Letisko M. R. Štefánika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Letisko Bratislava)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko M. R. Štefánika
Letisko Bratislava
Nový odletový terminál
IATA: BTS – ICAO: LZIB
Základné informácie
Typ letiska medzinárodné verejné civilné
Prevádzkovateľ Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Otvorenie 1951
Mesto Bratislava
Nadm. výška 132 m n. m.
Poloha

48°10′12″S 17°12′46″V / 48.17°S 17.212778°V / 48.17; 17.212778Súradnice: 48°10′12″S 17°12′46″V / 48.17°S 17.212778°V / 48.17; 17.212778

Webstránka www.bts.aero
Štatistika (2014)
Cestujúcich 1 355 625
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
04/22 2 900 m cemento-betón
13/31 3 190 m cemento-betón

Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa 20 minút od centra mesta. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú České aerolinie, flydubai, Pobeda, Ryanair a Smart Wings.

História letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARG.

Prvý let na trase PrahaBratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13/31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola zahájená v roku 1951. V roku 1970 bol otvorený dnešný terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka BratislavaPrahaAmsterdamNew York, na ktorej lietali Československé aerolinie s lietadlami typu Iľjušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13/31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola zahájená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. Dňa 5. mája 2004 vznikla transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). V júni 2006 slávnostne prestrihli predstavitelia letiska pásku na novom termináli, ktorý je označovaný ako Terminál C. Nový terminál slúži pre prílety lietadiel z krajín Schengenského priestoru. V roku 2007 vrcholia intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. V tomto roku bol realizovaný aj presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je od oficiálneho vstupu letísk do Schengenského priestoru (30. 4. 2008) vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo Schengenu. Dňa 15. 11. 2007 boli do prevádzky odovzdané aj tzv. odletové mosty, ktoré sú v súčasnosti dva, so štyrmi tzv. „gates“ a vychádzajú z prvého poschodia terminálu B. 17. decembra 2008 sa začala výstavba prvej časti nového terminálu A. Oficiálne otvorenie tohto nového terminálu sa uskutočnilo 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých tých leteckých spoločností, ktorých linky smerujú do krajín Schengenu. Po sprevádzkovaní odletov týchto leteckých spoločností, bol pre verejnosť uzavretý doterajší odletový terminál (Terminál A), ktorý slúžil od roku 1970. Finálna demontáž tohto terminálu sa začala 20. januára 2011.

Letecké nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Ca.33 v novom termináli
Iliušin Il-18 (LZ-BEK) podobný tomu, čo havaroval na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska
Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolinií
Vrtuľník Mi-8
  • 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.
  • 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
  • 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase PrahaBratislavaKošice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
  • 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
  • 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.[1]
  • 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.[2]

Doprava na letisko[upraviť | upraviť zdroj]

Letiskové autobusy

Spojenie na medzinárodné letisko v Bratislave zabezpečujú pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy číslo 61, ktorá ho spája cez centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou a linka číslo 96, ktorá ho spája s Petržalkou.

Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Blaguss Slovakia a Slovak Lines. V budúcnosti sa plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade vybudovania tiež zvažovanej trate WolfsthalBratislava by tak tieto letiská mohol spojiť aj vlak.

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na terminály
Starý terminál A

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko má v súčasnosti tri terminály:

Terminál A Terminál B Terminál C
Otvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012 Otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012 Otvorený v roku 2006
Odlety do krajín Schengenu – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v termináli B (mimo Schengenu), všetky prílety Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo Schengenu (prízemie) Nevyužívaná príletová hala
Bratislava Airport new terminal BTS.jpg
BTS-Terminal-B.JPG
BTS-Terminal-C.JPG

Súčasná kapacita terminálov je 5 miliónov cestujúcich ročne.[3]

Prvá časť nového terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých leteckých spoločností. Po otvorení druhej časti terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu s ročnou kapacitou 5 miliónov cestujúcich.

Dráhový systém[upraviť | upraviť zdroj]

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × 60 m, 13/31 – 3 190 × 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.

Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie Terminál
České aerolinie Praha, Košice
A
flydubai Dubaj
B
Pobeda Moskva-Vnukovo (od 25. októbra 2015)
B
Ryanair Alghero, Atény[4], Miláno-Bergamo, Berlín-Schönefeld (od 27. októbra 2015), Brusel-Charleroi, Rím-Ciampino, Barcelona-Girona, Madrid[5]
Sezónne:[6] Paríž-Beauvais, Málaga, Palma de Mallorca, Trapani
A
Birmingham, Dublin, Liverpool, Londýn-Luton, Londýn-Stansted
Sezónne:[6] Edinburgh
B
Smart Wings prevádzkované dopravcom Travel Service Slovakia Sezónne:[7] Burgas, Iraklio, Olbia, Palma de Mallorca, Rodos
A
Sezónne:[8] Tel Aviv
B

Charterové lety, leto 2015[upraviť | upraviť zdroj]

[9][10] [11][12]

Aerolínie Destinácie
Air Cairo Sharm el Sheikh
Bulgarian Air Charter Burgas
Corendon Airlines Antalya
Enter Air Tarbes–Lourdes–Pyrénées
Freebird Airlines Antalya
Nesma Airlines Hurgada
SunExpress Izmir
Tailwind Airlines Antalya
Travel Service Slovakia Ajaccio, Almería, Antalya, Araxos, Atény, Boa Vista, Bodrum, Burgas, Cagliari, Catania, Djerba, Gran Canaria, Heraklion, Hurgada, Izmir, Kalamata, Karpatos, Kavala, Kefalonia, Korfu, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Malta, Málaga, Marsa Alam, Monastir, Olbia, Oujda, Palermo, Palma de Mallorca, Rodos, Sitia, Tarbes–Lourdes–Pyrénées, Tel Aviv, Tirana, Zakynthos
Tunisair Monastir

Nákladná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
DHL Aviation prevádzkované dopravcom European Air Transport Leipzig/Halle, Sofia
DHL Aviation prevádzkované dopravcom Swiftair Brusel

VIP a iní operátori[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Počet vybavených cestujúcich a ton nákladu od roku 2001 [13] [14]
Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 1-6/2015
Počet cestujúcich 293 326 368 203 480 011 893 614 1 326 493 1 937 642 2 024 142 2 218 545 1 710 018 1 665 704 1 585 064 1 416 010 1 373 078 1 355 625 587 324
Zmena +3.4% +25.5% +30.4% +86.2% +48.4% +46.1% +4.5% +9.6% −22.9% −2.6% −4.8% -10,7% -3,0% -1,3% +22,0
Náklad (tony) 3 171 4 831 10 883 6 972 3 633 5 055 1 969 6 961 11 903 17 717 20 530 22 563 21 271 19 448 9 917
Top destinácie (za rok 2014)[15]
Pozícia Letisko Počet cestujúcich Spoločnosti
1. Spojené kráľovstvo Londýn-Stansted, Spojené kráľovstvo 204 826 Ryanair
2. Turecko Antalya, Turecko 114 793 Corendon Airlines, FreeBird Airlines, Onur Air, Travel Service Slovakia
3. Írsko Dublin, Írsko 97 685 Ryanair
4. Spojené kráľovstvo Londýn-Luton, Spojené kráľovstvo 69 800 Ryanair
5. Taliansko Miláno-Bergamo, Taliansko 64 548 Ryanair
Top pravidelné destinácie (za rok 2014)[16]
Pozícia Letisko
1. Spojené kráľovstvo Londýn-Stansted, Spojené kráľovstvo
2. Írsko Dublin, Írsko
3. Spojené kráľovstvo Londýn-Luton, Spojené kráľovstvo
4. Taliansko Miláno-Bergamo, Taliansko
5. Belgicko Brusel-Charleroi, Belgicko
Top charterové destinácie (za rok 2014)[17]
Pozícia Letisko
1. Turecko Antalya, Turecko
2. Bulharsko Burgas, Bulharsko
3. Grécko Rodos, Grécko
4. Egypt Hurgada, Egypt
5. Tunisko Monastir, Tunisko

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19990207-0
  2. http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&Menu=main
  3. http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/
  4. http://www.bts.aero/o-spolocnosti/aktuality/ryanair-bude-v-lete-lietat-z-bratislavy-aj-do-aten-v-grecku/
  5. http://www.planes.cz/cs/novinky/ryanair-prichazi-s-novou-linkou-bratislava-madrid-9349/
  6. a b http://www.ryanair.com/en/timetables/
  7. http://www.smartwings.com/cs/cestovni-informace/letovy-rad/
  8. http://www.smartwings.com/cs/cestovni-informace/letovy-rad/
  9. https://www.facebook.com/240698976002843/photos/a.426625490743523.98277.240698976002843/767730186633050/?type=1
  10. http://www.firotour.sk/letna-dovolenka.html
  11. http://files.tiptravel.sk/dl/katalog-2015/TIPtravel-katalog-LETO_2015.pdf
  12. http://www.bts.aero/o-spolocnosti/aktuality/z-bts-v-lete-az-do-29-pravidelnych-destinacii-v-14-krajinach/
  13. http://www.airportbratislava.sk/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/
  14. http://en.wikipedia.org/wiki/M._R._Štefánik_Airport#Statistics
  15. Slováci z Bratislavy najviac leteli do Londýna, Antalye či Dublinu. Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS).
  16. Slováci z Bratislavy najviac leteli do Londýna, Antalye či Dublinu. Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS).
  17. Slováci z Bratislavy najviac leteli do Londýna, Antalye či Dublinu. Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]