Cirok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu cirok pozri cirok (rozlišovacia stránka).
cirok
Sorghum.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sorghum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cirok (iné názvy: sorgum[1], staršie zriedkavo: čirok[2]; zastarano: cyrok[3], [možno preklep[4]:] civok[5]; lat. Sorghum, staršie aj: Sorgum) je rod rastlín z podčeľade prosovaté čeľade lipnicovité. Druh cirok dvojfarebný, patriaci do tohto rodu, je významnou kultúrnou rastlinou (okrem iného obilnina).

Vedeckým názvom Sorghum sa označuje aj jedna so sekcií tohto rodu (má dve rôzne definície) - pozri kapitolu Systematika.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

V češtine je slovo (v podobe cyrok) prvýkrát doložené v roku 1818, keď ho v jednom článku spomína Slovák Palkovič ("proso indyanské neb cyrok"). Následne ho (v podobe cirok) používal napríklad český autor Presl (1820[6], 1846[7]), ktorého diela sú výslovne určené aj pre Slovákov, a ktorý ho prevzal z Uhorska (v Česku sa cirok nepestoval, pestoval sa len na južnom Slovensku a inde v Uhorsku). Ako slovenské slovo ho (asi ako prvý) uvádza opäť Palkovič (1820) v podobe cyrok [3] a potom Reuss (1853) v podobe cirok (alebo civok, pri tomto slove však Reuss asi omylom prevzal tlačovú chybu iného autora [8]). Slovenské slovo je prebraté buď z maďarčiny (maďarská podoba je zhodná so slovenskou), kam sa dostalo z južnoslovanských jazykov (po chorvátsky sa cirok volá sirak, sierak, sir a po slovinsky sirek) alebo je prebraté priamo z chorvátčiny. Južnoslovanský názov vznikol z latinského výrazu (granum) syricum, t.j. doslova: (zrno) sýrske. Rastlina sa totiž dostala do Európy v stredoveku z východného Stredomoria (napr. Sýrie).[9][10][11][12][13]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Rod dnes patrí do podtribusu Sorghinae z tribusu Andropogoneae z podčeľade prosovaté (=staršie: prosovité; lat. Panicoideae) z čeľade lipnicovité.[14]

Do začiatku 20. storočia sa rod Sorghum často zaraďoval ako súčasť (podrod) rodu Andropogon (po slovensky fúzatka, staršie braducha[5]).[15]

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Presné členenie rodu cirok (Sorghum) na druhy je sporné, takže v závislosti od autora ich môže byť od 19 do vyše 60, v novších textoch ich je väčšinou len okolo 20. Najdôležitejšie druhy sú:


V niektorých systémoch sú druhy zoskupené do sekcií (sčasti označovaných ako podrody), čiže rod sa delí na sekcie (podrody). Konkrétne to bývajú najčastejšie tieto sekcie: [23][24]
rod cirok (Sorghum):

Sekcia Eusorghum zahŕňa prevažne pestované, ale aj niektoré dive ciroky. Ostatné sekcie zahŕňajú len divé ciroky. Presnejšie vzťahy medzi uvedenými sekciami sú podľa Ng’uni et al. (2010) takéto: [25]
rod cirok (Sorghum):

  • (bez mena):
    • sekcia Eusorghum
    • (bez mena):
      • sekcia Heterosorghum
      • sekcia Chaetosorghum
  • (bez mena):
    • sekcia Parasorghum v užšom zmysle (vrátane jedného druhu zo sekcie Stoposorghum)
    • sekcia Stiposorghum


Alternatívne delenie rodu na sekcie je takéto:[26]
rod cirok (Sorghum):

  • sekcia Blumenbachia – sem patrí okrem iného cirok alepský
  • sekcia Sorghum v užšom zmysle - sem patria (takmer všetky) pestované formy
  • sekcia Arundinacea
  • sekcia Drummondii
  • sekcia Parasorghum v širšom zmysle - zodpovedá vyššie spomínaným sekciám Heterosorghum, Chaetosorghum, Parasorghum v užšom zmysle a Stiposorghum

Prvé štyri sekcie zodpovedajú vyššie spomínanej sekcii Eusorghum. Cirok dvojfarebný v širokom ponímaní je v tomto systéme rozdelený na menšie druhy, ktoré patria do sekcií Sorghum v užšom zmysle, Arundinacea a Drummondii.


Ďaľšie (staršie) možné delenie rodu je takéto:[27]
rod cirok (Sorghum):

  • sekcia Eusorghum – zodpovedá vyššie spomínanej sekcii/podrodu Eusorghum
    • podsekcia Halepensia – sem patrí okrem iného cirok alepský
    • podsekcia Arundinacea – zodpovedá v iných systémoch druhu cirok dvojfarebný v širokom ponímaní
  • sekcia Parasorghum v širšom zmysle - zodpovedá vyššie spomínaným sekciám Heterosorghum, Chaetosorghum, Parasorghum v užšom zmysle a Stiposorghum


Ďaľšie (staršie) možné delenie rodu je takéto:[28]
rod cirok (Sorghum):

  • séria Halepenses – sem patrí okrem iného cirok alepský a časť ciroku dvojfarebného v širokom ponímaní
  • séria Vulgariae – sem patrí časť ciroku dvojfarebného v širokom ponímaní

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. sorgum. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000
  2. HORECKÝ K terminológii ciroku. In: Slovenské odborné názvoslovie 1954, č. 11. S. 347 [1]
  3. a b PALKOVIČ, J. Böhmisch-deutsch-lateinisches Wörterbuch: mit Beyfügung der den Slowaken und Mähren eigenen Ausdrücke und Redensarten, Zväzok 1 [2]
  4. SZINNYEI, József. Magyar tájszótár. [s.l.] : Hornyánszky, 1893. 860 s. Dostupné online. (stĺpec 241)
  5. a b REUSS, Gustav. Kvetna slovenska cili opis vsech jevnosnubnych na Slovensku. (Flora der Slovakei, das ist Beschreibung aller wildwachsenden und vieler in Gärten gezogenen phanerogamen Pflanzen der Slovakei nach De Candolle's Systeme.). [s.l.] : Lorber, 1853. 586 s. S. 454.
  6. [3]
  7. [4]
  8. SZINNYEI, József. Magyar tájszótár. [s.l.] : Hornyánszky, 1893. 860 s. Dostupné online. (stĺpec 241)
  9. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 95.
  10. NOVACKÝ. J. M. Propomienky k terminológii ciroku. In: Slovenské odborné názvoslovie 1954, č. 3, S. 89 a nasl. [5]
  11. Kartotéka lexikálního archivu (1911–1991) [6]
  12. MACHEK, Václav. Etymologický slovník jazyka c̆eského. [s.l.] : ČSAV, 1968. 866 s. S. 87.
  13. Nowý, pro nás důležitý druh obilí. In: Kwěty (Národnj zábawnjk pro Čechy, Morawany a Slowáky). [s.l.] : J.H. Pospjšila, 1848. 334 s. Dostupné online. S. 119.
  14. GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online. (rod Sorghum)
  15. a b STUCHLÍK, V. O cukrovom ciroku a jeho použití v priemyselnej výrobe. In: Chemické zvesti (Chemical Papers) 4 (9-10) 514–563 (1950) [7]
  16. lipnicovité. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  17. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 431, 432.
  18. cirok. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
  19. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 145.
  20. World Checklist of Vascular Plants [online]. wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-01-03]. Dostupné online.
  21. ANANDA, Galaihalage Kalpani Sachinthika, et al. Wild Sorghum as a Promising Resource for Crop Improvement. Frontiers in Plant Science, 2020-07-17. ISSN 1664-462X. DOI10.3389/fpls.2020.01108.
  22. Search Taxonomy GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-01-03]. Dostupné online.
  23. Ananda Galaihalage K. S., Myrans Harry, Norton Sally L., Gleadow Roslyn, Furtado Agnelo, Henry Robert J.: Wild Sorghum as a Promising Resource for Crop Improvement. In: Frontiers in Plant Science vol. 11, 2020, p. 1108, [8], DOI=10.3389/fpls.2020.01108, ISSN=1664-462X
  24. SMITH, C. Wayne; FREDERIKSEN, Richard A.. Sorghum (Origin, History, Technology, and Production). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2000. 840 s. Dostupné online. ISBN 978-0-471-24237-6. S. 100 a nasl..
  25. OECD ilibrary: Chapter 1. Sorghum (Sorghum bicolor) [9]
  26. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 2697 a nasl..
  27. MADHUSUDHANA, R.; RAJENDRAKUMAR, P.; J.V. Patil. Sorghum Molecular Breeding. [s.l.] : Springer, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-81-322-2422-8. S. kapitola 1.
  28. Flora of the U.S.S.R. vol. II. 1963 (ruský original 1934). S. 17-20 [10]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cirok
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cirok