Cirok dvojfarebný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
cirok dvojfarebný
Sorghum bicolor03.jpg
cirok dvojfarebný
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sorghum bicolor
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cirok dvojfarebný (staršie cirok obyčajný [resp. do polovice 20. storočia v podobe: cirok obecný[1]]; mimo taxonómie: sorgo[2]; skrátene: cirok[3]; zastarano: turecké žito[4], indické žito[5], jáhly indické[6], proso indiánske[7]; lat. Sorghum bicolor [tento názov bol zavedený v roku 1961], staršie Sorg(h)um vulgare, zastarano: Andropogon sorg(h)um) je druh zo sekcie Eusorghum (iný názov: Sorghum) rodu cirok (lat. Sorghum, staršie aj Sorgum). Je to významná kultúrna rastlina, patrí napríklad medzi obilniny.

Niektorí autori rozlišujú medzi cirokom dvojfarebným a cirokom obyčajným - pozri nižšie Poznámku 5.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod slova cirok pozri v článku cirok.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Botanickými a biologickými vlastnosťami sa podobá kukurici a (najmä súkvetím) prosu.

Cirok dvojfarebný je vysoká (výška do 5 m, väčšinou 1 - 3 m), vzpriamená jednoročná tráva.

Korene sú adventívne a koreňový systém môže siahať do hĺbky od 90 cm do 180 cm. Pri klíčení cirok dvojfarebný vytvára jeden primárny korienok. Koreňový systém má veľa koreňových vláskov.

Steblá sú vzpriamené, pevné, vysoké 0,6 až 5 m a majú priemer 5 až 30 mm. Sú vyplnené dreňou a skladajú sa z článkov prerušovaných kolienkami. Počet kolienok súvisí s dĺžkou vegetačného obdobia. Cirok dvojfarebný je tvarovo veľmi variabilný, predovšetkým pokiaľ ide o jeho steblo - môže byť hrubé, tenké, vysoké, nízke atď.

Listy sú široké, lysé, veľmi podobné listom kukurice, ale kratšie a širšie. Dlhé sú väčšinou pol metra až 0,8 metra. Majú voskový povlak, ktorý chráni rastlinu pred prílišným výparom. List je zvlnený, lebo jeho stredná časť rastie pomalšie než okraje. Ušká nie sú vyvinuté, jazýček je malý.

Súkvetie je metlina, asi 60 cm dlhá, nesúca až 6 000 kláskov. Metlina môže byť z jedného hľadiska vzpriamená, naklonená, ohnutá, z iného hľadiska voľná, stlačená alebo nakopená. Rastlina je fakultatívne opelivá. Stavbou súkvetia sa cirok dvojfarebný podobá prosu.

Zrno je uložené v kvetných plevách úplne uzatvorené alebo čiastočne obnažené. Krátko po zbere má nízku klíčivosť.

Zdroje tejto kapitoly:[8][9]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa základných skupín (pozri Systematika):[10][8][11]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden alebo viac druhov[upraviť | upraviť zdroj]

Druh cirok dvojfarebný sa v literatúre vymedzuje viacerými spôsobmi. Vymedzenie, ktoré sa v tomto článku považuje za základné, sa ďalej pomocne označuje ako cirok dvojfarebný A. Viacerí autori namiesto tohto druhu cirok dvojfarebný A (podrobnosti o jeho zložení pozri nižšie) uvádza viacero menších druhov, konkrétne:

- 3 druhy (napr. podľa Červenka 1986): cirok cukrový, cirok dvojfarebný [v prvom užšom zmysle] a cirok sudánsky
-alebo 4 druhy (napr. podľa World Checklist of Vascular Plants): cirok dvojfarebný [v druhom užšom zmysle], cirok sudánsky, Sorghum arundinaceum, Sorghum virgatum
-alebo 4-5 druhov (staré delenie podľa účelu použitia rastliny): cirok cukrový, cirok metlový, cirok zrnový (= cirok dvojfarebný [v prvom užšom zmysle]), časť druhu cirok na seno, a prípadne aj druh Sorghum cernuum (inak radený väčšinou pod cirok zrnový)
-alebo viac (niekedy až desiatky) druhov – sú väčšinou uvedené nižšie formou komentárov k taxónom.

Nasleduje prehľad systémov. K tomu vysvetlivky: 1. Znak / alebo slovo "alebo" (pokiaľ je použité v názve) označuje úplné synonymá. 2. A, B, C... je pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu.

Základný systém[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná základná systematika je takáto (uvedené sú aj niektoré názvy zo starších systematík):
cirok dvojfarebný [alebo obyčajný] A/ cirok A (Sorghum bicolor [alebo vulgare] A):

Poznámky:

1. Vyššie uvedené Skupiny (rasy) pestovaných cirokov sa zvyknú ďalej deliť na tzv. pracovné skupiny (angl. working groups, skr. WG). Niekedy je úroveň rás vynechaná a používa sa rovno delenie na pracovné skupiny.
2. Cirok sudánsky a Sorghum arundinaceum A sa niekedy spájajú do jedného taxónu pod názvom Sorghum bicolor subsp. arundinaceum B alebo pod názvom séria Spontanea.
3. Sorghum derzhavinii je hybrid ciroku alepského s cirokom cukrovým A.
4. V niektorých textoch sa vyskytuje druh cirok dvojfarebný E (Sorghum bicolor E), ktorým sa myslí:
a) novšie: cirok dvojfarebný B okrem druhov cirok cukrový A, Sorghum cernuum, Sorghum durra a Sorghum nervosum[16];
b) staršie: cirok dvojfarebný B okrem druhov cirok cukrový A, Sorghum cernuum, Sorghum subglabrescens a Sorghum japonicum (pričom S. japonicum je tu poňaté dosť široko).[17]
5. Niektorí autori rozlišujú medzi cirokom dvojfarebným (Sorghum bicolor) a cirokom obyčajným (Sorghum vulgare), a to rôznymi spôsobmi. Typické príklady:
a) cirok obyčajný je to, čo je v tomto článku označené ako cirok dvojfarebný A, zatiaľ čo cirok dvojfarebný je to, čo je v tomto článku označené ako cirok zrnový (pozri nižšie)[9] ;
b) cirok obyčajný je to, čo je v tomto článku označené ako Sorghum vulgare E (=Sorghum subglabrescens), zatiaľ čo cirok dvojfarebný je to, čo je v tomto článku označené ako cirok dvojfarebný B [17]
6. Staršie sa do ciroku dvojfarebného A niekedy zahŕňali aj tieto dnes samostatné druhy (posledné dva len niekedy):
- Sorghum propinquum
- cirok alepský (Sorghum halepense; vrátane Sorghum miliaceum a Sorghum controversum)
- Sorghum almum (niekedy považovaný za súčasť druhu Sorghum halepense).
V prípade zahrnutia všetkých týchto troch taxónov (t.j. proponquum, halapense a almum), ktoré sa mimochodom v niektorých systémoch spolu označujú ako sekcia Blumenbachia rodu cirok, do ciroku dvojfarebného A, sa cirok dvojfarebný A stáva identickým so sekciou Eusorghum (iný názov: Sorghum B) rodu cirok.

Prakticky zameraný systém[upraviť | upraviť zdroj]

V tradičných resp. čisto prakticky zameraných systémoch sa cirok dvojfarebný A (plus niektoré jeho hybridy) delí nasledovne (ide o delenie podľa účelu použitia rastliny):

Praktické využitie týchto druhov je uvedené vyššie v kapitole Význam.

Zdroje kapitoly Systematika:[18][19][20][10][21][22] [9][23][24][25][26][27][28][29][30][31][11][32][33][34][35][16][17][36][37][38][39][40][41][42][8][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STUCHLÍK, V. O cukrovom ciroku a jeho použití v priemyselnej výrobe. In: Chemické zvesti (Chemical Papers) 4 (9-10) 514–563 (1950) [1]
  2. sorgo. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov, S. 1130
  3. Vodohospodársky časopis. [s.l.] : [s.n.], 1986. 700 s. S. 437.
  4. MAJTANOVÁ, M. Prídavné meno turecký v staršej slovenskej botanic­kej terminológii. In: MAJTÁN, M. et al. Z histórie staršej slovenskej lexiky, 2008, S. 144 [2] (detto: v časopise Slovenská reč 1979 [3])
  5. Pozri v článku turecké žito.
  6. jáhla in: Historický slovník slovenského jazyka
  7. cyrok. In: PALKOVIČ, J. Böhmisch-deutsch-lateinisches Wörterbuch: mit Beyfügung der den Slowaken und Mähren eigenen Ausdrücke und Redensarten, Zväzok 1 [4]
  8. a b c Sorghum forage [online]. feedipedia.org, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  9. a b c krv.fapz.uniag.sk, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  10. a b WWW.AGROPORADENSTVO.SK [online]. old.agroporadenstvo.sk, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
  11. a b ATANASIU, N.; BADEN, W.; BALTIN, F.; BAVER, L. D.; BLAMAUER, A., E. v. Boguslawski; BRÄUNLICH, K.; BRÜNING, D.; COÏC, Y. Düngung der Kulturpflanzen (Erste Hälfte). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 842 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7091-8121-8. S. 362-365.
  12. vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2021/415 z 8. marca 2021, ktorou sa menia smernice Rady 66/401/EHS a 66/402/EHS na účely prispôsobenia taxonomických skupín a názvov určitých druhov osív a burín vývoju vedeckých a technických poznatkov
  13. smernica Rady zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (konsolidované znenie z apríla 2017)
  14. nariadenie Komisie (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005
  15. durha. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000
  16. a b CZEREPANOV, S. K.; CHEREPANOV, Sergeĭ Kirillovich. Vascular Plants of Russia and Adjacent States (the Former USSR). [s.l.] : Cambridge University Press, 1995. 516 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-45006-5. S. 395.
  17. a b c Flora of the U.S.S.R. vol. II. 1963 (ruský original 1934). S. 17-20 [5]
  18. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986, S. 431-432
  19. cirok. In: Encyclopaedia Beliana
  20. STUCHLÍK, V. O cukrovom ciroku a jeho použití v priemyselnej výrobe. In: Chemické zvesti (Chemical Papers) 4 (9-10) 514–563 (1950) [6]
  21. NOVACKÝ. J. M. Propomienky k terminológii ciroku. In: Slovenské odborné názvoslovie 1954, č. 3, S. 89 a nasl. [7]
  22. Agroporadenstvo [online]. agroporadenstvo.sk, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
  23. cirok obyčajný [online]. krv.fapz.uniag.sk, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online. (detto: http://web.telekom.sk/spozs/vb/am_trv_3.html)
  24. POLÍVKA, F.: Užitkové a pamětihodné rostliny cizích zemí. 1908 [8]
  25. LIŠKA, Z. Porovnání produkce biomasy a sušiny čiroku cukrového a zrnového, S. 10-12 [9]
  26. cirok. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  27. cirok. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  28. cirok. In: Slovník slovenských nárečí
  29. nariadenie vlády SR č. 57/2007, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva obilnín na trh (najmä v znení platnom od 1. 2. 2022)
  30. Bratislavské lékarské listy. [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1956. 800 s. Dostupné online. S. 677.
  31. Ananda Galaihalage K. S., Myrans Harry, Norton Sally L., Gleadow Roslyn, Furtado Agnelo, Henry Robert J.: Wild Sorghum as a Promising Resource for Crop Improvement. In: Frontiers in Plant Science vol. 11, 2020, p. 1108, [10], DOI=10.3389/fpls.2020.01108, ISSN=1664-462X
  32. SEIGLER, David S.. Crop Resources. [s.l.] : Academic Press, 2013. 248 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-7044-9. S. 179-182.
  33. World Checklist of Vascular Plants [online]. wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  34. GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online. (rod Sorghum)
  35. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 2697 a nasl.. (online verzia [s minimálnymi úpravami voči knihe]: [11] a [12])
  36. MULTILINGUAL MULTISCRIPT PLANT NAME DATABASE - Sorting Sorghum names [13]
  37. LIST, Paul Heinz; HÖRHAMMER, Ludwig. Chemikalien und Drogen (Teil B: R, S). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 720 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-66377-2. S. 476-480.
  38. DIVERSITY of SORGHUM - Dr. Magdalena Buschmann KWS [online]. sorghum-id.com, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  39. Dahlberg, Jeff & Rosenow, D..Classifying the genetic diversity of sorghum: a revised classification of sorghum. In: Rooney, W. (ed.), Achieving sustainable cultivation of sorghum Volume 1: Genetics, breeding and production techniques, Burleigh Dodds Science Publishing, Cambridge, UK, 2018, (ISBN: 978 1 78676 120 0; [14]
  40. customnews.pk, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  41. Aruna C; K.B.R.S. Visarada; B.V. Bhat; TONAPI, Vilas A.. Breeding Sorghum for Diverse End Uses. [s.l.] : Woodhead Publishing, 2018. 450 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-101880-4. Kapitola 3.
  42. SMITH, C. Wayne. Crop Production (Evolution, History, and Technology). [s.l.] : John Wiley & Sons, 1995. 496 s. Dostupné online. ISBN 978-0-471-07972-9. S. 133-140.
  43. Sorghum grain [online]. feedipedia.org, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  44. REED, G. M. Sorghum smuts and varietal resistance in Sorghums. In: US Department of Agriculture Department Bulletin No. 1284, August, 1925, S. 12 [15]
  45. BATTANDIER, TRABUT: Flore de l'Algérie. zv. 2 (Monocotylédones), S. 127-128 [16]
  46. RAKSHIT, Sujay; Yi-Hong Wang. The Sorghum Genome. [s.l.] : Springer, 2017. 284 s. Dostupné online. ISBN 978-3-319-47789-3. Kapitola 3.
  47. SMITH, C. Wayne; FREDERIKSEN, Richard A.. Sorghum (Origin, History, Technology, and Production). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2000. 840 s. Dostupné online. ISBN 978-0-471-24237-6. (celá kniha, podrobné delenie je uvedené napr. na str. 114 a nasl.)
  48. MADHUSUDHANA, R.; RAJENDRAKUMAR, P.; J.V. Patil. Sorghum Molecular Breeding. [s.l.] : Springer, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-81-322-2422-8. S. kapitola 1.
  49. OECD ilibrary: Chapter 1. Sorghum (Sorghum bicolor) [17]
  50. Sorghum (annual) - Tropical Forages [online]. tropicalforages.info, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  51. Wiersema, John & Dahlberg, Jeff. (2007). The Nomenclature of Sorghum bicolor (L.) Moench (Gramineae). Taxon. 56. [18]
  52. Andreas Sprecher von Bernegg. Tropische und subtropische weltwirtschaftpflanzen (ihre geschichte, kultur und volkswirtschaftliche bedeutung). [s.l.] : F. Enke, 1929. 470 s. S. 178.
  53. VINALL, H. N., GETTY. R. E. Sudan grass and related plants. In: US Department of Agriculture Bulletin No. 981, Dec. 21, 1921 [19]