Sakrakopec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°14′40″S 17°9′40″V / 48,24444°S 17,16111°V / 48.24444; 17.16111
Sakrakopec
vrch
Datum.jpg
Detail vyrezaného nápisu 82 obetiam tragédie z roku 1966
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Bratislava III
Obec Bratislava
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 48°14′40″S 17°9′40″V / 48,24444°S 17,16111°V / 48.24444; 17.16111
Najľahší výstup lesom z m.č. Rača
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Fire.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v Bratislavskom kraji
Poloha v Bratislavskom kraji
Fire.svg
Poloha v Bratislavskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Sakrakopec je lokalita Malých Karpát spadajúca do katastra Bratislavy-Vajnôr na hranici Svätého Jura, kde v roku 1966 došlo k najväčšiej leteckej tragédii v histórii Slovenska aj Českej republiky.

Pád lietadla v roku 1966[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Let TABSO LZ101

24. novembra 1966 o cca 16:30 sa tu zrútilo bulharské lietadlo. Na palube zahynulo všetkých 82 ľudí - 74 cestujúcich a 8 členov posádky, 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.

Väčšina cestujúcich, 37 (medzi nimi otec a syn a aj jeden manželský pár), tak ako aj celá posádka lietadla (8), bola z Bulharska, no na palube boli aj občania Maďarska (16), Česko-Slovenska (5, všetci českej národnosti), Nemecka (5), Brazílie (3), Čile (2), Argentíny (1), Hondurasu (1), Japonska (1), Švajčiarska (1), Tuniska (1) a Spojeného kráľovstva (1, Joseph Mark, narodený v r. 1913 v Medzilaborciach).

Lietadlo Iliušin Il-18 smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína, no pre zlé počasie v Prahe sa nad Brnom obrátilo a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo o 16:20 povolenie na štart. Pár minút nato zachytilo vrcholce stromov a narazilo do Sakrakopca.

„Na mieste boli ľudia z Rače už pol hodiny po páde, no záchranári prišli až po 1,5 hodine...“ tvrdí pamätník najväčšej leteckej tragédie na Slovensku, Viktor Musil. Svedkovia vtedy našli obete zasypané snehom a rozptýlené v okruhu niekoľkých sto metrov. Zahynula tam aj vtedajšia operná hviezda Ekaterina Popovová a bulharský veľvyslanec v Berlíne Ivan Byčarov. Práve z dôvodu jeho úmrtia sa objavila konšpiračná teória, že haváriu majú na svedomí agenti tajných služieb. Iná verzia hovorila o oslavách Kataríny, ktorá mala na druhý deň meniny. „Oficiálna správa vyšetrovacej komisie jednoznačne neurčila príčinu nešťastia, no odborníci predpokladali aj vysokú turbulenciu“, spomína pán Musil.

Štátna príslušnosť Počet obetí
Bulgaria Bulharsko 45
Hungary Maďarsko 16
the Czech Republic Česko-Slovensko 5
Germany Nemecko 5
Brazil Brazília 3
Chile Čile 2
Argentina Argentína 1
Honduras Honduras 1
Japan Japonsko 1
United Kingdom Spojené kráľovstvo 1
Switzerland Švajčiarsko 1
Tunisia Tunisko 1
Spolu 82

Pripomienka tragédie[upraviť | upraviť zdroj]

Tragédia bulharského lietadla rýchlo upadla do zabudnutia. Médiá vtedajšieho komunistického štátu nešťastie veľmi nerozširovali ani neskôr nepripomínali. Pár mesiacov po havárii vysadila skupina dobrovoľníkov na mieste tragédie 82 briez – za každú obeť jednu. Na mieste bol postavený drevený dvojramenný kríž, na strome bol vyrezaný nápis s počtom obetí a k miestu navigovalo návštevníkov niekoľko do stromov vyrezaných značiek.

8. mája 2010 spolok Istropolitan postavil na mieste nešťastia za účasti pozostalých obetí a bulharského popa menší kamenný pamätník so stručným popisom tragédie.[1]

V roku 2011 spolok Istropolitan miesto označil značkami z Vajnorskej doliny a Bieleho kríža. Podarilo sa ho zaznačiť aj do viacerých turistických máp.[2]

V roku 2012 na mieste tragédie pribudla obšírnejšia informačná tabuľa, ktorú pripravil spolok Istropolitan. Obsahuje stručný popis tragédie v slovenčine, bulharčine a angličtine, technické parametre lietadla a kompletný zoznam mien obetí.[3]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Snímky pamätných miest[upraviť | upraviť zdroj]

100 metrov od červenej tabule cestičkou smerom vpravo (N:48°54.450,E:17°16.175)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRÁKOVÁ, Dorota. Najväčšia letecká katastrofa má pri Rači konečne pomník [online]. sme.sk, 2010-5-8, [cit. 2016-07-24]. Dostupné online.
  2. hiking.sk, [cit. 2016-07-24]. Dostupné online.
  3. Na Sakrakopci sme inštalovali informačnú tabuľu s menami obetí [online]. istropolitan.sk, [cit. 2016-07-24]. Dostupné online.