Michoacán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michoacán de Ocampo
štát
CatedralMorelia.jpg
Flag of Michoacan.svg
Vlajka
Coat of arms of Michoacan.svg
Erb
Oficiálny názov:
Estado Libre y Soberano de Michoacán
Štát Mexiko Mexiko
Hlavné mesto Morelia
Rozloha 58 599 km² (5 859 900 ha)
Obyvateľstvo 4 412 767 (2012)
Vznik 22. december 1823
Guvernér Salvador Jara Guerrero
Časové pásmo CST (UTC -6)
 - letný čas CDT (UTC -5)
PSČ 58-61
Počet obcí 113
Poloha štátu v Mexiku
Poloha štátu v Mexiku
Wikimedia Commons: Michoacán
Webová stránka: Oficiálna stránka

Michoacán de Ocampo je jeden z tridsaťjeden štátov Mexika. Zaberá plochu 58 599 km². Hraničí s mexickými štátmi Colima a Jalisco na západe, Guanajuato a Querétaro na severe, Mexiko na východe, Guerrero na juhovýchode a s Tichým oceánom na juhu. V roku 2012 v štáte Michoacán žilo 4 412 767 obyvateľov. Hlavným mestom je Morelia.

Názov štátu pochádza z jazyka nahuatl, kde michhuah znamená "rybár" a cān znamená miesto. Odkazuje k tradícii rybolovu na jazere Pátzcuaro. Priezvisko "de Ocampo" pripomína niekdajšieho politika Melchora Ocampa. Pôvodnými obyvateľmi boli Purepečovia, časť z nich doteraz hovorí vlastným jazykom. Domorodé Taraskánske kráľovstvo si dokázalo udržať nezávislosť od Aztéckej ríše, pamiatkou na toto obdobie sú pyramídy v Tzintzuntzan. V roku 1530 oblasť dobyli Španieli, v roku 1540 bol založený v Patzcuaro kňazský seminár ako prvá vysoká škola na americkom kontinente, jeho nástupcom je od roku 1917 Universidad Michoacana de San Nicolás de Hidalgo. Michoacán bol jedným z centier vojny za nezávislosť, pochádzal odtiaľto cisár Agustín de Iturbide. Prudké boje tu prebiehali za mexickej revolúcie, kedy región ovládal Francisco Madero. Ako guvernér Michoacán začal svoju politickú kariéru aj prezident Lázaro Cárdenas del Río, na ktorého počesť bolo v roku 1970 významné prístavné mesto Los Llanitos premenované na Lázaro Cárdenas.

Územím štátu prechádza horské pásmo Sierra Madre del Sur, v tunajších lesoch prezimuje danaus sťahovavý. Vulkanická činnosť je doposiaľ živá, o čom svedčí vznik sopky Paricutín v roku 1943. Najdôležitejšími riekami sú Lerma a Balsas, ktoré vďaka svojej prudkosti a vysokému prietoku slúžia na výrobu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo Michoacánu je závislé od sezónneho zavlažovania, pestuje sa kukurica, cirok, avokádo a cukrová trstina, rozvinutá je aj živočíšna výroba. Ťaží sa železo a zinok. Dôležitým zdrojom príjmov je turistika: mesto Morelia bolo pre svojráznu architektúru zaradené na Zoznam svetového dedičstva, množstvo návštevníkov lákajú tradičné búrlivé oslavy 2. novembra (Día de Muertos).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michoacán na českej Wikipédii.