Wizz Air

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Wizz Air logo 2015.svg
Wizz Air Hungary Ltd
IATA
W6
ICAO
WZZ
Volací znak
WIZZ AIR
Založená2003
Destinácie117
Hlavné letiskáBudapešť (HQ)
Katovice (HQ)
Bukurešť-Băneasa
Kluž
Gdansk
Kyjev-Borispol
Londýn-Luton
Poznaň
Praha
Sofia
Temešvár
Varšava
Vroclav
SídloVecsés, Maďarsko
Veľkosť flotily75
Kľúčové osobnostiJozséf Váradi (CEO)
SloganNow we can all fly.
Webová stránka: www.wizzair.com
Airbus A320-200 HA-LPC Wizz Air Katovice
Airbus A320-200 od spoločnosti Wizz Air pristáva na letisku Oslo-Torp
A320-200 HA-LPK od spoločnosti Wizz Air

Wizz Air Hungary Ltd. je maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť zameraná na strednú Európu. Hlavné sídlo spoločnosti je v meste Vecsés v Maďarsku. Spoločnosť za rok 2009 prepravila 7,8 milióna pasažierov, čo ho robí najväčšími nízkonákladovými aerolinkami v strednej a východnej Európe.[1]

Pôsobenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť Wizz Air začiatkom júla 2009 v súvislosti s nepriaznivou finančnou situáciou slovenskej leteckej spoločnosti SkyEurope Airlines oznámila svoj vstup na slovenský trh. Od 20. 9. 2009 otvorila svoju prvú linku z Bratislavy na hlavné rímske letisko Leonarda da Vinci v meste Fiumicino.

Podľa vyjadrení manažmentu plánovali naďalej rozvíjať svoje aktivity na Slovensku a to z popradského, košického a bratislavského letiska. Oznámených bolo až 13 nových liniek[2], nakoniec Wizz Air svoje plány stiahol a od 11. 1. 2010 zrušil aj svoju jedinú linku z Bratislavy.[3]

Dňa 26. júna 2013 v tlačovej správe oznámilo Letisko Košice vstup low-cost dopravcu Wizz Air na letisko. Momentálne lieta Wizz Air z Košíc do Londýna 10-krát týždenne a to denne odlieta o 11:25 z Košíc a 3-krát týždenne (utorok, štvrtok, sobota) aj lieta aj večer buď o 17:40 alebo 18:30. Od 14.9.2014. sa frekvencia letov opäť zníži na 7-krát týždenne.[4]

Dňa 28. júla 2014 oznámil Wizz Air vstup na ďalšie naše letisko a to Letisko Poprad-Tatry odkiaľ bude tak isto ako z Košíc lietať do Londýna, avšak iba 4-krát týždenne (utorok, štvrtok, sobota, nedeľa). Na tejto linke by mali byť prepravovaní hlavne britskí turisti cestujúci na lyžovačku, ale aj obyvatelia okolia letiska, ktorí cestujú za prácou v Británii.

V stredu 28. januára 2015 oznámil otvorenie bázy s jedným Airbusom A320 a pre veľký záujem o lety na londýnsky Luton pridal aj 2 týždenné frekvencie na letisko Orio al Serio (Bergamo) pri talianskom Miláne a rovnako aj na letisko Robina Hooda, ktoré obsluhuje oblasť pri mestách Doncaster a Sheffield na severe Anglicka.[5] Tým Wizz Air vyhovel požiadavkám ľudí ohľadom letov do Manchesteru a Liverpoolu, ktoré sa nachádzajú približne 2 hodiny jazdy autom od letiska. Obe linky mali pôvodne lietať od polovice septembra 2015, avšak pre enormný záujem Wizz Air 23. februára 2015 oznámil, že bázu a linky otvorí už v júni 2015.[6]

V súčasnosti (rok 2018) lieta spoločnosť Wizzair z Bratislavy na Balkán (macedónske Skopje, Tuzla v Bosne a Hercegovine), do hlavného mesta Bulharska - Sofie, do poľskej Varšavy a na Ukrajinu.

Finančné problémy[upraviť | upraviť zdroj]

Za rušením liniek nielen zo Slovenska, ale aj z iných európskych destinácií môžu byť pomerne veľké finančné problémy spoločnosti. Manažment dlhé roky vyhlasoval, že Wizz Air je v zisku a využíval to ako jeden z prioritných argumentov proti iným spoločnostiam, ktoré sa dostali do straty (napr. SkyEurope Airlines).[2] Koncom roku 2009 však unikli finančné výsledky spoločnosti, ktoré dokazujú to, že spoločnosť o svojej finančnej situácii klamala. Podobne ako už skrachované SkyEurope Airlines, ani raz od svojho vzniku nebola v zisku.[7] Niektorí analytici preto nedávajú Wizz Airu veľké šance na úspech, iní dokonca predpokladajú, že Wizz Air bude v blízkom čase ďalšia európska spoločnosť, ktorá skolabuje.[8]

Flotila[upraviť | upraviť zdroj]

Flotila Wizz Air
Lietadlo V prevázdke Objednávky Sedadiel
(Economy)
Airbus A320-200 63 11 180
Airbus A321-200 4 22 230

Zdroj: http://wizzair.com/about_us/fleet/

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]