Mexiko (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mexiko
Ciudad de México
Mesto
Erb
Štát Mexiko
Nadmorská výška 2 310 m n. m.
Súradnice 19°25′57″S 99°07′59″Z / 19,43250°S 99,13306°Z / 19.43250; -99.13306
Rozloha 1 485 km² (148 500 ha)
Obyvateľstvo 8 918 653[1] (2015)
 - okresu 19 028 000
Hustota 6 000 obyv./km²
Primátor Martí Batres (2023-) (MORENA)
Časové pásmo CST (UTC-6)
 - letný čas Central Daylight Time (UTC-5)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historické centrum mesta Mexiko a Xochimilco
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1987 (#11)
Číslo 412
Región Latinská Amerika a Karibik
Pozícia mesta Mexiko v štáte
Pozícia mesta Mexiko v štáte
Pozícia mesta Mexiko v štáte
Wikimedia Commons: Mexico, D. F.
Webová stránka: df.gob.mx
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mexiko (normovaný slovenský názov; špan. Ciudad de México) je hlavné a najväčšie mesto Mexika. Leží vo vnútrozemí, vysoko v horách (2000 m n. m.) a je najväčším mestom v krajine. Počet obyvateľov hlavného mesta nie je úplne presný. V roku 1990 tu žilo 15 miliónov obyvateľov, v roku 1998 odhadom 20 miliónov. V súčasnosti sa odhad pohybuje medzi 25 – 28 miliónmi a to ako v samom meste, tak vo veľmi zaľudnených prímestských oblastiach.

Mexiko je mestom s najväčším počtom múzeí na svete, druhým je New York a tretím Londýn. Srdcom mesta je námestie Zócalo, pred ktorým sa týči monumentálna baroková katedrála, najväčšia na americkom kontinente. Symbolom mesta je pamätník nezávislosti (El Ángel).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letiská[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné letisko Mexiko (IATA: MEX) je hlavné letisko pre mesto a slúži ako uzol pre dopravcu Aeroméxico. Medzinárodné letisko Felipeho Ángelesa (IATA: NLU), otvorené v roku 2022 prestavbou bývalej leteckej základne Santa Lucía, je sekundárnym mestským letiskom. Nachádza sa v Zumpangu 48,8 kilometra severovýchodne od historického centra Mexika autom.[2]

Sistema de Movilidad Integrada[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2019 bol grafický dizajnér Lance Wyman zapojený v tvorbe integrovanej mapy multimodálnej verejnej dopravy; prestavil nové logo pre Sistema de Movilidad Integrada, ktoré opisuje osem rôznych druhov prepravy. Vtedajšia hlava miestnej vlády, Claudia Sheinbaumová, uviedla, že toto logo bude použité pre novú jednotnú platobnú kartu na zefektívnenie výberu cestovného vo verejnej doprave.[3]

Metro[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mexické metro

Mexiku slúži mexické metro, 225,9 kilometra dlhý systém metra, najdlhší v Latinskej Amerike. Prvé časti boli otvorené v roku 1969, odvtedy sa systém rozšíril na 12 liniek a 195 staníc, pričom ho denne využije 4,4 milióna ľudí.[4]

Tren Suburbano[upraviť | upraviť zdroj]

Systém prímetských vlakov Tren Suburbano slúži metropolitným oblastiam mimo dosahu metra, s jedinou linkou slúžiacou obciam Tlalnepantla de Baz a Cuautitlán Izcalli. Plánuju sa budúce trate, ktoré by slúžili napr. Chalco de Díaz Covarrubias a La Paz.

Elektrická doprava okrem metra existuje vo forme niekoľkých trolejbusov a linky ľahkej železnice Xochimilco, s tým, že obidve prevádzkuje Servicio de Transportes Eléctricos. Posledná električková linka v strede mesta bolo zatvorená v roku 1979.

Autobusy[upraviť | upraviť zdroj]

Mexiko má rozsiahlu autobusovú sieť, pozostávajúcu z verejných autobusov, metrobusov a trolejbusov.

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Mexiko má veľkú sieť ciest a relatívne vysoké využitie osobných vozidiel, odhadované na viac ako 4,5 milióna v roku 2016.[5] Existuje environmentálny program s názvom Hoy No Circula („dnes sa nekoluje“ alebo „jeden deň bez auta“), pri ktorom vozidlám, ktoré neprešli emisnými testami, je zakazané kolovať na určitých dňoch podľa poslednej cifry ich evidenčnej značky, v rámci pokusu na zníženie znečistenia a dopravných zápch.[6]

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská vláda Mexika prevázdkuje druhý najväčši systém zdieľania byciklov v Severnej Amerike s názvom Ecobici. K septembru 2013 bolo k dispozícii 276 staníc a viac ako 4000 bicyklami v oblasti ťahajúcej sa od historického centra po Polanco.[7]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encuesta Intercensal 2015 [online]. 8.12.2015, [cit. 2019-07-16]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  2. ¿Quién es Felipe Ángeles y por qué el aeropuerto se llama así? [online]. El Universal, 2021-02-10, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  3. Presentan imagen para el Sistema de Movilidad Integrada de la CDMX [online]. El Universal, 2019-04-15, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  4. WORLD METRO FIGURES [online]. UITP, 2015-10, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. Archivované 2016-06-29 z originálu. (po anglicky)
  5. ¿Cuántos autos circulan en la CDMX diariamente? [online]. El Economista, 2016-09-22, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  6. ACTUALIZACIÓN DEL PROGRAMA HOY NO CIRCULA [online]. GOBIERNO DEL DISTRITO FEDERAL, 2004-06, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. Archivované 2013-09-13 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
  7. TORRES, Jesús de León. Nuevas estaciones de Ecobici [online]. www.guiadelcentrohistorico.mx, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. Archivované 2017-08-06 z originálu. (po španielsky; kastílsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]