Linka A (pražské metro)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Linka A
Plán pražského metra.
Farba na mape Zelená
Rok otvorenia linky 1978
Typ linky Podzemná
Súpravy Súpravy 81-71M
Počet staníc 13
Dĺžka (v km) 11 km
Depá Depo Hostivař
Počet cestujúcich
za hodinu
20 320 (v špičke)
10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
  A. Linka A
  B. Linka B
  C. Linka C
  D. Linka D (plánovaná)
Linka A
Základné informácie
Prevádzkovateľ Dopravní podnik hlavního města Prahy, a. s
Parametre trate
Rozchod 1435 mm
Max. rýchlosť 90 km/h
Priebeh trate
Urban head station Unknown route-map component "uKDSTa"
Depo Hostivař
Urban junction from left Waterway turning to right
Enter urban tunnel
Urban tunnel station on track
Skalka
Urban tunnel station on track
Strašnická
Urban tunnel station on track
Želivského
Urban tunnel station on track
Flora
Urban tunnel station on track
Jiřího z Poděbrad
Urban tunnel station on track
Náměstí Míru
Urban tunnel straight track Unknown route-map component "utSTRrg"
linka C
Unknown route-map component "utABZgl+l" Unknown route-map component "utABZgr+r"
Urban tunnel straight track Urban tunnel station on track
I. P. Pavlova (na linke C)
Unknown route-map component "utCPICl" Left side of urban tunnel cross-platform interchange
Muzeum
Urban tunnel straight track Unknown route-map component "utSTR3"
Unknown route-map component "utKRZ3+1tu"
linka C
Urban tunnel straight track Unknown route-map component "utSTRrg"
linka B
Unknown route-map component "utCPICl" Left side of urban tunnel cross-platform interchange
Můstek
Urban tunnel straight track Unknown route-map component "utSTR3"
Unknown route-map component "utKRZ3+1to"
linka B
Urban tunnel station on track
Staroměstská
Urban tunnel below water
Vltava
Urban tunnel station on track
Malostranská
Urban tunnel station on track
Hradčanská
Urban tunnel station on track
Dejvická
Urban tunnel station on track
Bořislavka
Urban tunnel station on track
Nádraží Veleslavín
Urban tunnel station on track
Petřiny
Urban tunnel station on track
Nemocnice Motol
Unknown route-map component "utENDEe"
Stanica Hradčanská
Stredná loď stanice Flora
Staroměstská

Linka A pražského metra vedie zhruba v smere severozápad–východ, medzi stanicami Nemocnice Motol a Depo Hostivař. Nachádza sa na nej celkom 17 staníc, pričom jej celková dĺžka je 17,13 km. Vlak prejde celú trasu za 30 minút.[1] Podlej americkej televízie CNN patria stanice pražského metra A medzi najkrajšie stanice metra sveta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba prvej časti metra sa začala v roku 1973 a prvý úsek (DejvickáNáměstí Míru) bol odovzdaný do užívania o päť rokov neskôr, v roku 1978. Prvý úsek (I.A) bol dlhý 4,7 km a viedol popod rieku Vltava v hĺbke 14 m pod riečnym dnom. Budovanie linky A bolo omnoho náročnejšie než výstavba trasy C pred niekoľkými rokmi; takmer celá trasa bola razená, kvôli čomu museli v centre mesta vyrásť dočasné ťažné veže. Václavské námestie, ale aj iné významné historické miesta boli uzavreté a premenili sa na stavebné jamy.

V roku 1976 sa začalo s výstavbou ďalšieho úseku, ktorý zahŕňal stanice Jiřího z Poděbrad, Flora a Želivského. V roku 1987 bola otvorená stanica Strašnická a o ďalšie tri roky sa dobudovala trasa až do stanice Skalka. Takto sa trasa predĺžila o ďalšie skoro 3 kilometre. 27. mája 2006 bola otvorená zatiaľ posledná stanica metra Depo Hostivař.

V roku 2009 sa začalo so stavbou prvého úseku predĺženej trasy po stanicu Nemocnice Motol. V pondelok 6. apríla 2015 bola spustená prevádzka v úseku označovanom V.A, ktorý predĺžil trať zo stanice Dejvická do Nemocnice Motol o stanice: Bořislavka, Nádraží Veleslavín, Petřiny a Nemocnice Motol.

Budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 bol schválený plán výstavby metra západným smerom oblúkom cez Motol na Letisko Václava Havla. Ďalej by stavba mala pokračovať stanicami Bílá Hora, Dědina, Dlouhá míle a Letisko Václava Havla.

Architektúra staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Z pohľadu technického riešenia Praha získala historicky prvé, veľmi hlboko postavené stanice – tie sa nachádzali aj niekoľko desiatok metrov pod zemou. Išlo o trojloďové razené stanice (s výnimkou stanice Dejvická) a pilierové stanice (s výnimkou stanice Můstek, ktorá je stĺpová.) Piliere staníc sú masívne a nástupištia sú tým pádom široké (až od úsekov metr II.A a I.B sú piliere užšie). Stanice majú väčšinou jediný výstup, pričom však boli naprojektované tak, aby bolo možné v prípade potreby dobudovať druhý výstup.

Interiéry[upraviť | upraviť zdroj]

Cestovanie prvým úsekom trasy A malo okrem iného cestujúcemu pripomínať, že sa pohybuje pod historickým, pamiatkovo ceneným, centrom Prahy. Práve preto bolo dôležité, aby interiéry staníc pôsobili jedinečne. Jedným z príkladov je stanica Malostranská, ktorá je spojená so starou záhradou, alebo na stanici Můstek je do vestibulu zakomponovaný stredoveký mostík, ktorý sa nachádzal na mieste pred hradbami historickej Prahy.

Stanice na celej linke boli prevedené v základnej farbe – zlatej nazvanej „champagne“. Obklady pozostávajú z guľatých výliskov z eloxovaného hliníku, ktoré sú buď konvexného a konkávneho tvaru alebo sú úplne ploché (na stanici Želivského). Tieto výlisky sú používané v rôznych vzájomných kombináciách. Okrem hliníku, ktorý bol použitý na obklad stropu stredných lodí a na steny za koľajiskom, sa na obklad stropov, pilierov a stĺpov taktiež používali dekoratívne druhy kameňov, ako sú napr. žula, zlepenec alebo mramor. V 90. rokoch pri rekonštrukciách staníc boli hliníkové obklady vymenené za biele zo smaltovaného plechu, podobné aké sa užívali na linke B.

Hliníkový obklad staníc je vyrobený v už spomínanej zlatej farbe, avšak na každej stanici je v prostriedku steny za nástupišťom vytvorený farebný pruh z troch odtieňov jednej farby, ktorá je pre danú stanicu jedinečná. Pre popis staníc, teda pre informačný systém a ďalšie nápisy na trase A, bol použitý, rovnako ako na staršej linke C, špeciálny druh písma zvaný Metron. Jeho autorom je český grafik a dizajnér Jiří Rathouský.

Premávajúce súpravy a depo[upraviť | upraviť zdroj]

Na linke A premávajú súpravy 81-71M (modernizované verzie sovietskych súprav 81-71 z dielní plzenského závodu Škoda).

Súpravy jazdiace na linke A deponujú v Depe Hostivař, ktoré bolo postavené v roku 1985. Jeho druhú časť dostavali v roku 1988. Depo sa nachádza v mestskej časti Praha 10 a rozkladá sa na ploche 21,5 ha. Nachádza sa tu aj skúšobná trať v dĺžke 2 003 m, ktorá je pomocou vlečky napojená na železničnú stanicu ČD Praha - Hostivař. V blízkosti depa sa nachádza Opravárenská základna metra (OZM).

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


← smer Nemocnice Motol Pražské metrolinka A smer Depo Hostivař
     
Nemocnice Motol bezbariérový prístup - Petřiny bezbariérový prístup - Nádraží Veleslavín bezbariérový prístup - Bořislavka bezbariérový prístup - Dejvická bezbariérový prístupHradčanskáMalostranskáStaroměstskáMůstek BMuzeum C bezbariérový prístupNáměstí MíruJiřího z PoděbradFloraŽelivskéhoStrašnická bezbariérový prístupSkalka bezbariérový prístupDepo Hostivař bezbariérový prístup