, jeden diaľkový Airbus A330 a sedem turbovrtuľových ATR.

V roku 2016 spoločnosť prepravila 2,26 milióna cestujúcich, čo predstavuje nárast o 13 percent oproti roku 2015.[16] Priemerná obsadenosť na pravidelných linkách sa zvýšila o 10% oproti roku 2015, na 75,4%. Zvýšil sa tiež počet letov (o 9%), čo zapríčinilo rast ponúkanej kapacity v lietadlách, ktorá sa zdvihla o 3,5%.[17] Na začiatku roku 2016 spoločnosť presídlila z letiska na Európsku triedu, tiež kvôli nižším nájmom. V marci 2016 spoločnosť objednala 7 lietadiel Airbus A320neo, ktoré by spoločnosť mala dostať v roku 2021, majú nahradiť lietadlá Airbus A319 a celkovo prirodzene zvýšiť kapacitu. V letnej sezóne lietalo pre spoločnosť 18 lietadiel, prvýkrát po rokoch spoločnosť nabrala nových zamestnancov – 15 pilotov, 30 sezónnych letušiek, niekoľko IT pracovníkov a právnikov.[18]

Pravidelné linky ČSA v lete roku 1978:
Medzinárodné linky:

Vnútroštátne linky:

Lietadlá ČSA v rokoch 1957 - 1992[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Československých aerolinií

V hlavnom článku nájdete zoznam lietadiel ČSA, ktoré používali od roku 1957 do roku 1992.

Destinácie (leto 2014)[19][upraviť | upraviť zdroj]

Letisko Praha-Ruzyně[upraviť | upraviť zdroj]

Alma-Ata, Amsterdam, Atlanta, Abú Dhabí, Baku, Bangkok, Barcelona, Berlín-Tegel, Bratislava, Brisbane, Brusel, Budapešť, Bukurešť-Otopeni, Burgas, Cagliari, Čeľjabinsk, Da Nang, Dubaj, Dubrovník, Düsseldorf, Frankfurt, Fukuoka, Guam, Hamburg, Hanoj, Helsinky, Heraklion, Ho Či Minovo Mesto, Chania, Ibiza, Jekaterinburg, Jerevan, Catania, Kluž, Kodaň, Korfu, Koror, Kos, Kota Kinabalu, Košice, Kuala Lumpur, Kyjev-Borispol, Lamezia Terme, Larnaka, Las Palmas, Los Angeles, Madrid, Malaga, Malta, Mexiko, Miláno, Minsk, Moskva-Šeremetievo, Nagoja, Neapol, New York, Nice, Niigata, Nižnij Novgorod, Okajama, Olbia, Ósaka, Ostrava, Palma de Mallorca, Paríž-Charles de Gaulle, Perm, Petrohrad, Pula, Rhodos, Riga, Rostov nad Donom, Rím, Samara, San Francisco, Sapporo, Seattle, Sevilla, Sofia, Soul, Split, Štokholm, Štrasburg, Sydney, Taškent, Tbilisi, Tel Aviv, Tenerife, Thessaloniki, Tokio, Ufa, Valencia, Varšava, Zakynthos, Ženeva, Zürich

Letisko Leoša Janáčka Ostrava[upraviť | upraviť zdroj]

Praha

Letisko Karlovy Vary[upraviť | upraviť zdroj]

Moskva-Šeremetievo, Petrohrad

Letisko Košice[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko Bratislava, Praha

Letisko Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Praha, Košice

Flotila[upraviť | upraviť zdroj]

Flotila Českých aerolinií
Typ Počet Objednávky V prevádzke od roku Cestujúci Linky Poznámky Obrázok
B E Celkom
Airbus A319-100
9
2007
14
114
128
Krátké lety
Stredne dlhé lety
Diaľkové lety
Airbus A319-100 ČSA pristáva na letisku Praha - Ruzyně
Airbus A320neo 7 ? Dodanie 2019-2021
Airbus A330-300
1
2013
24
252
276
Diaľkové lety Prenajaté od Korean Air Airbus A330 ČSA odlieta z letiska Václava Havla v Prahe
ATR 42-500
3
2004
0
46
46
Krátke lety Prenajaté od Air Contractors ATR 42-500 ČSA pristáva na letisku Praha - Ruzyně
ATR 72-500
5
0
66
66
Krátke lety ATR 72-500 ČSA pristáva na letisku vo Frankfurte nad Mohanom
spolu 18
0

stav z marca 2017

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČSA rostou, do flotily přibyl nový letoun - E15.cz. Zprávy E15.cz. Dostupné online [cit. 2017-03-20].
  2. http://www.csacargo.cz/
  3. http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1940416-statni-podniky-si-prehodily-petinovy-podil-v-csa
  4. http://www.e-kniha.com/proc-ceska-letadla-maji-oznaceni-ok.html
  5. http://svici.sweb.cz/csa_historie.htm
  6. https://www.sme.sk/c/2121146/ako-sme-prisli-aj-o-csa.html#axzz4hScYWWd2
  7. http://www.petrstepanek.cz/web/index.php?option=com_content&view=article&id=185:19-dleni-majetku-federace-2&catid=5:prezident-na-pl-uvazku&Itemid=19
  8. http://technet.idnes.cz/csa-upadek-pribeh-aerolinie-dfe-/tec_technika.aspx?c=A141005_170927_tec_technika_kuz
  9. http://ekonomika.idnes.cz/csa-koupi-letadla-pro-regionalni-trasy-dyj-/ekoakcie.aspx?c=A010618_171023_ekoakcie_ven
  10. http://www.airways.cz/clanek/2006-01-25/csa-vloni-prepravily-5-2-mil-cestujicich
  11. http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vlada-da-na-odstraneni-ekologickych-skod-po-csa-27-milionu/375051
  12. http://www.planes.cz/cs/article/6044/ceske-aerolinie-vyradily-posledni-boeing-737-400
  13. http://ivao.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=454:2013-10-08-09-02-00&catid=72:online-day&Itemid=208
  14. http://airtiper.com/tri-roky-s-csa-na-letisku-bratislava/
  15. http://www.boeing.estranky.cz/clanky/zpravy/csa-proda-vsechny-sve-airbusy-a320.html
  16. http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csa-vloni-vzrostl-mezirocne-zisk-o-8-procent-na-241-milionu-kc/1457789
  17. https://www.novinky.cz/ekonomika/431242-zisk-csa-loni-stoupl-na-241-milionu-korun.html
  18. http://ekonomika.idnes.cz/rozhovor-s-sefem-csa-jozefem-sincakem-d8a-/eko-doprava.aspx?c=A161109_103121_eko-doprava_nio
  19. Letový řád - léto 2014 [online]. ČSA, [cit. 2014-05-15]. Dostupné online. (čeština)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České aerolinie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československé státní aerolinie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).