Letisko Václava Havla Praha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko Václava Havla Praha
Letiště Václava Havla Praha
PRG Ruzyne airport view 8971b.jpg
IATA: PRG – ICAO: LKPR
Základné informácie
Typ letiska medzinárodné verejné civilné
Prevádzkovateľ Letiště Praha, a. s.
Otvorenie 5. apríla 1937
Mesto Praha (10 km)
Nadm. výška 380 m n. m.
Poloha

50°06′03″S 14°15′36″V / 50,100833°S 14,26°V / 50.100833; 14.26Súradnice: 50°06′03″S 14°15′36″V / 50,100833°S 14,26°V / 50.100833; 14.26

Webstránka www.PRG.aero
Štatistika (2016)
Cestujúcich 13 074 517
Pohybov 136 766 lietadiel
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
06/24 3 715 m betón
12/30 3 250 m betón
04/22 2 120 m asfaltový betón
Logo letiska

Letisko Václava Havla Praha (čes. Letiště Václava Havla Praha, angl. Václav Havel Airport Prague), predtým Letisko Praha-Ruzyně, (IATA: PRG, ICAO: LKPR) je medzinárodné verejné civilné letisko nachádzajúce sa na severozápadnom okraji Prahy 6, v mestskej časti Ruzyně. Od 5. októbra 2012 je pomenované po Václavovi Havlovi, ktorý bol prezidentom Česko-Slovenska po páde komunizmu a následne prvým prezidentom samostatnej Českej republiky.[1]

Ide o najväčšie letisko v Česku a jedno z najväčších v strednej a východnej Európe. V zimnej sezóne 2017/2018 z neho lieta 61 dopravcov do 122 destinácií v Európe a Ázii. Jedná sa o najväčšie a najrušnejšie letisko v Česku. V roku 2016 odbavilo rekordných 13 miliónov cestujúcich pri 136 tisícoch vzletoch/pristátie lietadiel a 71 tisícoch ton prepraveného nákladu.[2] Zaradilo sa tak medzi 40 najvyťaženejších letísk Európy.

Letisko je určené pre medzinárodnú aj vnútroštátnú, pravidelnú aj nepravidelnú leteckú prevádzku.

Na čele Letiště Praha, a. s. stojí trojčlenné predstavenstvo, ktorého predsedom je Jiří Pos. Ďalšími členmi predstavenstva sú podpredseda Jozef Sinčák a Martin Hlava.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Terminál Juh – pôvodná riadiaca veža z roku 1937
Pohľad na pôvodnú riadiacu vežu letiska počas návštevy Dwighta D. Eisenhowera v Prahe dňa 12. októbra 1945

Letisko bolo vybudované na ploche nazývanej Dlouhá Míle v rokoch 1933 – 1937. Konštrukcia letiska vyprojektovaná arch. Adolfom Benšom (dnes terminál Juh 1) bola moderná a stala sa vzorom pre mnoho ďalších zahraničných letísk; bola tiež ocenená na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži zlatou medailou. Prevádzka letiska bola začatá 5. apríla 1937, kedy tu o deviatej hodine rannej pristálo lietadlo DC-2 Československej leteckej spoločnosti na lete z Piešťan cez Zlín a Brno, o hodinu neskôr pristálo lietadlo spoločnosti Air France na trase z Viedne do Drážďan.

Na letisko sa premiestnila všetka civilná letecká doprava z letiska Praha-Kbely, kde zostala iba vojenská letecká prevádzka. Prudký rozvoj techniky a leteckej dopravy si vynútil takmer okamžité rozšírenie letiska z pôvodných 80 ha na štvornásobok. Od 15. augusta do 22. decembra 1937 boli vybudované spevnené vzletové a pristávacie dráhy 08-26 (dĺžka 500 m) a 04-22 (dĺžka 280 m) a pojazdná dráha (dnes P). V roku 1938 bola vybudovaná VPD 13-31 s dĺžkou 1 000 m a VPD 17-35 s dĺžkou 950 m, VPD 04-22 bola predĺžená na 1 080 m, v roku 1941 VPD 08-26 predĺžená na 1 300 m a VPD 04-22 v roku 1944 na 1 800 m. Križovatka dráh 04-22, 13-31 a 17-35 bývala tiež nazývaná „Veľké námestie“ – „Big square“.

Prvých úprav sa letisko dočkalo po vojne. V rokoch 1947 – 1956 sa uskutočnilo rozšírenie a vylepšenie jeho technického zázemia. Koniec päťdesiatych rokov potom priniesol ďalšie úpravy v súvislosti s príchodom prúdových dopravných lietadiel. Po vojne sa začala stavba paralelnej dráhy 04-22, ktorá bola čoskoro zastavená.

V rokoch 1960 – 1968 bolo letisko rozšírené o oblasť označovanú dnes ako Sever na tzv. Nové letisko. Bola vybudovaná nová odbavovacia budova (podľa návrhu arch. Karla Filsaka a Karla Bubeníčka), susediaci hangár a nový systém troch vzletových a pristávacích dráh (najdlhšia z nich s dĺžkou 3 200 m). Pri tej príležitosti bola plocha letiska rozšírená na 800 ha (čo znamenalo rozšírenie územia hlavného mesta nielen o obec Ruzyně, ale aj o časti Kněževsi, Přední Kopaniny a Hostivice).

Dňa 25. mája 1971 pražské letisko navštívilo sovietske nadzvukové dopravné lietadlo Tupolev Tu-144. V októbri roku 1986 po prvý raz v histórii pristálo na pražskom letisku britsko-francúzske nadzvukové lietadlo Concorde. Dňa 19. júna 1989 prvýkrát pristálo v Prahe cestou z parížskeho aerosalónu obrie transportné lietadlo Antonov An-225.

V rokoch 1989 – 1993 bola vykonaná rekonštrukcia severnej odbavovacej budovy a tiež vzletových a pristávacích dráh. Zároveň bol vypracovaný investičný zámer rozšírenia odbavovacieho priestoru v areáli Sever. K jeho realizácii sa pristúpilo v roku 1995 a jeho súčasťou je aj terminál „Sever 2“, otvorený 17. januára 2006, ktorý navrhol tím architektov Nikodem a Partner spol. s r. o. a Mansfeld IDC s. r. o.

V južnej časti letiska bol v roku 1997 otvorený nový terminál „Juh 2“.

Charakter letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Vzletová a pristávacia dráha 31
Radar neďaleko Hostivic
Terminál Sever 1 (Terminál 1)
Radarová veža neďaleko Hostivic
Terminál 2

Letisko je plne vybavené pre lety VFR (podľa viditeľnosti) aj IFR (podľa prístrojov) a umožňuje nepretržitú prevádzku vo dne i v noci. Je plne koordinované v rámci EUROCONTROL v Bruseli z hľadiska pridelovaných časov vzletov (tzv. slotov).

Dráhový systém pozostáva z troch vzletových a pristávacích dráh, z ktorých jedna (04-22 s dĺžkou 2 120 m) je trvalo pre vzlety a pristátia uzavretá, používa sa ako pojazdná dráha a pre parkovanie veľkých lietadiel (ako napríklad Antonov An-225). Hlavná VPD je 06-24 (smer 064/244°, tzn. severovýchod-juhozápad, dĺžka 3 715 m), v oboch smeroch vybavená systémom ILS (06 CAT I, 24 CAT II/IIIB), druhou VPD je 12-30 (smer 126/306°, tzn. severozápad-juhovýchod, dĺžka 3 250 m), v oboch smeroch vybavená systémom ILS (CAT I). Letiskom vedú betónové a asfaltové pojazdné dráhy označené písmenami A–H, K–N, P, R, S, AA, FF a RR; ich šírka je 22,5 m, okrem časti dráhy P, ktorá je široká 40 m. Na letisku sú štyri vyhradené miesta pre pristátie helikoptér (tzv. heliporty) označené H1–H4, umiestnené na TWY G, P, S a RR.

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Na letisku Václava Havla Praha sa nachádzajú štyri terminály

Nové letisko je označované ako Terminál Sever.

  • Terminál Sever 2 (Terminál 2): sa používa pre lety v rámci schengenského priestoru; terminál bol otvorený 17. januára 2006

U týchto terminálov je hlavná odbavovacia plocha (Apron North), vybavená taktiež 17 stojiskami s tunelmi pre priamy nástup do lietadla. V susedstve je nákladný terminál s odbavovacími plochami Apron Cargo 1 a Apron Cargo 2.

Budova starého letiska je označená ako Terminál Juh.

  • Terminál Juh 1 (Terminál 3): je používaný pre súkromné a charterové lety; terminál bol otvorený v roku 1997
  • Terminál Juh 2 (Terminál 4): je používaný výhradne pre VIP lety a štátne návštevy; je to najstaršia časť letiska, terminál bol otvorený 5. apríla 1937

Dňa 1. septembra 2005 bol oficiálne otvorený a 2. septembra 2005 čiastočne pre verejnosť sprístupnený terminál Sever 2 (terminál 2). Počet nástupných mostov sa zvýšil zo 17 na 27. Kapacita letiska sa tak (čo do počtu odbavených cestujúcich) zväčšila o 30 %. Nová visunutá estakáda medzi terminálmi Sever 1 a Sever 2 uľahčuje automobilovej doprave. Terminál Sever 2 bol plne sprístupnený v januári 2006. Investície do nového terminálu dosahujú výšku 9 miliárd Kč.

Okolo letiska Václava Havla je vzdušný priestor koncová riadená oblasť TMA Praha. Nad Ruzyní sa v nízkom vzdušnom priestore krížia letové cesty M748, W32, L984 a v hornom vzdušnom priestore letové cesty UN871 a UL984. Okrem iných rádionavigačných zariadení je na letisku rádiomaják zariadenie VOR/DME Praha (značka OKL), ktorý vysiela na frekvencii 112,6 MHz a je umiestnený v blízkosti stredu dráhy 13-31.

Ruzyňské medzinárodné letisko je jedným z najobľúbenejších v Európe a objavuje sa v niekoľkých filmoch. Najznámejší je Casino Royale, kde Havlovo letisko (vtedy Letiště Praha-Ruzyně) predstavuje spoločne s Airbusom A340-600 spoločnosti Virgin Atlantic Medzinárodné letisko Miami.

Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky [3][upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie Terminál
Adria Airways Ľubľana
2
China Eastern Airlines Shanghai (od 2.4.2016) 1
Aegean Airlines Atény
2
Aer Lingus Dublin
1
Aeroflot Moskva-Šeremetievo
1
Aeroflot prevádzkované dopravcom Rossija Petrohrad
1
Air France Marseille, Paríž-CDG Sezónne: Toulouse
2
Air France prevádzkované dopravcom HOP! Lyon
2
Air Lituanica Vilnius
2
Air Malta Sezónne: Malta
2
Air One Benátky-Marco Polo, Catania, Pisa
2
Air Serbia Belehrad
1
Air Transat Sezónne: Montreal, Toronto
1
Air Canada Rouge Sezónne: Toronto 1
Air VIA Sezónne chartery: Burgas, Varna
1
airBaltic Riga
2
Astra Airlines Sezónne chartery: Thessaloniki
2
Austrian Airlines prevádzkované dopravcom Tyrolean Airways Viedeň
2
Alitalia Miláno-Linate, Rím-Fiumicino
2
Azerbaijan Airlines Baku
1
Belavia Minsk
1
British Airways Londýn-Heathrow
1
Brussels Airlines Brusel-Zaventem
2
Bulgaria Air Sofia
1
Bulgarian Air Charter Sezónne chartery: Burgas, Varna
1
České aerolinie Almaty, Bukurešť, Jekaterinburg, Jerevan, Kyjev-Borispol, Moskva-Šeremetievo, Nižnij Novgorod, Perm, Petrohrad, Rostov na Donu, Samara, Soul-Incheon, Tel Aviv, Ufa Sezónne: Taškent, Tbilisi
1
České aerolinie Amsterdam, Barcelona, Bratislava, Brusel-Zaventem, Budapešť, Düsseldorf, Frankfurt, Hamburg, Kodaň, Košice, Madrid, Miláno-Malpensa, Nice, Ostrava, Paríž-CDG, Rím-Fiumicino, Štokholm-Arlanda, Štrasburg, Varšava
2
Dalmatian Zagreb
2
Delta Air Lines Sezónne: New York-JFK
1
easyJet Edinburgh, Londýn-Gatwick, Londýn-Stansted, Manchester
1
easyJet Amsterdam, Bristol, Miláno-Malpensa, Paríž-CDG, Rím-Fiumicino
2
El Al Tel Aviv
1
Emirates Dubaj
1
Finnair Helsinky
2
Germanwings Düsseldorf, Hamburg, Kolín/Bonn
2
Hainan Airlines Peking
1
Iberia Madrid
2
Jakutia Krasnodarsk
1
Jetairfly Brusel-Charleroi
2
Jet2.com East Midlands, Edinburgh, Leeds, Manchester, Newcastle
1
KLM prevádzkované dopravcom KLM Cityhopper Amsterdam
2
Korean Air Soul-Incheon
1
LOT Polish Airlines Varšava
2
Lufthansa Frankfurt, Mníchov
2
Norwegian Air Shuttle Bergen, Helsinky, Kodaň, Oslo, Štokholm-Arlanda
2
Pegasus airlines Sezónne: Istanbul-Sabiha Gokcen
1
Ryanair Dublin, Londýn-Stansted
1
Saravia Saratov
1
S7 Airlines Novosibirsk
1
Scandinavian Airlines Kodaň, Oslo, Štokholm-Arlanda
2
Smart Wings Dubaj, Tel Aviv Sezónne: Antalya, Burgas, Dubrovnik, Larnaka, Split
1
Smart Wings Malaga, Paríž-CDG, Rím-Fiumicino Sezónne: Barcelona, Cagliari, Catania, Chania, Heraklion, Ibiza, Korfu, Kos, Lamezia Terme, Malta, Neapol, Olbia, Palma de Mallorca, Rodos, Sevilla, Thessaloniki, Valencia, Zakynthos
2
Swiss International Air Lines Basilej-Mulhouse, Zürich, Ženeva
2
TAP Portugal Lisabon
2
TAROM Bukurešť, Kluž
1
Transavia.com Paríž-Orly, Rotterdam
2
Travel Service Sezónne chartery: Agadir, Antalya, Bangkok–Suvarnabhumi, Burgas, Dubaj, Hurgada, Marsa Alam, Mombasa, Monastir, Punta Cana, Sal, Šarm aš-Šajch, Split, Tel Aviv–Ben Gurion, Tunis, Varadero, Varna, Zanzibar ,Goa ,Las Vegas ,Orlando ,Phuket
1
Travel Service Sezónne chartery: Korfu, Girona, Iraklio, Larnaka, Pafos, Praveza, Rodos, Tenerife–Juh
2
Turkish Airlines Istanbul-Atatürk
1
Ukraine International Airlines Kyjev-Borispol
1
Ural Airlines Čeljabinsk, Jekaterinburg, Nižnij Novgorod
1
Volotea Sezónne: Nantes
2
Vueling Barcelona, Rím-Fiumicino
2
Wizz Air Londýn-Luton, Tel Aviv
1
Wizz Air Bari, Benátky-Treviso, Miláno-Bergamo, Neapol, Rím-Fiumicino
2

Nákladná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
Air Contractors Paríž-Charles de Gaulle
China Airlines Cargo Abú Zabí, Amsterdam, Bangkok-Suvarnabhumi, Luxemburg, Tchaj-pej-Taoyuan
České aerolinie Belehrad, Sofia
České aerolinie prevádzkované dopravcom Genex Minsk–National
TNT Airways Brno, Katovice, Liège
UPS Airlines prevádzkované dopravcom Farnair Switzerland Kolín/Bonn

Hluk z letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Airbus A330-300 Českých aerolinií odlieta z letiska Václava Havla

Keďže je letisko umiestnené blízko obývanej zástavby, nad ktorou prelietajú pristávajúce a vzlietajúce lietadla, uplatňuje Letiště Praha, s. p. (správca letiska) niektoré opatrenia, pozostávajúce jednak z obmedzujúcich pravidiel (napr. obmedzenie vzletov a pristátí v smeroch k obývanej časti mesta, obmedzenie nočných letov, nepretržité monitorovanie leteckého hluku, vyhlasovanie hlukovo chránených oblastí v okolí letiska, vyhlasovanie povinných protihlukových postupov pre lietadlá a pod.), jednak uplatňovaním poplatkovej (penalizačnej) politiky v priamej závislosti na spôsobenom leteckom hluku.

Paralelná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Airbus A320-200 ČSA pristáva na letisku v Prahe

Plánuje sa výstavba novej vzletovej a pristávacej dráhy rovnobežnej s dráhou 06-24, očakávaný dátum uvedenia do prevádzky je rok 2014.

Súčasná dráha 06-24 je hlavnou dráhou letiska a odohráva sa na nej viac ako 80 % prevádzky letiska. Vedľajšia dráha 13-31 smie byť pre prevádzku využitá len v prípade, keď nie je z technických alebo meteorologických dôvodov možné používať dráhu 06-24. To znamená, že hoci má letisko Václava Havla dráhy dve, používa sa vždy len jedna. Hodinová kapacita tejto jedinej dráhy je 46 pohybov (vzletov a pristátí) lietadiel, čo radí letisko medzi absolútnu európsku špičku, čo sa týka intenzity premávky na jednej dráhe (absolútnou jednotkou je letisko Londýn-Gatwick s kapacitou 46 až 50 pohybov v závislosti na pomere vzletov a pristátí). Ani to však už prevádzke nestačí a dráhový systém letiska je v súčasnosti preťažený.

Riešením problému je výstavba novej paralelnej dráhy 06R-24L. Tá bude umiestnená 1 525 metrov južne od existujúcej dráhy, ktorá bude preznačená na 06L-24R. Nová dráha sa bude nachádzať v priestore pôvodnej dráhy letiska 04-22, ktorá bude zrušená. Nová dráha bude mať rozmery 3 550 × 60 m. Bude vybavená ako prístrojová dráha pre presné priblíženie zariadením ILS CAT IIIB v oboch smeroch (ILS CAT IIIB umožňuje, napr. automatické pristátie pri nulovej dohľadnosti až do dotyku zeme). Investície na novú paralelnú dráhu budú 5 – 7 miliárd korún.

Doprava z letiska do centra[upraviť | upraviť zdroj]

Autobus firmy Hotliner na linke Airport Express (AE) jazdiaci pre dopravcu Dopravní podnik hl. m. Prahy
Označenie zastávky príchodov autobusov MHD pred terminálom 1

Zvyšujúci sa počet cestujúcich každoročne odbavených na letisku si žiada modernejšie a hlavne kapacitnejšie spôsoby prepravy. Súčasná situácia umožňuje cestujúcemu pri ceste z letiska nasledujúce možnosti:

  • Využiť služby pražskej MHD
    • Autobusom č. 119 na konečnú stanicu metra A Dejvická a odtiaľ metrom do centra, celková nominálna doba jazdy na Václavské námestie je 30 minút, v praxi v špičkách často až 50 minút.

Autobusom č. 100 na konečnú stanicu metra B Zličín a odtiaľ metrom do centra, celková nominálna doba jazdy na Václavské námestie je 35 minút, spravidla len minimálne ovplyvnená zápchami v meste.

    • Autobusom č. 179 na zastávku metra B Nové Butovice a odtiaľ metrom do centra, celková nominálna doba jazdy na Václavské námestie je 55 minút, len minimálne ovplyvnená zápchami v meste.
  • Použiť súkromnú autobusovú dopravou rôznych spoločností prevádzkujúce „letiskové autobusy“ (prevádzkujú, napr. České aerolinie, Student Agency a pod.). Doba jazdy je porovnateľná s MHD. Autobusy nadväzujú na ďalšie linky rovnakých spoločností (najmä spoje do Brna).
  • Použiť autobusový spoj Airport Express (AE) prevádzkovaný DPP v spolupráci s Českými dráhami do stanice Praha hlavní nádraží. Tento spoj je možné využiť s cestovným lístkom ČD vystaveným odkiaľkoľvek do stanice "Praha-letisko (NAD)". Alternatívne je možné zakúpiť cestovný lístok za 50 Kč priamo u vodiča. Doba jazdy je 40 minút a interval 30 minút.

Pretože uvedené spôsoby dopravy sú časovo náročné a málo kapacitné, zvažuje sa výstavba nových dopravných spojení s centrom Prahy, popr. ďalšími mestami ČR. V súčasnej dobe sa skloňuje predovšetkým predĺženie metra A, pričom najčastejšie zmieňovaný variant cez Motol má náklady na vybudovanie 38 mld. Kč a pravdepodobný termín dokončenia nie skôr ako v roku 2016. Ďalšou možnosťou je čiastočné predĺženie metra v smere Európskej triedy a jeho pokračovanie nadzemnou dopravou, alebo modernizácia buštehradskej dráhy Praha – Kladno a jej prevod priamo cez letisko. Posledne uvedený variant, zvaný ľudovo výstavba rýchlodráhy, sa stretáva s veľkým odporom niektorých obyvateľov a predovšetkým politických predstaviteľov Prahy 6, predovšetkým z dôvodov potenciálneho zdroja hluku. Rýchlodráha by každopádne skrátila cestu na letisko na cca 20 – 25 minút s možnosťou nasadiť vysoko kapacitné súpravy.

Posledným skloňovaným variantom je napojenie letiska na systém vysokorýchlostných tratí, kedy by cez letisko prechádzala trať Praha – Plzeň (– Norimberg) a Praha – Ústí nad Labem (– Berlín). Vzhľadom na stav rozpracovanosti týchto tratí ČR nemožno predpokladať realizáciu pred rokom 2020.

Plánovaná privatizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarska federálna prokuratúra požiadala české úrady o právnu pomoc vo veci privatizácie štátom ovládanej spoločnosti Letiště Praha, ktorá je vlastníkom letiska na Ruzyni. Švajčiarska prokuratúra má záujem o informácie z českých policajných spisov, ktoré s predajom letiska súvisia. Švajčiarska prosba má spojitosť s podozrením na legalizáciu peňazí z nezákonnej činnosti.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.lidovky.cz/letiste-dostalo-jmeno-po-havlovi-d4b-/ln_domov.asp?c=A121005_114812_ln_domov_Pta
  2. INFO@LUNDEGAARD.CZ, Lundegaard - e-business solutions provider, www.lundegaard.cz,. Letiště Václava Havla Praha odbavilo třináctimiliontého cestujícího | Letiště Václava Havla Praha, Ruzyně [online]. www.prg.aero, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (po česky)
  3. http://www.prg.aero/cs/informace-o-letech/aerolinky-a-destinace/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]