Mexické metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlak mexického metra

Mexické metro (špa. Metro de la Ciudad de México) je systém metra, ktorý slúži metropolitnej oblasti mesta Mexiko, vrátane niektorých samospráv v štáte Mexiko. Prevádzkuje ho Sistema de Transporte Colectivo (STC) a je druhým najväčším systémom metra v Severnej Amerike po newyorskom metre. V roku 2019 systém obslúžil 1,655 miliardy cestujúcich, desiaty najvyšší počet cestujúcich na svete.

Úvodná linka metra STC bola 12,7 km dlhá, mala 16 staníc a pre verejnosť bola sprístupnená 4. septembra 1969. Systém sa odvtedy rozšíril. V roku 2015 má systém 12 liniek,[1] obsluhujúcich 195 staníc[1] na 226,49 km trasy.[1] Desať z liniek má gumené pneumatiky. Namiesto tradičných oceľových kolies používajú pneumatickú trakciu, ktorá je tichšia a jazdí hladšie na nestabilných pôdach Mexika. Systém prežil zemetrasenie v Mexico City v roku 1985.[2]

Linky, stanice, názvy, farby a logá[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma mexického metra
Logo stanice Pino Suárez znázorňujúce prestup medzi linkami 1 („ružová linka“) a 2 („modrá linka“). Farby a ikonografia označujú linky a stanice bez potreby gramotnosti.
Logo stanice Zapata. Ikona zobrazuje štylizovaného Emiliana Zapatu bez očí
Logo stanice Garibaldi / Lagunilla, linka B je jediná dvojfarebná linka

Každá linka poskytuje iba jednu službu a každej linke je priradené číslo (písmeno, ak ide o napájaciu linku) a farba. Priradená farba je prítomná na logách staníc v tvare štvorca, systémových mapách a značkách ulíc. Farby ani čísla sa nikdy nezmenili. Linka B je jedinou výnimkou z priradenia farieb, pretože sa používa zelená (horná polovica) a sivá (spodná polovica), čím vznikajú dvojfarebné logá a znaky. Používa sa však iba sivá, aby sa predišlo zámene s linkou 8, ktorá používa podobnú zelenú.

Názvy staníc metra majú často historický charakter a zvýrazňujú ľudí, miesta a udalosti v mexickej histórii. Existujú stanice pripomínajúce aspekty mexickej revolúcie a revolučnej éry. Keď sa v roku 1969 otvorila linka 1 („ružová linka“), dve stanice narážali na revolúciu. Na revolúciu najviac priamo odkazovala stanica Pino Suárez, pomenovaná po viceprezidentovi Francisca I. Madera, ktorý bol spolu s Maderom zavraždený vo februári 1913. Druhou bola stanica Balderas, ktorej ikonou je delo, odkazujúce na zbrojnicu Ciudadela, kde sa začal puč proti Maderovi. V roku 1970 bola otvorená stanica Revolución pri pamätníku revolúcie. Ako sa metro rozširovalo, otvárali sa ďalšie stanice s názvami z revolučnej éry. V roku 1980 boli vyznamenaní dvaja populárni hrdinovia revolúcie, pričom stanica Zapata výslovne pripomenula roľníckeho revolucionára z Morelosu. Bočnou spomienkou bola stanica División del Norte, pomenovaná po armáde, ktorej velil Pancho Villa až do jej zániku v bitke pri Celaya v roku 1915.

Každá stanica je označená minimalistickým logom, ktoré ako prvý navrhol Lance Wyman, ktorý navrhol aj logo pre olympijské hry v Mexiku v roku 1968, ktoré sa v tomto meste konali.[3] Logá vo všeobecnosti súvisia s názvom stanice alebo oblasti okolo nej. V čase otvorenia linky 1 bola miera negramotnosti v Mexiku vysoká.[4][5] V roku 1960 bolo 38 % Mexičanov starších ako päť rokov negramotných a iba 5,6 % Mexičanov ukončilo základnú školu.[6] Keďže jedna tretina mexickej populácie nevedela čítať ani písať a väčšina zvyšku nedokončila strednú školu, predpokladalo sa, že pre väčšinu obyvateľstva bude jednoduchšie riadiť sa systémom, ktorý je založený na farbách a vizuálnych znakoch.

Logá nie sú priradené náhodne; skôr sú určené s ohľadom na okolité oblasti, ako napríklad:

  • Miesta, ktoré sa nachádzajú v okolí staníc (napr. logo stanice pri fontáne Salto del Agua zobrazuje fontánu).
  • Topológia oblasti (napr. Coyoacán — v jazyku Nahuatl „miesto kojotov“ — zobrazuje kojota).
  • História miesta (napr. Juárez, pomenovaný po prezidentovi Benitovi Juárezovi, zobrazuje jeho siluetu).

Farby pozadia log odrážajú farby liniek, ktoré obsluhujú stanicu. Stanice obsluhujúce dve alebo viac liniek zobrazujú príslušné farby každej linky v diagonálnych pruhoch, ako napríklad v stanici Salto del Agua. Tento systém bol prijatý aj pre metrá v Guadalajare a Monterrey a systém Metrobús v Mexico City. Hoci logá už nie sú potrebné kvôli rozšírenej gramotnosti, ich používanie zostalo.

Linka Severný/Západný terminál[7] Južný/Východný terminál[7] Počet staníc[7] Dĺžka trate (km)[8] Otvorenie[7] Počet cestujúcich
(2019)
Linka 1 Observatorio (Z) Pantitlán (V) 20 16,65 4. septembra 1969 242 787 412
Linka 2 Cuatro Caminos (S) Tasqueña (J) 24 20,71 1. augusta 1970 269 149 446
Linka 3 Indios Verdes (S) Universidad (J) 21 21,28 20. novembra 1970 222 368 257
Linka 4 Martín Carrera (S) Santa Anita (J) 10 9,36 29. augusta 1981 29 013 032
Linka 5 Politécnico (S) Pantitlán (J) 13 14,44 19. decembra 1981 86 512 999
Linka 6 El Rosario (Z) Martín Carrera (V) 11 11,43 21. decembra 1983 49 945 822
Linka 7 El Rosario (S) Barranca del Muerto (J) 14 17,01 20. decembra 1984 108 152 051
Linka 8 Garibaldi / Lagunilla (S) Constitución de 1917 (J) 19 17,68 20. júla 1994 133 620 679
Linka 9 Tacubaya (Z) Pantitlán (V) 12 13,03 26. augusta 1987 113 765 528
Linka A Pantitlán (Z) La Paz (V) 10 14,89 12. augusta 1991 112 288 064
Linka B Ciudad Azteca (S) Buenavista (J) 21 20,28 15. decembra 1999 152 545 958
Linka 12 Mixcoac (Z)[9] Tláhuac (V)[9] 20[9] 24,11 30. októbra 2012[9] 134 900 367

Vo výstavbe:

Linka Severný/Západný terminál Južný/Východný terminál Počet staníc
Západné predĺženie linky 12 Observatorio (Z) Mixcoac (V) 3

Tarifa a platobné systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Dobíjacia karta v praxi

Jediný lístok, v súčasnosti 5,00 MXN (0,27 EUR, 2024), umožňuje cestujúcemu jednu cestu kamkoľvek v rámci systému s neobmedzenými prestupmi. Zľavnený lístok za 3,00 MXN je k dispozícii na požiadanie pre ženy, ktoré sú hlavou domácnosti, nezamestnaných a študentov s obmedzenými zdrojmi. Mexické metro ponúka bezplatnú službu starším ľuďom, telesne postihnutým a deťom do 5 rokov (v sprievode dospelej osoby). Vstupenky je možné zakúpiť v stánkoch. Sú vyrobené z papiera a majú na sebe magnetický prúžok a po vložení do turniketu sa recyklujú.

Dobíjacie karty STC Metro boli prvýkrát dostupné za počiatočnú cenu 10,00 MXN. Karta sa dobije pri pokladni na ktorejkoľvek stanici (alebo v automatoch na niektorých staniciach metra) na maximálne 120,00 MXN (6,46 EUR, 2024) na 24 jázd.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma koľajových vozidiel používaných v metre v meste Mexiko

K aprílu 2012 sa v mexickom metre v súčasnosti používa 14 typov koľajových vozidiel so štandardným rozchodom v celkovom počte 355 vlakov jazdiacich v zostave 6 alebo 9 vozňov. Väčšina vozidiel je typu metro, s výnimkou vozdiel linky A, čo je ľahké metro. Štyria výrobcovia poskytli koľajové vozidlá pre metro v meste Mexiko, a to francúzsky Alstom (MP-68, NM-73, NM-79), kanadský Bombardier (FM-95A a NM-02), španielsky CAF (NM-02, FE-07, FE-10 a NM-16) a mexický Concarril (NM-83 a FM-86) (teraz Bombardier Transportation Mexico, v niektorých typoch vlakov s pomocou Alstomi a/alebo Bombardieru).

Maximálna prevádzková rýchlosť je 80km/h (priemerná rýchlosť 35,5km/h) pre súpravy s gumovými pneumatikami a 100km/h (priemerná rýchlosť 42.5km/h) pre súpravy s oceľovými kolesami. Klimatizácia je dostupná a vrchá časť okien je otvárateľná. Podobne ako pri parížskom a montrealskom metre je číslovanie súprav odvodené podľa roku výroby (nie podľa roku prvého použitia).

Chronologické poradie koľajových vozidiel s pneumatikami je nasledovné: MP-68, NM-73A, NM-73B, NM-73C, NM-79, MP-82, NC-82, NM-83A, NM-83B, NE-92, NM-02 a NM-16; a typy koľajových vozidiel s oceľovými kolesami sú: FM-86, FM-95A, FE-07 a FE-10.

Od mája 2024 príde na linku 1 30 nových vlakov s gumovými pneumatikami vyrobenými CRRC Zhuzhou Locomotive v Číne, ktoré nahradia predchádzajúce koľajové vozidlá. Je to v súlade s prebiehajúcimi modernizačnými prácami na linke 1 vrátane inštalácie CBTC.[10][11]

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

3. mája 2021 išiel vlak na linke 12 medzi stanicami Olivos a Tezonco, keď sa zrútil nosník podopierajúci nadjazd, po ktorom vlak práve premával, kvôli čomu 26 ľudí zahynulo a viac ako 70 bolo zranených.[12] Služba na linke 12 bola neskôr pozastavená, zatiaľ čo STC varovalo obyvateľov, aby sa vyhýbali miestu zrútenia.[13][14][15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c ARTÍCULO 15, FRACCIÓN X.- LA INFORMACIÓN QUE SEA DE UTILIDAD O RESULTE RELEVANTE PARA EL CONOCIMIENTO Y EVALUACIÓN DE LAS FUNCIONES Y POLÍTICAS PÚBLICAS [online]. Metro CDMX, 2016, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
  2. ↑ CASTAÑEDA, Luis M.. Spectacular Mexico: Design, Propaganda, and the 1968 Olympics. Minneapolis : University of Minnesota Press, 2014. ISBN 9780816690794. S. 243.
  3. ↑ CASTAÑEDA, Luis M.. Spectacular Mexico. [s.l.] : University of Minnesota Press, 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-8166-9079-4. S. 151–155, 221–228. (po anglicky)
  4. ↑ STRÖM, Marianne. Metro-art in the Metro-polis. [s.l.] : ACR edition, 1994. Dostupné online. ISBN 9782867700682. S. 210. (po anglicky)
  5. ↑ ROSS, John. El Monstruo: Dread and Redemption in Mexico City. [s.l.] : PublicAffairs, 2009. Dostupné online. ISBN 9781568586113. S. 239. (po anglicky)
  6. ↑ ALBA, Francisco. The Population of Mexico. [s.l.] : Transaction, 1982. Dostupné online. ISBN 9781412838450. S. 52. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d INAUGURACIONES Y AMPLIACIONES EN ORDEN CRONOLÓGICO HASTA 2000 [online]. Metro CDMX, 2016, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
  8. ↑ LONGITUDES DE LAS LINEAS (KM.) [online]. Metro CDMX, 2016, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
  9. ↑ a b c d LA LÍNEA 12 [online]. Metro CDMX, 2016, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
  10. ↑ TORRES, Octavio. ¿Cómo serán los trenes nuevos de la Línea 1 del Metro y cada cuánto pasarán? [online]. Expansión Política, 2022-05-02, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  11. ↑ GARRIDO, Verónica M.. ¿Cómo serán los trenes nuevos de la Línea 1 del Metro? [online]. Capital CDMX, 2022-05-03, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  12. ↑ Mexico City metro overpass collapse kills 23. BBC News Latin America, 2021-05-04. Dostupné online [cit. 2024-01-31]. (po anglicky)
  13. ↑ Sube a 24 la cifra de muertos por el derrumbe del metro de Ciudad de México [online]. Swiss Info, 2021-05-04, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  14. ↑ SÁNCHEZ, Fabiola. Overpass collapse on Mexico City metro kills at least 24 [online]. AP News, 2021-05-05, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Cierran toda la Línea 12 del Metro; RTP brindará servicio de apoyo [online]. Chilango, 2021-05-04, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mexico City Metro na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mexické_metro&oldid=7788038“